Koronakríza výrazne zasiahla hospodárstva členských štátov Európskej únie. V snahe minimalizovať vzniknuté škody prijala Európska komisia ešte v polovici marca tzv. Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou Covid-19. Komisia v ňom stanovuje podmienky, kedy je možné členskému štátu poskytnúť pomoc na nápravu vážnych následkov krízy vo fungovaní hospodárstva danej krajiny[1].
Okrem štátnej pomoci pre ohrozené firmy môžeme v súčasnosti vo svete, vrátane Slovenska, sledovať trend prechodu na digitalizáciu. Spoločností tak efektívne zareagujú na súčasnú bezprecedentnú situáciu pandémie a flexibilne transformujú svoje podnikanie alebo ho prispôsobujú možnostiam online sveta. Digitalizácia sa momentálne pre niektorých podnikateľov ukazuje ako veľmi efektívny nástroj preklenutia krízy.
Na Slovensku sme vo sfére digitalizácie, okrem preferovania elektronickej komunikácie s úradmi, pristúpili k dočasnej mimoriadnej legislatívnej úprave. Zmeny mali umožniť využitie lokalizačných dát od mobilných operátorov za účelom lepšieho monitorovania pohybu ľudí infikovaných chorobou Covid-19. Túto právnu úpravu však Ústavný súd pozastavil a vyžiadal si stanoviská príslušných štátnych úradov, ako aj operátorov. „Používanie podobných aplikácií počas pandémie pripúšťajú aj inštitúcie EÚ, pričom musia byť zachované právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia,“ hovorí Petra Čorba Stark, partnerka a vedúca korporátneho tímu v advokátskej kancelárii CMS v Bratislave. Zmena legislatívy bola prijatá napríklad aj v súvislosti s prácou z domu alebo rokovaní orgánov obchodných spoločností prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Zmenami udržíme krok s najlepšími
Opatrenia na podporu podnikateľov a digitalizácie ich podnikania prijali viaceré členské štáty. Napríklad Estónsko a Holandsko využili možnosti Dočasného rámca na podporu rýchlejšej digitálnej transformácie ekonomiky. Estónsko[2] prijalo schému pomoci, ktorá vo forme priamych grantov podporuje malé spoločnosti postihnuté prepuknutím pandémie Covid-19. „Ide o firmy, ktoré sa snažia o zmenu svojich výrobkov, služieb, procesov a obchodného modelu s cieľom zabezpečiť ich životaschopnosť,“ vysvetľuje Petra Čorba Stark.
Ďalšou inšpiráciou pre Slovensko môže byť schéma Holandska[3], ktorá vo forme priamych grantov podporuje nákup, prenájom, licencovanie a zavádzanie aplikácií elektronického zdravotníctva pre poskytovateľov služieb sociálnej podpory, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o mládež. Európska komisia počas apríla schválila schémy pomoci aj pre krajiny ako Luxembursko, Portugalsko, Maltu, Belgicko a Nemecko. Po ich zavedení získajú podporu výskum a vývoj produktov, ako aj zavedenie inovatívnych analytických nástrojov, ktoré môžu štátom pomôcť lepšie riešiť boj proti pandémii Covid-19.
„Aj keď sa s dôsledkami súčasnej pandémie budeme vysporiadať niekoľko rokov, kríza je zároveň príležitosťou pre podporenie nových foriem podnikania, či pre podporu vedy a výskumu.,“ hovorí Petra Čorba Stark. Slovenské firmy vyvíjajú napríklad rýchlotesty na zistenie ochorenia Covid-19, či zapájajú sa do výskumu liekov a vakcín.
Nové formy pomoci podľa Dočasného rámca
Prvý Dočasný rámec pomoci bol ešte na začiatku apríla rozšírený o nové formy pomoci a firmy v členských štátoch môžu využívať viacero nových druhov pomoci. Ide napríklad o rôzne granty, čí záruky za úvery. Keďže kríza dosiahla nečakané rozmery, začiatkom mája prijala Komisia po diskusii s členskými štátmi druhé rozšírenie Dočasného rámca. Pridala možnosti podpory formou rekapitalizačných opatrení spoločnosti v núdzi.
Firmy môžu momentálne na základe európskych pravidiel získať pomoc vo forme:
- priamych grantov, vratných preddavkov alebo daňového zvýhodnenia,
- záruk za úvery,
- dotovaných úrokových sadzieb za úvery,
- záruk a úverov poskytovaných prostredníctvom úverových inštitúcií alebo iných finančných inštitúcií,
- poistenia krátkodobých vývozných úverov,
- pomoci na výskum a vývoj týkajúci sa Covid-19,
- investičnej pomoci na infraštruktúru na testovanie a rozširovanie výroby,
- investičnej pomoci na výrobu produktov relevantných pre Covid-19,
- odkladov platby daní a/alebo príspevkov zamestnávateľa na sociálne zabezpečenie,
- mzdových dotácií pre zamestnancov s cieľom zabrániť prepúšťaniu,
- rekapitalizačné opatrenia – podpora vo forme nástrojov vlastného imania a/alebo hybridných kapitálových nástrojov.
Kým členský štát príjme konkrétnu formu pomoci pre domáce firmy, musí tento návrh zaslať Komisii. Tá sa snaží o čo najrýchlejšie prijatie finálneho rozhodnutia. Veľké podniky musia pri podpore rekapitalizačnými opatreniami podávať správy o tom, ako poskytnutá pomoc podporuje ich činnosti v súlade s cieľmi Únie. „Ak sa vnútroštátne opatrenia na podporu budú navrhovať tak, aby zodpovedali politickým cieľom Únie v oblasti zelenej a digitálnej transformácie ich hospodárstiev, umožní to udržateľnejší dlhodobý rast.“ dopĺňa Petra Čorba Stark.
[1] Článok 107(3)(b) ZFEÚ
[2] Komisia schválila túto schému pomoci pod rozhodnutím SA.57014 dňa 21 apríla 2020
[3] Komisia schválila túto schému pomoci pod rozhodnutím SA.56915 dňa 3 apríla 2020
