Až dve tretiny Slovákov verí pri informovaní o korona kríze najviac slovenským televíziám, agentúram, novinám či spravodajským webom. Vládne webové stránky, ktoré prinášajú pravidelné informácie o koronavíruse, majú dôveryhodnosť u 40 % obyvateľov. Aktuálny prieskum spoločnosti Kantar pre Slovenskú sporiteľňu na vzorke vyše 1000 respondentov ukázal, že najmenej dôveryhodným kanálom sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (11 %) či priatelia a rodina (20 %).
„Ľudia síce množstvo informácií získavajú aj na sociálnych sieťach, avšak tento komunikačný kanál v prípade koronakrízy nepovažujú za tak dôveryhodný, nakoľko informáciám zverejneným na Facebooku či Instagrame verí len zhruba 17 percent Slovákov. Počas koronakrízy sme vyhľadávali informácie aj prostredníctvom zahraničných webových stránok, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia a podobne. Najväčšiu dôveru si však počas koronakrízy u ľudí získali slovenské celoslovenské televízie, noviny, agentúry či spravodajské weby, čo súvisí najmä s presnosťou a rýchlosťou poskytovania informácií verejnosti,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
V ostatných prieskumoch dôveryhodnosti pritom vyšlo, že Slováci málo dôverujú médiám, teda televízii, rádiám či tlači, čo súvisí s celkovou atmosférou v spoločnosti, v ktorej sa do popredia dostávajú dezinformácie a falošné správy z alternatívnych zdrojov. Tie podkopávajú dôveryhodnosť tradičných médií. Index dôveryhodnosti v tomto prípade dosiahol vlani 47 %, pričom 0 znamená najmenej dôveryhodný a 100 najdôveryhodnejší. Napríklad verejná správa preskočila médiá v dôveryhodnosti len o 3 percentá. „Práve koronakríza tento trend čiastočne zvrátila a prinavrátila tradičným celoslovenským médiám dôveryhodnosť,“ skomentovala Buchláková.
Najmä v začiatkoch koronakrízy na Slovensku ľudia najviac vyhľadávali informácie o symptómoch ochorenia. Takmer 40 % Slovákov sa pravidelne informuje, ako predísť tomu, aby sa nakazili, či už v práci, obchode, alebo pri dovolenke doma či v zahraničí. Len 10 % Slovákov vyhľadáva informácie o tom, či je bezpečné cestovať do zahraničia.
„Zaujímavosťou je, že najviac Slovákov v prípade šírenia koronavírusu zaujíma, ako dlho prežíva na rôznych povrchoch, robí tak až vyše 40 percent ľudí. Zhruba štvrtina Slovákov vyhľadáva informácie o tom, či sa môže nakaziť z produktov dovážaných zo zahraničia. S tým zrejme súvisí fakt, že každý štvrtý Slovák začal pozorne sledovať pôvod potravín, pričom preferuje domácu výrobu,“ doplnila Buchláková.
Štyri z desiatich domácností už v marci a apríli pocítili vplyv korona vírusu na príjem, približne tretina takýto pokles očakáva, zatiaľ čo 16 % z nich tvrdí, že na nich nebude mať dopad. Očakávame, že v dôsledku opatrení na zabránenie šírenia vírusu, narušeniu dodávateľsko-odberateľských reťazcov či nízkej úrovni domáceho aj zahraničného dopytu bude úroveň nezamestnanosti rásť ku 8 %, pričom ďalším významným vplyvom na príjem domácností je aj očakávaný pokles reálnych aj nominálnych miezd. Medzi respondentami narastá obava o ekonomické dopady (58 %).Iba necelá tretina ľudí očakáva, že ekonomika sa z tohto šoku zotaví rýchlo.
