Môže byť používanie Wi-Fi a iných bezdrôtových sietí výrazne zdraviu škodlivé? Mnoho používateľov si myslí, že áno a podkladajú to dokonca aj tým, že v prítomnosti týchto sietí okamžite cítia nevoľnosť či iné nepriaznivé efekty na svojom tele. Aké je stanovisko vedeckých špičiek a Svetovej zdravotníckej organizácie? Sú obavy opodstatnené?
Otázka čitateľa: Rád by som vás požiadal o radu v mojom komplikovanom probléme. Som dlhoročný fanúšik informačných technológií a počítačom sa venujem už desiatky rokov. Dlhé roky som pracoval v miestnej škole, kde som sa veľkou mierou podieľal na zavedení počítačov už na začiatku 90. rokov. Neskôr som bol nadšený z príchodu Wi-Fi sietí a horúčkovite som odstraňoval káble a zavádzal som všetko bezkáblové, čo sa mi žiaľ neskôr vypomstilo.
Všetko dobre fungovalo až do doby pred dvoma rokmi, kedy som vážne ochorel a bol som aj dlhodobo hospitalizovaný. Okrem vysokého krvného tlaku, problémov so srdcom a cievami sa mi prejavila aj reumatoidná artritída, ktorú lekári ohodnotili stupňom III. Doma a v priestoroch, v ktorých som sa pohyboval mi začal vadiť spustený Wi-Fi router a v mojom aute zas integrovaný Bluetooth. Lekári skonštatovali, že predošlé zápalové procesy vo mne vyvolali precitlivenosť a určitý typ alergie na istý druh rádiovej frekvencie. Preto som postupne z domu odstránil Wi-Fi router a nahradil ho prenosom signálu do jednotlivých miestností cez elektrické zásuvky a LAN konektory RJ45. Takisto som odstránil mikrovlnnú rúru. V notebooku, ktorý používam, som zakázal Wi-Fi a Bluetooth vysielanie. Signál prijímam iba cez kábel LAN.
Mám však ešte dva problémy. Vlastním internetový prijímač Grundig Cosmopolit 3F+ WEB IP, ktorý mám pri posteli na kvalitný príjem rádií. Ten má síce pripojenie RJ45, ale okrem toho má integrované aj Wi-Fi, ktoré sa v nastaveniach nedá vypnúť. Mám za to, že aj keď sa po spustení pripojí cez RJ45 LAN, aj tak stále Wi-FI signál vysiela, lebo túto skutočnosť pociťujem enormným zvýšením krvného tlaku a vnútornými vibráciami. Nedá sa nejakým spôsobom Wi-Fi celkom zakázať alebo hoc aj fyzicky odobrať? Druhý problém sa týka auta, ktoré má rádio s integrovaným Bluetooth. Pri zapnutí začne automaticky vyhľadávať telefóny v dosahu a spojí sa. To podľa mňa znamená, že stále vysiela signál do priestoru. Takisto, keď sedím vo vozidle a mám spustené rádio, tak aj napriek tomu že s ním nemám spárovaný telefón, pociťujem zvyšujúci sa tlak a vibrácie, ktoré postupne doznejú, keď rádio vypnem. Nemôžem ho teda vôbec používať, rovnako ako navigáciu, pretože sa zapína tým istým tlačidlom. Nie je možné Bluetooth nejakým zásahom natvrdo vypnúť? Za rady vopred úprimne ďakujem.
Odpoveď: Komplexná otázka tohto typu je pravdaže veľmi vážna, pretože sa týka zdravia a rozhodne ju netreba brať na ľahkú váhu. Pozrime sa preto podrobne na všetky jej tri základné časti. Prvá sa týka dôležitého problému s podozrením na škodlivosť Wi-Fi a Bluetooth sietí, v súvislosti s vážnymi ochoreniami. Druhá schopnosti dané siete vnímať a pociťovať v ich blízkosti nepohodlie a ťažkosti. Tretí problém je menej vážny, avšak technicky zaujímavý a týka sa vyraďovania hardvérových funkcií konkrétnych zariadení. POzrime sa teda na ne jednu po druhej a poukážme na aktuálny stav výskumu a postojov svetovo uznávaných zdravotníckych organizácii.
ŠKODLIVOSŤ RÁDIOVÉHO ŽIARENIA A REÁLNY VÝSKUM
Akékoľvek zdravotné problémy sú bezpochyby veľkým nešťastím, ale nemožno z nich jednoducho dedukovať, že boli spôsobené tým, že ste používali Wi-Fi siete. Rozumieme, že problémy prišli náhle, treba ale myslieť na to, že s pribúdajúcim vekom sa žiadnemu človeku na svete zdravotný stav nezlepšuje. Práve naopak. Skôr či neskôr prídu problémy. Akonáhle sa objavia, nemôžeme za ich príčinu len tak označiť Wi-Fi signál, v ktorého pokrytí sa nachádzate, rovnako ako nemôžeme povedať, že sa objavili preto, že ste každý deň pili vodu. Denne totiž pijú vodu miliardy ľudí a dané problémy nepociťujú, rovnako ako denne používa Wi-Fi siete miliarda ľudí a vaše problémy nemá. Problémy mohli byť spôsobené rozličnými faktormi.
Mohli mať na vaše problémy vplyv siete Wi-Fi a iné rádiové frekvencie? Pravdaže mohli. Nemôžeme to len tak mávnutím ruky odmietnuť. Minulosť je plná prípadov, kedy sa používali materiály a technológie, ktoré sa následne ukázali ako veľmi nebezpečné. Spomenúť sa dá napríklad azbest, ktorý sa dlho používal ako protipožiarny materiál, než boli zistené jeho karcinogénne vlastnosti.
V súčasnosti však neexistujú oprávnené obavy o tom (analýza Svetovej zdravotníckej organizácie), že by mobilné siete, Wi-Fi či bluetooth mali na ľudský organizmus výrazné nepriaznivé účinky, ktoré by bolo ľahké odpozorovať. Týmto problémom sa ale celkom vážne venuje mnoho výskumných tímov, pričom niektoré z nich občas vyrukujú so závažnými obvineniami a výzvami (naposledy v máji tohto roku združenie EMFscientist), avšak patria k skutočnej minorite a ich výsledky a názory väčšinou iné tímy nepotvrdia.
V súčasnosti je vedecký konsenzus taký, že mobilné a iné bezdrôtové siete nepredstavujú zdravotné riziko
Plne chápeme, že niektorí používatelia vedia byť veľmi podozrievaví, čo nie je na škodu. V oblasti telekomunikácii a bezdrôtových spojení sa točia obrovské peniaze a stačí si len spomenúť na tabakový priemysel a ako dlho trvalo, než sa na verejnosť a do všeobecného povedomia pretlačili poznatky o veľkej škodlivosti fajčenia. Netreba preto nič kategoricky slepo odmietať a vždy treba dať priestor serióznej vede a výskumu.
V súčasnosti je stav taký, že používateľ sa nemá čoho obávať, pretože žiadne presvedčivé dôkazy o škodlivosti zariadení s malým výkonom, ktoré sa vyskytujú v domácnostiach, sa nepotvrdili.
PREČO NIEKTORÍ ĽUDIA TOTO ŽIARENIE CÍTIA?
Do problému vstupuje to, že nie sme klony a každý človek je mierne iný. Vaše podozrenie na to, že za problémami stojí elektromagnetické žiarenie je podložené tým, že ste začali byť citlivý na prítomnosť Wi-Fi a Bluetooth sietí.
To je dôležitý argument. Celkom určite viete, že bežne dokážeme vnímať elektromagnetické žiarenie na vlnových dĺžkach 400 až 700 nanometrov, konkrétne našimi očami a označujeme ho ako viditeľné svetlo. Ide však len o miniatúrnu časť spektra. Menšiu vlnovú dĺžku má ultrafialové (400 až 10 nanometrov), röntgenové (10 nanometrov až 10 pikometrov) a gama žiarenie (pod 10 pm), väčšiu naopak infračervené (700 nm až 1 mm), mikrovlnné (1 mm až 1 m) a rádiové (1 m a viac). Tieto časti spektra obvykle človek nedokáže vôbec vnímať (nemáme pre ne vyvinutý zmyslový orgán), čo je veľmi dobre.
Len si skúste predstaviť, koľko slovenských rádií a televíznych staníc vám práve teraz prechádza telom. Výnimkou sú špeciálne prípady, kedy neviditeľnú časť elektromagnetického žiarenia cítime pokožkou ako teplo. Bluetooth a Wi-Fi používa mikrovlnné žiarenie s vlnovou dĺžkou 12 cm (2,4 GHz), pričom pri druhom menovanom sa používajú aj frekvencie 5 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke okolo 6 cm. Nie sú však ani zďaleka jediné. Na mikrovlnnej časti spektra sa nachádza napríklad aj mobilná sieť telefónov a takisto na nej komunikujú so Zemou aj satelity GPS.
Dokážu tieto frekvencie, respektíve vlnové dĺžky, niektorí ľudia vnímať? Mnoho ľudí tvrdí, že áno, podobne ako vy. Jav ktorý popisujete sa nazýva elektromagnetická hypersenzitivita, pričom sa prejavuje tak, že v prítomnosti Wi-Fi siete, Bluetooth zariadenia alebo napríklad vysielača mobilnej siete, mnoho ľudí hlási rôzne ťažkosti ako napríklad bolesti hlavy, pálenie kože, tŕpnutie končatín či vnútorné vibrácie.
Samodiagnostikovaná elektromagnetická hypersenzitivita je pre niektorých ľudí až takým bremenom, že sa rozhodnú žiť ďaleko od všetkých vysielačov v izolácii
Je pri tom nepochybné, že pre dané osoby je tento jav plne reálny a je celkom isté, že si v žiadnom prípade tieto symptómy nevymýšľajú a naozaj ich pociťujú. To však neznamená, že sú reálne z externého hľadiska.
Mnohé javy sa odohrávajú len v našich hlavách, pričom v žiadnom prípade nenaznačujeme, že by to malo niečo dočinenia so šialenstvom či bláznovstvom. Napríklad osoby s amputovanými končatinami často pociťujú tzv. fantómovú bolesť, pričom v agónii popisujú napríklad to, že cítia zatlčený klinec v kolene vo svojej neexistujúcej nohe. Ich bolesť je reálna a naozaj ju cítia. To však neznamená, že majú neviditeľnú nohu, ktorá tento klinec v kolene zatlčený má.
Títo ľudia nie sú blázni. Všetka bolesť sa odohráva v mozgu a to, že sa nejaké centrum bolesti aktivuje na základe nereálnych vnemov nie je ich chyba. Sú len obeťou tohto javu.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa niečo podobné deje aj v ľuďoch trpiacich elektromagnetickou hypersenzitivitou. Ak vedia, že sú v dosahu nejakej Wi-Fi siete, začnú pociťovať bolesti či iné nepríjemné pocity. Ak sa sieť vypne, takmer okamžite sa im uľaví. Je teda normálne, že dospejú k záveru, že za pocity môže práve spomenutá Wi-Fi sieť.
Čo ale ak sa podobné pocity nedostavia v prípade, že nevedia, že sa v dosahu siete nachádzajú? Alebo čo ak zaklamete a pri vypnutej sieti poviete, že je zapnutá? Ľudia s týmto problémom svoje symptómy začnú pociťovať aj tak a v momente ako im poviete, že sieť vypínate (v skutočnosti ju však zapnete), oznámia vám, že pocity prešli. Zrejme by ste súhlasili, že v takomto prípade by bolo jasné, že sa problémy týkajú vnútorných psychologických pochodov daných ľudí a nesúvisia s fyzickým pôsobením siete ako takej.
TESTOVANIE ELEKTROMAGNETICKEJ HYPERSENZITIVITY VO SVETE AJ U VÁS DOMA
Samozrejme, nemôžeme vyvolávať predčasné súdy. To, že sto ľudí je necitlivých na tento typ žiarenia neznamená, že je to tak automaticky aj pri stoprvom. Existujú rôzne genetické mutácie, pričom známe sú prípady ľudí, ktorí vidia svojimi očami veľmi mierne za fialové spektrum, tesne na začiatok toho ultrafialového. Zbadajú teda napríklad záblesk svetla na vlnovej dĺžke, ktorý takmer žiadny iný človek už nevidí (mnohé iné živočíchy však áno).
Nie je teda celkom vylúčené, že nejaký človek môže byť citlivý na elektromagnetické spektrum používané vo Wi-Fi sieťach. Aby sme na niečo také prišli, je potrebné vykonať vedecký test. V roku 2005 sa objavila štúdia na túto tému vo vedeckom žurnále z oblasti psychológie (Psychosomatic Medicine), kde experti z tohto oboru zhromaždili 725 ľudí, ktorí tvrdili, že sú citliví na elektromagnetické žiarenie z hľadiska Wi-Fi, mobilných sietí a iných elektromagnetických polí a že dokážu detegovať pocitom ich prítomnosť.
Experti z Britského národného inštitútu pre výskum a ochranu zdravia (James Rubin, Jayati Munshi, Simon Wessely) pre nich pripravili celkom 31 rôznych testov. V 24 nich účastníci celkom zlyhali. V dvoch sa objavili mierne pozitívne výsledky, avšak pri opakovanom pokuse sa stratili. Tri vykazovali len miernu štatistickú odchýlku, ku ktorej mohlo dôjsť aj náhodou a výsledky dvoch boli vzájomne nekompatibilné. Výsledkom celej štúdie bolo, že neboli odhalené žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že niekto z týchto 725 osôb dokáže rozpoznať medzi stavmi, kedy je v dosahu daného žiarenia a kedy nie. To je veľmi nešťastné, pretože dané osoby obvykle tvrdia, že to rozpoznajú so 100 % úspešnosťou.
Sila Wi-Fi signálu je v rozličných častiach miestnosti aj bytu odlišná, vyžarovaniu mobilnej siete sa však nevyrovná
V roku 2008 sa objavila vo vedeckom žurnále Environmental Research podrobná analýza výsledkov siedmich nezávislých štúdií, v ktorej boli porovnávané detekčné schopnosti ľudí s elektromagnetickou hypersenzitivitou, oproti ľuďom bez nej. Aj keď všetky testy obvykle pozostávali z niekoľkých stoviek jedincov, výsledkom bolo, že daní ľudia sa triafali len v miere, ako to umožňuje slepé tipovanie.
Nijak sa teda od kontrolnej skupiny neodlišovali a išlo opäť o potvrdenie toho, že symptómy daných ľudí v skutočnosti nemajú s reálnym vyžarovaním mobilných sietí, Wi-Fi či Bluetooth nič spoločné. V roku 2010 sa objavilo pokračovanie štúdie z roku 2005, ktorej sa tentoraz zúčastnilo už 1175 jedincov s danými problémami, pričom po vyhodnotení všetkých 46 slepých testov sa nenašli žiadne dôkazy o tom, že by dokázali prítomnosť daného typu žiarenia skutočne odhaliť.
Na základe mnohých testov, ktoré sa udiali v posledných pätnástich rokoch je teda vedecký konsenzus taký, že neexistuje žiadne spojenie medzi skutočným elektromagnetickým vyžarovaním a tzv. elektromagnetickou hypersenzitivitou. Tento názor je dnes aj oficiálnym stanoviskom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Po zvážení uvedeného je teda z nášho hľadiska možné dedukovať, že je pravdepodobné, že pocity ktoré prežívate v blízkosti Wi-Fi a Bluetooth sietí nemajú naviazanosť na fyzické žiarenie, ale na vaše interné pochody. Podobne ako napríklad v prípade fantómovej bolesti, ani tu nejde o to, že by ste sa napríklad zbláznili. Nemá to vôbec nič spoločné ani s inteligenciou a pokojne môžete byť najinteligentnejším človekom na svete. Ako obeť tohto psychologického efektu skrátka nemôžete za to, že ho cítite. Daný jav prichádza z podvedomia a niet pochýb, že je pre vás celkom reálny.
Pokiaľ máte v sebe kus vedca a zvedavého človeka túžiaceho po znalostiach, môžete si vykonať vlastný test. Požiadajte o pomoc rodinného príslušníka alebo kamaráta a postavte chrbtom k sebe dve stoličky. Na stoličky následne namierte smartfón či iné záznamové zariadenie a začnite natáčať video. Na jednu stoličku si sadnite vy a na druhú váš pomocník, ktorý si vezme do ruky Wi-Fi router. Ten bude následne vytiahnutím alebo zasunutím napájacieho káblu zapínať a vypínať, čo bude na kamere vidieť zasvecovaním jeho diód.
Vystrite pred seba ruky a v momente ako začnete cítiť svoje príznaky, zatnite päste. Ako náhle ich prestanete pociťovať, roztvorte dlane. Je veľmi dôležité, aby ste sedeli chrbtom k sebe a vzájomne sa nevideli ani nepočuli (pustite napríklad hlasno hudbu). Vy teda nebudete vidieť ani počuť, kedy sa router zapína a ani váš pomocník nebude vidieť, kedy čo ukazujete (vyhnete sa tak vzájomnej interakcii).
Pokračujte takto napríklad 5 minút a následne si pozrite na videu, koľko krát ste sa trafili a ukazovali ste zaťaté päste práve vtedy, keď sa router zapol a roztvárali ste ich vtedy, keď sa vypol. Bude vaša úspešnosť na úrovni 40 až 60 %, akoby sa dalo čakať pri tipovaní, alebo bude na úrovni 90 až 100 %, tak ako očakávate?
ŠKODLIVOSŤ RÁDIOVÉHO ŽIARENIA A POTREBNÁ FREKVENCIA PRE IONIZÁCIU
To, že všetky vykonané testy potvrdzujú, že elektromagnetická hypersenzitivita ľudí je riadená internými psychologickými a nie externými fyzickými vplyvmi neznamená, že sú automaticky dané frekvencie v rámci mikrovlnného žiarenia neškodné.
Rádioaktivitu, respektíve gama žiarenie na vlnovej dĺžke menšej ako 10 pikometrov takisto necítime a jeho nadmerná dávka nás bez problémov zabije. Je to preto, že dané žiarenie má vysokú energiu, ktorá stačí na ionizáciu atómov, čo spôsobí poškodenie buniek a samotnej DNA. Röntgenové žiarenie má menšiu energiu ako gama, stále je však pri dostatočnej dávke nebezpečné a práve z tohto dôvodu je limit na to, ako často môžeme podstúpiť napríklad röntgenový snímok v nemocnici.
Rádiové, mikrovlnné, infračervené a takisto viditeľné elektromagnetické žiarenie sa označuje ako neionizujúce, pretože nemá dostatočnú silu na ionizáciu atómov. Spôsobí len excitáciu atómov, čo cítime ako zahriatie. Využíva sa to hlavne pri mikrovlnnej rúre, ktorá pracuje v podobnej časti spektra ako Wi-Fi, vyvinie však približne 100 000× väčšiu dávku žiarenia. Tá by dokázala pri dlhšom pôsobení vaše telo poškodiť, najmä však vplyvom veľkej teploty, čo cítite pri vyberaní jedla z jej útrob po pár minútach prevádzky.
Wi-Fi sa skutočne báť podľa súčasných znalostí netreba. Výkon je skrátka príliš slabý. Je extrémne slabý dokonca aj v porovnaní s mobilným signálom. Objem mikrovlnného žiarenia získaný z Wi-Fi vo vašej izbe je za celý rok zhruba taký veľký, ako za 20 minútový telefónny hovor z mobilu, ktorý držíte pri uchu.
Na základe publikovaných vedeckých štúdií je stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie také, že nebola dokázaná priama spojitosť medzi EMI a prejavom hypersenzitivity
Ako sme spomenuli v úvode, potenciálna škodlivosť elektromagnetického žiarenia v mikrovlnnej časti spektra je regulárna a aktívna časť výskumu. Študujú sa najmä karcinogénne účinky, avšak momentálny stav je taký, že neexistuje relevantné podozrenie, že by tieto vlnové dĺžky viedli k vyššiemu riziku vzniku rakoviny. Na internete nájdete mnoho ľudí, ktorí zastávajú opačný názor, avšak ich tvrdenia sú obvykle založené na neodborných publikáciách. Ak sa nejaký seriózny výskum s podobnými varovaniami objaví, obvykle sa týka celkom iných úrovní vyžarovania alebo daná práca neprejde tvrdým a kritickým sitom drvivej väčšiny vedeckej komunity.
Často sa upozorňuje aj na to, že Svetová zdravotnícka organizácia zaradila mikrovlnné žiarenie do skupiny látok a žiarení s potenciálnymi karcinogénnymi účinkami. Ide o tzv. skupinu 2B, ktorá obsahuje 287 záznamov a ľudia čo vám túto informáciu oznámia obvykle zabudnú dodať, že v tejto skupine je zaradená napríklad aj káva či zaváraná zelenina. Ide o v poradí tretiu skupinu a pred ňou sa nachádza skupina 2A s látkami a vplyvmi, ktoré pravdepodobne majú karcinogénne účinky (74 zástupcov) a skupina 1, ktorá obsahuje 117 látok a vplyvov, ktoré karcinogénne účinky na ľudí určite majú.
DRÔTOVÁ DOMÁCNOSŤ A NALIATIE SI ČISTÉHO VÍNA
Samozrejme, toto všetko môžete aj ignorovať a Wi-Fi ani Bluetooth skrátka nepoužívať. Nie je nič zlé na tom, ak ste si domácnosť prepojili len káblami. To je tretia časť vašej otázky, pri ktorej sa snažíte tieto funkcie vyradiť z činnosti. Mnoho zariadení, ako napríklad notebooky a smartfóny, umožňuje svoju schopnosť pripojenia k Wi-Fi či iným bezdrôtovým sieťam softvérovo vypnúť. Ak zariadenie takúto softvérovú schopnosť nemá, čo je vo vašom prípade stolové rádio a rádio v aute, tak vyradenie tejto vlastnosti je z používateľského hľadiska možné len fyzickým zásahom do zariadenia, napríklad odpojením antény.
To, že vaša senzitivita nemá pravdepodobne s fyzickým vyžarovaním nič spoločné ukazuje aj to, že vaše symptómy sa prejavujú pri sieťovom rádiu, ktoré máte pripojené káblovo a jeho funkciu Wi-Fi nepoužívate. Zariadenie Wi-Fi signál skutočne vysiela, avšak je rozdiel medzi hutným posielaním dát, čo sa dá predstaviť ako intenzívny rozhovor medzi dvoma osobami, a vyhľadávaním a ustanovením spojenia, čo sa dá predstaviť ako jednoslovný pozdrav.
Väčšina zariadení vyhľadáva dostupné Wi-Fi siete aktívne, čo sa prejavuje tak, že na jednotlivých frekvenciách vysiela tzv. probe request. Prístupové body Wi-Fi siete, ktorým je napríklad domáci router, vysielajú pravidelne miniatúrne oznámenie svojej prítomnosti, čo sa označuje ako Beacon (maják). Tento krátky signál obsahuje konfiguračné parametre siete a jej identifikátor (SSID). Ten je tvorený názvom siete a ak si ju nazvete „Domáca wifina“, iné zariadenia toto hlásenie rozpoznajú a ponúknu vám k tejto sieti pripojenie.
Beacon sa vysiela obvykle každých 100 milisekúnd. Ak by zariadenia načúvali len pasívne, museli by na každom kanále vydržať aspoň 200 milisekúnd, aby si boli isté, že hlásenie neprepásli a až následne hľadať na ďalšom. Aby vyhľadávanie zrýchlili, obvykle hľadajú aktívne a vysielajú spomenutý probe request, čo sa dá predstaviť ako zvolanie „haló, je tam niekto?“. Toto zvolávanie zrejme robí aj vaše rádio a napríklad Wi-Fi siete vašich susedov v dosahu pokojne odpovedia „Ja som tu a volám sa XY“. Avšak keďže sa k žiadnej z nich následne rádio nepripája (nedôjde k autentifikácii a naviazaniu spojenia pre transfer dát), nedochádza prakticky k žiadnemu využívaniu bezdrôtového prenosu. Probe request je často špecifický, pričom zariadenia cielene vyhľadávajú siete, ktoré už poznajú.
A to je práve u vás zaujímavé. Nezdá sa vám podozrivé, že takéto ohlasovania cítite enormne u vás doma pri danom sieťovom rádiu (pretože o ňom viete), ale vôbec nie napríklad v autobuse, na ulici či v obchode, keď je okolo vás napríklad 50 ľudí a každý má vo vrecku smartfón, ktorý neprestajne do priestoru vypúšťa totožný Wi-Fi signál, pričom výkrikom „Haló, je tam sieť XY“ hľadá spojenia, ktoré pozná?
Tieto Wi-Fi Probe Requesty sa od seba prakticky nijako nelíšia. Ako to, že jedno zariadenie cítite a 50 ďalších, ktoré sú okolo vás na ulici nie? Nie je to len preto, že ste si toho doteraz neboli vedomý? Pokiaľ vás domáce rádio stále trápi, odmontujte z neho jeho zadnú externú anténu Wi-Fi, čím schopnosti jeho komunikácie a vysielania zlikvidujete. V prípade autorádia takéto riešenie nie je možné, pretože používa internú anténu a pokiaľ vaše obavy pokračujú, skrátka vám nezostane nič iné, než ho nepoužívať alebo dané rádio nechať vymeniť za iné, ktoré bezdrôtovou konektivitou nedisponuje (jeho rozobratie a odpojenie internej antény asi neprichádza do úvahy).
Každopádne vám želáme do budúcna čo možno najpevnejšie zdravie.
