Vzdelávací proces a pedagogické prostredie na Slovensku potrebujú zmeny.
Vzdelanostná ekonomika je budúcnosťou Slovenska, spolu s výskumom, vedou a inováciami. Zhodli sa na tom diskutujúci v rámci diskusného panela Zručnosti budúcnosti, ktorý bol súčasťou decembrovej konferencie Región budúcnosti – budúcnosť regiónu. Konala sa v košickej Kunsthalle pri príležitosti 15. výročia založenia združenia Košice IT Valley.
Ako v diskusii uviedol rektor Technickej univerzity Košice (TUKE) Stanislav Kmeť, jedným z problémov je odlev mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať aj pracovať na západ. Školstvo by podľa neho malo vytvoriť podmienky, aby zostávali na Slovensku.
„Mladí ľudia sú už nároční. Stačí sa pozrieť do Brna, alebo iných miest v zahraničí a vidíme, že je to veľký rozdiel. Samozrejme, musí tu zohrať úlohu aj štát, lebo bez peňazí sa tieto veci nedajú robiť. Do Brnenského kraja šli obrovské milióny českých korún a výsledok sa dostavil,“ poznamenal Kmeť.
Podľa Tibora Radačovského zo spoločnosti Globallogic Slovakia len v Česku študuje 21 000 študentov. „Jeden výborný časopis proklamuje Brno ako najväčšie slovenské univerzitné mesto. Univerzita Komenského (UK) má tuším okolo 20 000 študentov,“ porovnal Radačovský, podľa ktorého to dokumentuje, o aký potenciál prichádzame.
Podľa webu PortalVS.sk študuje na UK o niečo viac študentov, vyše 22 800. Okrem toho na Slovenskej technickej univerzite študuje ďalších viac ako 11 000 ľudí a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety ďalších vyše 8000 študentov. Ďalšie tisíce študujú na menších bratislavských vysokých školách.
Podľa portálu Sme.sk na dvoch najväčších brnianskych univerzitách študuje zhruba 8500 študentov. Z hľadiska ich počtu teda Brno nie je možné označiť ako najväčšie „slovenské“ univerzitné mesto, ale v každom prípade ide o zaujímavý fenomén, keďže menej študentov má Prešov, Žilina, Banská Bystrica či Trenčín.
Zlepšiť vzdelávanie učiteľov a vytvoriť na Slovensku lepšie prostredie
Ako teda zabrániť tomuto odlevu mozgov? Podľa Slavomíra Kožára, vedúceho Odboru školstva Košického samosprávneho kraja je okrem iného potrebné dodať vzdelávaniu samotných pedagógov nejaký honor. „Potrebujeme mať kvalitných učiteľov, ale kto ich bude vzdelávať? Koľko ľudí sa hlási na učiteľský smer, dajme to v oblasti IT, alebo informatiky?“ opýtal sa.
Za dôležité považuje vytvoriť učiteľom priestor na vzdelávanie a vzájomnú spoluprácu. „Musí nastať aj prepojenie medzi praxou, trhom, univerzitami, firmami, korporátmi a školami, v ktorých sú učitelia. Týmto významným osobnostiam z trhu práce treba otvoriť školské vzdelávacie programy, treba, aby sa vyjadrovali a participovali,“ zdôraznil Kožár.
Na jeho slová nadviazal Kmeť, ktorý uviedol, že bežný Japonec sa musí počas života až sedemkrát dovzdelať, aby bol schopný reagovať na nástup nových technológií.
„My si na to musíme zvyknúť takisto, pretože veľký počet rôznych profesií, možno až 40 percent, za pár rokov až desaťročí zanikne a my by sme na mali byť pripravení,“ podotkol rektor TUKE.
Výzvami podľa neho bude obrovský akceleračný nástup technológií, akými sú robotika, metódy umelej inteligencie a ich aplikácia v praxi, ale aj digitalizácia.
Rovnako dôležitá je podľa neho tranformácia univerzít a zvýšenie ich otvorenosti svetu. „Ale aby som to trochu odľahčil, transformovať univerzitu je ako sťahovať cintorín. Tí, ktorí sú vo vnútri, vám nepomôžu,“ zakončil s úsmevom.
Zdroje: vlastné, PortalVS.sk, Sme.sk
Prečítajte si tiež:
