V roku 2017 bolo nainštalovaných viac ako 8,5 milióna malwarových kódov.
To je oproti roku 2015 až 50%-tný nárast. Takto nelichotivo vyzerá naša budúcnosť v oblasti hrozieb. Už nehovoríme len o internetových hrozbách. S pribúdajúcimi rokmi budú útoky IoT zariadenia a dátovo prepojené zariadenia, ktoré doteraz na internet alebo nejakú distribuovanú sieť pripojené neboli.
Kaspersky v na výstave MWC v Barcelone hovoril s futurológom Ianom Pearsonom o tom, ako bude vyzerať svet technológií v budúcnosť. Pôvodne totiž internet bol navrhnutý tak, že nebol príliš bezpečný. Vlastne sa toto bralo ako posledný dôvod, ktorým by sa niekto zaoberal.
Rusko, Austrália a Ukrajina sú TOP 3 krajiny, v ktorých sú najčastejšie útoky bankových trojanov.
Problémy nebudú len z IoT ale aj s implantátmi v ľudskom tele. Ak budú nejakým spôsobom kontrolované rádiom, čo už dnes sú, je tu potenciálne riziko.Webové trackery sú nebezpečné, sledujú náš pohyb na stránke, atď. To je problém doby s ktorým sa budeme musieť vysporiadať. Chceme inteligentné autá, mať súvisiace dáta z Big Data oblasti, no zároveň nechceme byť sledovaní na každom kroku.
Tak napríklad veková kategória 18÷25 až tak nedbá na súkromie a pocit, že by si mali niečo chrániť. Tí totiž žiadne súkromie nezažili a žijú v dobe moderných technológií neustále. Aj preto sa na internete objavujú fotky rôzneho charakteru, často ľudia pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
Bude toto naša budúcnosť?
2050
V roku 2050 by nemali byť rozdiely medzi inžiniermi, ktorí opravujú technológie a doktormi, ktorí liečia ľudské telo. Ransomvér by tak napádal priamo servery nemocníc. Zašifroval by dáta o ľuďoch, povedzme ich zdravotné karty a nemocnica by tak bez výkupného stratila aktuálne informácie o pacientoch.
Informácie o zdravotnom stave budú v budúcnosti obrovských obchodným artiklom nielen na čiernom trhu.
Budú ľudia ochotní si niečo priamo pripojiť do mozgu?
Dnes je to tak, že len blázon by si dal niečo implantovať do tela. Čo však nejaké svalové alebo miechové inhibítory? Pretože ak by si si mohli o pár čísiel zvýšiť IQ, nebude to otázka, či to chceme, ale ako to bude zabezpečené proti nabúraniu sa cudzou osobou.
Implantáty pre ľudí so zrakom, miechové stimulátory a podobné záležitosť budú niečo, nad čím snáď nikto nebude rozmýšľať, či to chce. Implantáty nás budú síce sledovať, no ten, kto zrazu môže vďaka nim vidieť, to veľmi rád postúpi.
Robot ako milenec
Roboti a robotky ako spoločníci nás budú sprevádzať na každom kroku. Budú nielen pomocníci s ťažkými vecami ale aj príjemní spoločníci. Prijmeme ich simulovanú náklonnosť? Definitívne áno.
Bude strašne jednoduché zabudnúť na to, že sú to roboti. Budú empatickí, budú pravdepodobne v mnohom podľa našich požiadaviek a intímne veci by sa s nimi mohli dať prežívať ešte intenzívnejšie.
Jedno je isté – útoky a prieniky do systémov budú čoraz viac cielené. To znamená, že budú šité na vybrané inštitúcie a osoby pre danú lokalitu. Falošné Facebookové účty sa nám môžu vydávať za priateľov. Už dnes sú chatboti na dobrej úrovni, hoci to že sa bavíte s chatbotom poznáte behom pár riadkov. Jednak posiela odpovede veľmi rýchlo a rozhovor je občas nekonzistentný – skončenie na inú tému, ktorá s vami naozaj veľmi nesúvisí, hoci zdanlivo vytvorí novú možnosť na pokračovanie v rozhovore.
Ako teda ochrániť telo pred hackingom?
V Kaspersky Lab zatiaľ nemajú presnú myšlienku. Firmy sa na toto pomaly začínajú pomaly pripravovať. Vo Švédsku je bio hacking lab, ktorá skúma možnosti nabúrania sa do čipov, ktorý by boli použité v ľudskom tele.
Viac sa dozviete na Earth 2050.
