Existuje niečo, čo by vám ako školákovi nemalo chýbať? Toto je 8 vychytávok, ktoré vám spestria štúdium.
ONDREJ: Študentské okuliare
Keď som ja chodil do školy, internet vôbec nebol. Teraz by som si ho tak veľmi rád užil plnými dúškami hlavne na také encyklopedické vedomosti. Tie sa totiž počas mojich študentských rokov vyžadovali a vadilo mi to. Asi by som si tak prial niečo ako novú verziu Google glass, pričom tieto okuliare by zaznamenávali prednášky, menili hovorené slovo na prehľadávateľný text, ďalej rozumeli povelom v slovenčine a ešte by mohli občas aj dobre našepkať.
Pritom by vyzerali ako normálne optické okuliare a o ich nabíjanie by ste sa mali starať len raz týždenne. Na takéto zariadenie si asi budeme musieť počkať, problematicky vidím hlavne podporu slovenčiny a tú výdrž na batériu. A určite by asi neodpovedalo cenovým možnostiam študentov.
ROMAN: Využite internet a aplikácie naplno
V dobe, keď som ja študoval, bol internet v plienkach. Znamenalo to, že ak som sa chcel učiť nové veci, bol som limitovaný iba na školskú literatúru a prípadne vedomosti učiteľov, ktorých som oslovil. Dnešní školáci však majú oveľa bohatšie možnosti, takže ak si nájdete niečo, čo vás skutočne baví a v čom sa chcete proaktívne zlepšovať, máte prakticky neobmedzené možnosti.
Internet a mobilné aplikácie skrývajú desiatky spôsobov ako sa učiť nové veci, ako sa zlepšovať, ako rozširovať svoje možnosti. Či už sa budete učiť cudzie jazyky cez Duolingo, programovanie cez Codecademy alebo freeCodeCamp, prípadne si nájdete virtuálnych kamarátov s rovnakými záujmami na Reddite – využite internet a aplikácie na to, aby ste sa zlepšovali v tom, čo vás skutočne baví.
FERO: Výukové aplikácie od neparazitov
V rámci dobročinnosti dlhé roky pomáham so servisom počítačov na jednej základnej škole a jedna z vecí, ktorá je v tomto prostredí konštantne prítomná, je problematika dlhodobého zachovania funkčnosti elektronického výukového materiálu. Nakúpené výukové programy sú často veľmi pekné a užitočné, ale v priebehu rokov prestávajú fungovať z dôvodu zlého návrhu a závislosti od rôznych technológií a princípov, pričom udržať ich funkčné aj naďalej si vyžaduje technickú pomoc, mimo znalostí bežného učiteľa.
Výrobca výukového programu to rieši len predajom novej verzie a snaží sa školám podstrčiť znova to, čo si už zakúpili predtým, pretože peniaze nesmrdia. No a samozrejme mnoho vývojárov nasadlo na trend „subscription“ modelu a snaží sa školám obsah tlačiť formou internetového prístupu na svoj cloud, kde ho kedykoľvek môžu zdražiť, alebo celkom odobrať.
Vyučovanie premetov na ZŠ však nie je niečo, čo potrebuje update každý mesiac, či konštantný nový obsah, reagujúci na aktuálnu situáciu. Potrebuje funkčnosť, časovú stálosť a stabilitu. Inde sme možno „akceptovali“, že program vytvorený v roku 2005 dnes stále funguje samostatne a identicky ako kedysi, zatiaľ čo program z roku 2020 už nie, pretože sa neustále snaží prihlásiť na server, ktorý poskytovateľ už medzičasom vypol.
Čo by teda školákom a školám, do ktorých chodia, nemalo chýbať? Komerčná solidarita. Softvérové a výukové aplikácie, ktoré boli navrhnuté s tým, že sú pre dobro detí a fungujú čo možno najdlhšie, bez ohľadu na budúce externé vplyvy. To naozaj potrebujú. Nie aby sa z nich niekto snažil opakovane vytrieskať peniaze a robil si z nich „dojnicu“.
MIŠO: Hneď tri tipy, ktoré sa mi zapáčili
Viac takýchto žartovných, ale zároveň aj užitočných vecí nájdete na stránke www.megagadgets.nl. Nateraz hneď po cukrovinkách Čierny princ vyberám pero, ktoré dáva elektrošok. Kopne každého, kto sa ho pokúsi zapnúť. Možno to bude spôsob ako odnaučiť ostatných používať vaše veci. Nešťukajte, ale otočte hrotom, aby ste mohli písať. Cena je tri eurá.
Ďalšia vec je tzv. Virus stressbal. Viete, aká je doba, vírus tým síce nerozdrvíte, ale vaše nervy by týmto nadmieru užitočným doplnkom mohli trochu povoliť. Negarantujem, ale za stláčanie to stojí. Cena za vypustenie pary: 5 eur.
No a do tretice megakalendár, aký ste asi ešte nevideli. Komentár je zbytočný, máte ho v na obrázku. Niežeby školák nemal kalendár v mobile, ale toto na spolužiačky zaberie viac ako Google Kalendár. A cena? 15 eur. Očarenie spolužiačky, na nezaplatenie.
PEŤO: Centrálny online mozog
Mám tri školopovinné dcéry. Tie vo svojich školských taškách neraz nosia obrovské množstvo kníh, zošitov a ďalších pomôcok, ktoré každý deň potrebujú na vyučovanie. Pokým v nižších ročníkoch sa niektoré vyučovacie procesy obísť nedajú, v tých vyšších si viem predstaviť ich zefektívnenie, čo by pomohlo odbremeniť nielen ich detské chrbty.
Niektorí učitelia dokonca improvizujú a žiakom nedodajú dostatočne kvalitné poznámky, z ktorých by sa mohli doma učiť a pripraviť sa na písomky. Preto si predstavujem taký “centrálny online mozog”, ktorý by na základe preberaného učiva sprístupňoval kvalitný obsah a poznámky, napríklad pre tablety, s ktorými by vedeli pracovať nielen učitelia, ale aj žiaci. Okrem toho by aj rodičia mali prehľad o tom, čo ich dieťa v škole preberá. Nemuseli by tak pri horšej známke hľadať pravdu niekde medzi katedrou a stoličkou svojho dieťaťa.
MIRO: Apple iPad
Nikdy som nemal rád „XY“ učebníc a zošitov, ktoré bolo treba každodenne nosiť na vyučovanie, a preto by som bol rád, ak by sme sa aj v tomto smere pohli trošku ďalej. Na základnej škole sa naučíme čítať z učebníc a písať na papier, lebo je to veľmi dôležité, no na strednej škole by sa tento zaužívaný štandard mohol nahradiť kvalitným tabletom s dotykovým perom. Ten by dokázal nahradiť nielen zošity, ale aj učebnice.
Samozrejme, nemusí to byť primárne iPad, no každopádne by to malo byť zariadenie, ktoré je spoľahlivé a ponúka možnosť písania dotykovým perom podobným spôsobom ako na papier. Takmer všetko by mohlo byť v digitalizovanej forme, čím by sa šetril nielen papier, ale aj sa zrýchlili rôzne učebné procesy. Existuje „XY“ kvalitných aplikácií a softvérov, ktoré slúžia žiakom i učiteľom, ktorí vedia takouto formou komunikovať v rámci triedy, ale aj mimo nej. Verím, že drvivú väčšinu žiakov stredných a vysokých škôl by to potešilo. Ide však o veľmi nákladnú položku a dúfať, že by to bolo v réžii nášho školstva, je sci-fi, no nádej si treba zachovať.
Prečítajte si aj: