Obavy z druhej vlny koronavírusu a následne dopady na svetovú ekonomiku zvyšujú záujem Slovákov o kúpu zlatých mincí či tehličiek. Na trhoch sa v posledných týždňoch zvyšovala ich cena. Investori túto komoditu v poslednom období vyhľadávajú ako tzv. bezpečný prístav pre svoje peniaze, nakoľko práve v neistých časoch je zlato považované za bezpečnejšiu investíciu. Aktuálne je jeho cena o tretinu vyššia ako v úvode roka. Začiatkom augusta prekonala nový míľnik, keď prvýkrát v histórii dosiahla hranicu 2000 dolárov za uncu (31,1 gramu). Aktuálne si drží hodnotu 1900 dolárov za uncu.
„Čoraz viac Slovákov sa zaujíma o túto formu investovania peňazí. Zlato slúži ako uchovávateľ hodnôt a v dobách neistoty na trhoch je ako investičná kotva. Mnohí ľudia to využívajú ako ďalšiu formu sporenia na dôchodok či pre svoje deti. Táto investícia je ľahko dostupná takmer pre každého, pretože do zlata môžete investovať už od 25 eur mesačne,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Ako dodáva, hodnota peňazí v dnešnej dobe nie je ničím podložená. Napríklad v dobe zlatého štandardu boli papierové bankovky kryté zlatom alebo v prípade mincí z neho boli priamo vyrobené. Dnes to tak nie je a dokonca sa postupne upúšťa od ich fyzickej podoby a nahrádza sa elektronickou. V prípade problémov môže človek prísť o peniaze i tak, že mu banka jednoducho obmedzí výber. Reálne aktíva tak v ťažkých časoch budú mať vždy nejakú hodnotu, pretože je to niečo skutočné, čo vlastníme.
Zlato ako uchovávateľ hodnôt
Každý investor by sa mal pred prvým nákupom zlata poradiť s odborníkmi a porovnať niekoľko ponúk, aby sa vyhol nevhodným podmienkam. Od poslednej finančnej krízy z roku 2008 až doteraz prinieslo zlato zhodnotenie vo výške zhruba do 10 % ročne.
„Ideálne je, ak má investor 10 až 15 % peňazí uložených v alternatívnych investíciách, kam patrí aj zlato. V portfóliu investora má zlato svoje miesto. Z investorského pohľadu je vnímané skôr ako rezerva a zároveň akási poistka proti finančným krízam, inflácii alebo menovým reformám. Alternatívne investície totiž vytvárajú len doplnok investičného portfólia, ktoré je tvorené prevažne z finančných nástrojov. Spomedzi nich historicky najvyššie zhodnotenie dosahujú akcie či indexové fondy,“ doplnila Buchláková.
Zlato je vysoko likvidné a preto je možné ho veľmi rýchlo a pohodlne speňažiť kdekoľvek vo svete. Výkup investičného zlata realizuje množstvo spoločností a tak sa dá ľahko predať na najrôznejších miestach. Ideálne je, ak si investor investičné zlato nakúpi v spoločnosti, ktorá garantuje aj jeho spätný výkup. Vďaka tomu nebude mať ani v budúcnosti žiadne starosti s hľadaním najvýhodnejšieho výkupu.
S vlastníctvom zlata nie sú spojené žiadne veľké náklady, obzvlášť ak sa človek rozhodne investovať do zlatých certifikátov alebo indexových fondov. Pokiaľ chce investovať do fyzického zlata, t. j. do tehličiek alebo mincí, mal by počítať s určitými nákladmi na jeho doručenie a prípadne skladovanie. Avšak vzhľadom k tomu, že aj malý kúsok zlata má veľkú hodnotu, stačí aj malý domáci trezor.
Rusi vo veľkom nakupujú
Zlato sa využíva ako rezervná mena pre centrálne banky vo svete, ktoré sú čistými nákupcami zlata. To znamená, že nakúpia viac, ako predajú. Lídrom nákupov medzi centrálnymi bankami je Ruská národná banka. Ich zásoby momentálne predstavujú viac ako 2 170 ton, teda takmer 70-miliónov uncí, čo predstavuje takmer 18 % celkových devízových rezerv v krajine, takmer 90 miliárd dolárov.
Slovenská ho má vo svojich rezervách milión uncí, teda necelých 32 ton. Toto obchodovateľné zlato má centrálna banka na účte v Bank of England. Jeho hodnota je približne 1,3 miliardy eur.
Američania majú najväčšie zásoby
Najnovšie dáta Medzinárodného menového fondu ukazujú, že najväčšími držiteľmi zlatých rezerv sú Spojené štáty americké s 261,5 milióna trojských uncí. Ide o približne 8 100 ton tohto kovu. Prvá štvorica štátov, medzi nimi Nemecko, Taliansko a Francúzsko, pritom drží viac ako polovicu celosvetových zlatých rezerv. Rusko je piate. Čína je na šiestom mieste, s takmer 1,9-tisíc tonami zlata.
Devízové rezervy centrálnych bánk však nedržia všetko zlato sveta, aj keď patria medzi významných investorov. Podľa US Geological Survey sa devízové rezervy centrálnych bánk podieľajú na celkovej držbe zlata vo svete len 17 percentami, takmer polovicu zlata vo svete tvoria šperky.
