Vesmír nás nikdy neprestane prekvapovať.
Keď sa pozrieme na nočnú oblohu, vidíme množstvo hviezd a maximálne pár planét, aj to len tých, ktoré sú neďaleko nás v našej Slnečnej sústave. Je to logické, hviezdy sú väčšie a svetlo mnohé z nich vyžarujú, pričom planéty ho len odrážajú.
Vďaka hustej a kompaktnej atmosfére napríklad Venuša odráža až 75 percent slnečného svetla, ktoré na ňu dopadá, vďaka čomu aj teraz na letnej oblohe veľmi jasne žiari a je jedným z najlepšie viditeľných objektov. Nedávno však astronómovia objavili planétu, ktorá odráža ešte viac svetla svojej hviezdy, čo z nej robí najžiarivejšiu exoplanétu, akú kedy našli.
Táto exoplanéta nazvaná nepoeticky LTT 9779 b odráža až 80 % svetla svojej hviezdy, okolo ktorej obieha veľmi blízko. Neveľká vzdialenosť ju robí extrémne horúcou a vedci sa domnievajú, že je pokrytá mrakmi kremičitanov a tekutých kovov, vďaka čomu je tak reflexná.
James Jenkins, jeden z výskumníkov Univerzity Diega Portalesa, ju opísal ako horiaci svet v blízkosti svojej hviezdy, nad ktorým sa vznášajú ťažké mračná kovov, z ktorých padajú kvapky titánu. Teploty na povrchu planéty ale dosahujú až 2000 stupňov Celzia, čo by zároveň malo byť príliš horúco na to, aby sa tam mohli tvoriť mraky vody či dokonca kovov.
Platí tu však v zásade rovnaký princíp ako v domácnosti vo vyhriatej kúpeľni, kde sa z horúcej vody intenzívne vyparuje para. Rozdiel je v tom, že pary na LTT 9779 b nie sú vodné, ale silikátové a kovové.
Planéta LTT 9779 b je neobvyklá aj svojou veľkosťou a polohou. S rozmermi 4,7-krát väčšími ako Zem ide o typ planéty nazývaný „horúci Neptún“, ktorý sa len zriedka vyskytuje na obežnej dráhe tak blízko svojej hviezdy. Pre to by prakticky ani nemala mať atmosféru, ale vedci predpokladajú, že spomínané kovové mraky môžu chrániť atmosféru planéty tým, že odrážajú svetlo a bránia jej prílišnému zahrievaniu, čo zabraňuje vypareniu atmosféry.
Zdroj: Astronomy & Astrophysics
Prečítajte si tiež:
