Austin Wang z Kanady vyhral 75 000 dolárov na Intel International Science and Engineering Fair. Slovenka Jana Čorňáková získala skvelé štvrté miesto v kategórií vedy rastlín.
Spoločnosť Intel a Society for Science & the Public dnes oznámila, že 18 ročný Han Jie (Austin) Wang z Kanadského Vancouveru získal cenu Gordona E. Moorea a 75 000 dolárov za vynájdenie mikrobiologických palivových článkov (MFCs), ktoré efektívnejšie premenia organický odpad na elektrickú energiu. Cena bola udelená počas tohtoročného Intel International Science and Engineering Fair. Ide o svetovo najväčšiu vysokoškolskú vedeckú súťaž.
Wang, ktorý dostal najvyššie ocenenie, identifikoval špecifický gén v geneticky upravenej baktérii E. coli, ktorá umožňuje vytvárať energiu oveľa efektívnejšie. Jeho systém dokáže vyprodukovať oveľa viac energie ako súčasné MFC procesy, a to všetko za náklady porovnateľné so solárnou energiou. Tento fakt mu umožní monetarizovať jeho MFC. 15 ročný Syamantak Payra z Texasu získal ocenenie Intel Foundation Young Scientist Awards v hodnote 50 000 dolárov, za vývoj nízkonákladovej elektronickej ortézy kolena, ktorá umožní pacientovi s oslabenou nohou kráčať prirodzenejšie. Keď Payra testoval jeho prototyp na dvoch pacientoch, výrazne sa u nich zlepšila chôdza. Kathy Liu (17 rokov) zo Salt Lake City získala druhú cenu Intel Foundation Young Scientist Award, taktiež v hodnote 50 000 dolárov za vývoj alternatívneho komponentu batérie, ktorý významne zlepší výkon a bezpečnosť batérií. Jej nabíjateľná batéria je menšia a ľahšia, bez nebezpečenstva požiaru, tak ako to je pri lítium-iónových batériách, ktoré sa používajú v lietadlách, mobilných telefónoch alebo vznášadlách.
Slovenská reprezentácia v zložení Ivan Grega z Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach s projektom „Magnetické nanočastice a ich využitie v biomedicínskych aplikáciách“ a Jana Čorňáková z Gymnázia a ZŠ sv.Mikuláša v Prešove s projektom „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom“ obstála v ťažkej konkurencii medzinárodných projektov. Jana Čorňáková dokonca obsadila štvrté miesto v kategórii rastlinné vedy a získala odmenu vo výške 500 dolárov.
O jej projekte: Cieľom práce bolo zhodnotiť vplyv koncentrácii tanínu na háďatko zemiakové (Globodera pallida) v in vitro a in vivo experimente a poukázať na využitie tohto sekundárneho metabolitu. Pre in vitro test bol tanín zriedený v destilovanej vode v 7 rôznych koncentráciách za pridania koreňových výlučkov zemiakov. Roztoky koncentrácii boli aplikované na cysty G. pallida, uložené na sitku s priemerom 1cm. Test trval 12 týždňov, počas prvých 4 týždňov bol roztok obnovovaný a potom odstránený. Liahnutie pokračovalo iba vo výlučkov zemiakov. O 12 týždňov boli cysty podrvené, vyliahnuté aj nevyliahnuté vajíčka v nich spočítané. V in vivo experimente sme zriedili tanín v 3 rôznych koncentráciách, ktoré sme aplikovali do pôdy infikovanej G. pallida. Tanín sme aplikovali v čase sejby zemiaka, alebo v čase sejby a o 2 týždne neskôr (dvojitá aplikácia). Ako kontrolu sme použili pôdu s parazitom bez tanínu. O 3 mesiace boli nové cysty G. pallida vyextrahované, spočítané, rozdrvené a bol stanovený počet vajíčok a lariev na g/pôdy. Údaje z oboch experimentov boli podrobené štatistickej analýze LSD‘sT (PlotIT). Výsledky v in vitro teste ukázali, že roztok tanínu výrazne potláčal liahnutie vajíčok z cýst G. pallida v porovnaní s neošetrenou kontrolou v ktorej sa vyliahlo až 61,9% z celkového počtu vajíčok v cystách, pričom pri najvyššej koncentrácii tanínu (20,48g/l) bol pokles na 4%. Výsledky v in vivo experimente tiež ukázali pozitívny výsledok. Hodnotiace parametre toho testu boli výrazne odlišne v porovnaní s kontrolou. Výskum ukázal, že tanín vyzerá byť vhodným prostriedkom na boj proti G. pallida, keďže potláča liahnutie vajíčok z cýst a tým aj mieru reprodukcie parazita.
“Intel gratuluje tohtoročným víťazom a dúfa, že ich práca bude inšpirovať ďalších mladých inovátorov, aby zamerali svoju zvedavosť a talent na dnešné globálne výzvy,” povedala Rosalind Hudnell, viceprezident pre ľudské zdroje, riaditeľ Corporate Affairs v spoločnosti Intel, a zároveň prezident Intel Foundation. “Táto medzinárodná vedecká súťaž je excelentným príkladom toho, čo je možné dosiahnuť, keď sa študenti z rôznych zameraní, perspektív a geografických kútov stretnú spolu a zdieľajú svoje nápady a riešenia.”
Intel International Science and Engineering Fair v roku 2016 privítal viac ako 1 700 mladých vedcov zo 419 lokálnych súťaží a 77 krajín, regiónov a teritórií. K top víťazom, dostane ďalších približne 600 finalistov ocenenie, za ich inovatívny výskum, vrátane 22 “Best of Category” víťazov, ktorí dostanú 5 000 dolárov. Intel Foundation odmení grantom vo výške 1 000 dolárov každú školu a organizáciu, ktorú študent reprezentuje.
