Od elegantného mobilného telefónu NOKIA 6100, na ktorý sme spomínali v minulej časti seriálu – Zaspomínajte si s TOUCHIT, sa dnes presunieme ku kompaktnému fotoaparátu FUJI DL-80.
Ako už viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Dnes sa vrátime späť v čase o 25 rokov, presnejšie do roku 1991, kedy bol predstavený kompaktný fotoaparát FUJI DL-80. Fotoaparát známej spoločnosti FUJI (dnes FUJIFILM), ktorá dodnes patrí medzi TOP výrobcov fotoaparátov. Samozrejme, DL-80 nepatril medzi TOP modely tejto spoločnosti, ale medzi „kúpiteľné“ kompaktné fotoaparáty.
Úvodník
Pomenovanie „Kompaktný fotoaparát“ väčšinou evokovalo niečo, s čím sa bude jednoducho pracovať, niečo, čo bude malé (kompaktné), a taktiež s pomerne nízkou cenou, ktorá mala byť vyhovujúca pre väčšinu koncových spotrebiteľov. Jedným z výsledkov tejto úvahy je aj FUJI DL-80.
Zrkadlovka flexaret IVa / Kompakt LOMO SMENA 8M / Kompakt FUJI DL-80
Pre zaujímavosť: V roku 1991, presnejšie 30. apríla, zišiel z výrobného pásu posledný Trabant.
Veľmi dobrým „retro“ príkladom a tým, čo ľudia väčšinou vyžadujú dodnes, je fotoaparát FUJI DL-80. A čo väčšina ľudí pri fotografovaní vyžadovala? Jednoduchosť a automatiku. Pri všetkých zariadeniach najradšej využívali automatický režim, ktorý všetko nastavuje samostatne, bez potreby zásahu od používateľa. Výsledkom je – fotoaparát chytiť, zapnúť a stláčať spúšť. Výsledné fotografie síce nedosahujú kvality tých, ktoré sú zhotovené v manuálnom režime s precíznym nastavením, ale i tak sú pekne použiteľné.
Fotoaparáty tohto typu boli kupované (väčšinou) ako „rodinné“ a výsledné fotografie končili v pekných albumoch v zásuvke, pripravené pre návštevu alebo chvíľku nostalgie o niekoľko rokov neskôr. Dnes tomu nie je inak, ale namiesto albumov v zásuvke sú to priečinky v počítači alebo telefóne. Princíp je rovnaký, len technológie a možnosti sú modernejšie.
A čo teda FUJI DL-80 dokázal?
V podstate všetko, ale aj nič. Zaujímavosťou je, že nemá vôbec žiadne manuálne nastavenia, ktoré by ovplyvňovali kvalitu výslednej fotografie. V jeho prednej časti sa nachádza 35 mm objektív FUJINON (pevná ohnisková vzdialenosť / automatické zaostrovanie – autofocus). Pod objektívom je posuvné tlačidlo (horizontálne) na zatvárenie/otváranie objektívu, čím sa aktivuje aj celý fotoaparát. Ďalším tlačidlom (zadná strana, vpravo hore) je pretáčanie filmu, resp. natáčanie do filmového puzdra, po nafotení celého filmu (film sa pri fotení pretáčal automaticky). Posledným tlačidlom je otváranie krytu umiestnenia filmu (väčšinou 24 × 36 mm). A napokon nechýba ani malé počítadlo snímaných fotografií (v pravom hornom rohu).
Nad objektívom sa nachádza malý hľadáčik, senzor automatického nastavovania expozície a svetelný senzor, ktorý v slabom osvetlení aktivuje blesk. To znamená, že fotoaparát robil úplne všetko sám (automatické zaostrovanie, expozícia i blesk), vy ste len stláčali spúšť a vymieňali film. Nič viac, nič menej. Ak ste nevedeli, či je fotoaparát alebo blesk aktívny, boli tu aj dve notifikačné diódy v zadnej strane zariadenia. Jedna (oranžová) upozorňovala na „nabitý“ blesk (po použití blesku trvalo cca. 40 sekúnd kým bol opäť aktívny). A druhá (zelená) oboznamovala, po jemnom stlačení spúšte, že je fotoaparát aktívny.
Výmena filmu vo fotoaparáte bola veľmi jednoduchá, označená aj ako – „DROP in LOADING“. Podstatnou záležitosťou je napájanie, ktoré bolo riešené dvomi AA batériami. Batérie sú umiestnené pod krytom v pravej spodnej časti a ich výmena bola „sekundovou“ záležitosťou. Výdrž na jednu „dávku“ batérií nevieme presne odhadnúť, ale predpoklad je, že to bolo približne 3 až 5 celých filmov. Záležalo však na tom, ako často bol používaný výkonný blesk, ktorý dával batériám podstatne zabrať.
Aby sme nezabudli, konštrukčné spracovanie fotoaparátu je celoplastové a bolo treba dávať pozor na prípadné pády, aby sa nepoškodil. Dizajn veľmi neohúril, ale zato bol funkčný a fotoaparát veľmi dobre pasoval do ruky. V pravom boku sa nachádzal aj úchyt pre pútko na zápästie, ktoré zaručovalo istejšiu a bezpečnejšiu manipuláciu. Rozmery zariadenia sú – 145 × 72 × 50 mm s hmotnosťou 298 gramov (vrátane batérií a filmu). Ak teda chcel v 90-tych rokoch niekto fotoaparát, ktorý kúpi, zapne a fotí, tak FUJI DL-80 bol určite jedným z favoritov. Okrem názvu FUJI DL-80, bol označovaný aj ako – Discovery 80. Obe zariadenia boli totožné, vyrábané v Indonézii a rozlišovali sa len označením.
Nachádza sa takýto fotoaparát aj vo vašej domácnosti? Ak áno, podeľte sa s nami a s ostatnými čitateľmi, aké spomienky naňho máte. My naňho spomíname s radosťou, nakoľko v jeho réžii vznikla nejedna rodinná fotografia, či momentka. Ďakujeme za vašu pozornosť a už o týždeň sa na vás tešíme s novým RETRO dielom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
Aké technologické zariadenia vo vás zanechali nezabudnuteľné spomienky? Dajte nám o nich vedieť.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom –Zaspomínajte si s TOUCHIT.
