Pohľad do budúcnosti hovorí jasnou rečou.
O dva roky bude tzv. milenium generácia tvoriť viac ako šestinu populácie. A spolu s nárastom mladých ľudí, zvyknutých na moderné technológie, bude stúpať aj tlak na rozvoj internetu vecí (IoT). Očakáva sa preto, že až tretina aktuálnych lídrov v biznise bude v roku 2018 pod silným tlakom tzv. „digitálnych konkurentov“. Vyplýva to zo štúdie IDC, ktorú zverejnila spoločnosť SAP.
Internet vecí sa tak stane strategickým nástrojom úspechu v mnohých odvetviach podnikania. Tvrdí to takmer 60 percent spoločností vo svete. Napriek tomu jeho potenciál nevyužívajú dostatočne. IDC si vybrala štyri odvetvia – individualizovanú výrobu, maloobchod, zdravotnícku starostlivosť a spotrebný tovar – a zhodnotila, aké možnosti im IoT ponúka a ako ich využívajú.
Cesta k štandardu
Jednoznačným lídrom v tomto smere je individualizovaná výroba. Už dnes využívajú benefity internetu vecí továrne, ktorých výrobný cyklus si vyžaduje komplikované logistické procesy s množstvom dodávateľov, tovarov a majetku. Typickým príkladom sú automobilky. Zároveň je IoT aj nástrojom, ktorý mení produkty a služby a prináša nové možnosti. Príkladom môžu byť čoraz populárnejšie tzv. connected cars – autá, ktoré využívajú pripojenie na internet, aby v reálnom čase vodičovi rôznymi spôsobmi uľahčili jazdu.
O niečo pomalší nábeh má internet vecí v sektore spotrebného tovaru, a to aj vďaka zložitejšiemu hľadaniu finančných zdrojov. Možnosti využitia sú však obrovské – od komunikácie so zákazníkmi, cez predpovede očakávaného dopytu, až po efektivitu prevádzky.
Naopak, veľmi prudký rozvoj zažíva sektor maloobchodu. Hoci ešte potrvá najmenej tri roky, kým sa internet vecí stane v tomto odvetví štandardom, lídri jeho výhody vidia jasne. Pre maloobchod je kľúčová komunikácia a vzťah so zákazníkom. To je dôvod, prečo je využitie internetu vecí v prvom rade o digitálnom zapojení zákazníka a o využití moderných technológií pre znásobenie jeho zákazníckej skúsenosti. Čoraz viac totiž platí, že obchod sa nachádza tam, kde sa v tej chvíli nachádza zákazník.
Maloobchodný prístup je náročný na dáta, keďže potrebuje zbierať, agregovať a analyzovať údaje na to, aby získal zmysluplné informácie. Celé odvetvie je vo vzťahu k internetu vecí zatiaľ rozdelené. Kým niektoré spoločnosti sa už teraz sústreďujú na rozličné a zatiaľ nesúrodé IoT iniciatívy, iné vývoj so záujmom sledujú, no zatiaľ zostávajú pasívne.
Veľké nádeje sa vkladajú do využitia internetu vecí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Momentálne má „telehealth“ len podobu spájania ľudí – lekárov, ošetrovateľov a pacientov. Zdravotníctvo ako také zatiaľ nie je pripravené na IoT a digitálnu transformáciu. Odhaduje sa však, že do roku 2020 dôjde k veľkému prelomu a moderné technológie sa stanú štandardom.
Kľúčom je prepojenosť
Internet vecí čaká prudký rast v odvetviach, ktoré potrebujú spájať fyzické veci či ľudí. IDC predpovedná nárast investícií v priemere o 19 percent do roku 2018. Dôraz vo vývoji sa presunie z hardvéru na konektivitu ako takú – namiesto spájania prístrojov bude hlavným cieľom vzájomná prepojenosť ľudí a zariadení, produktov a strojov.
Vzostup internetu vecí prinesie veľký dopyt po dátových a analytických zručnostiach. Hlavnou časťou každého biznisu sa stane manažment kľúčových zdrojov. Vďaka internetu vecí sa podarí znížiť náklady, optimalizovať procesy a urýchliť prevádzkový reakčný čas.
Veľké zmeny však prienik internetu vecí prinesie aj zákazníkom. Najväčšiu premenu očakáva zdravotníctvo, kde nové možnosti úplne pretvoria spôsob starostlivosti o pacientov.
