Ako Microsoft kúpil svoj vlastný program

Toto je presne to čo potrebujeme. Zavolaj tej firme čo to vyrába. Odkúpime to od nej (zvonenie telefónu vo vedľajšej kancelárii).

Podpora priameho otvárania ZIP súborov, ktorú dodnes vidíte na operačných systémoch Windows, je reprezentovaná dobre rozpoznateľnou ikonou priečinku so zipsom.

Stačí na ňu kliknúť a všetok obsah daného archívu vidíte. Táto funkcia je prítomná aj na súčasnom Windows 11, pričom je s nami už celé dekády.

Jej vznik je tak trochu retročriepkovo komický a oplatí sa ho poznať.

Autorom funkcie je David Plumber, ktorý od 90. rokov minulého storočia pracoval ako vývojár MS DOS a neskôr Windows 95 a NT vetvy, z ktorej sa vyvinuli novšie systémy Microsoftu. Je mimochodom zároveň aj autorom Správcu úloh, ktorého spustíte klávesovou skratkou CTRL+SHIFT+ESC.

Funkcia otvárania ZIP archívu sa objavila po prvý krát na špecializovanom doplnkovom balíčku „Plus“ pre Windows 95 a 98, pričom na začiatku 21. storočia sa stala permanentnou a štandardnou súčasťou Windows, v rámci novučičkého systému Windows XP.

Za štvrťstoročie svojej existencie sa príliš nezmenila, pričom v základe podporuje rýchle a priamočiare prezeranie ZIP archívov v zabalenej forme v reálnom čase a v prípade potreby ich rozbalenie alebo opätovné zabalenie. Prakticky jediná výraznejšia zmena, ktorá sa v tejto funkcii za tie dekády udiala, je minuloročné pridanie podpory 7Z a RAR formátov.

Tak trochu paradoxom je, že autor tohto úspešného rozšírenia bol kvôli nemu takmer vyhodený.

ŠTUDENT DAVE A ČERVENÁ CORVETTA ZAPARKOVANÁ PRED DOMOM

Program vznikol krátko potom ako Dave nastúpil do Microsoftu v roku 1993. V tej dobe bol čerstvo po skončení štúdia, pričom nastúpenie do tak enormne rýchlo rastúcej a prelomovej firmy ako Microsoft bolo splnením jeho snu.

Vždy keď po ceste do práce prechádzal cez rezidenčnú oblasť, zasnene sa pozeral na obrovský dom, pred ktorým bol vždy zaparkovaný červený „športiak“ Chevrolet Corvette. Prišlo mu, že presne to je to, čo v živote chce docieliť, keď sa mu podarí v Microsofte preraziť a byť za vodou.

Dave v tej dobe pracoval v divízii vývoja MS-DOS, pričom s príchodom roku 1994 sa k nemu začali postupne dostávať čriepky a ukážky chystaného prelomového systému „Chicago“, ktorý sa neskôr preslávil ako Windows 95.

Dave bol z jeho pokročilého grafického rozhrania nadšený a čo najskôr preň chcel napísať nejaký program. Nemal síce k dispozícii jeho kód, avšak z rôznych demonštračných prvkov dokázal identifikovať základné prvky IShellFolder rozhrania, v rámci ktorého sa otvárali priečinky a zobrazovali ikony, ktoré priečinok obsahoval,

To bolo síce pomerne málo, ale napadlo ho, že by mohol naprogramovať rozšírenie, ktoré by touto formou otváralo ZIP súbory. Tieto skomprimované balíky totiž obsahovali štruktúru v podobe svojho zabaleného obsahu, teda súbory a ich ikony, pričom Windows s nimi mohol zaobchádzať tak, ako s priečinkom.

David sa teda rozhodol, že by rozšírenie otvorilo ZIP súbor tak ako priečinok a umožnilo používateľovi pozrieť si jeho obsah. Používateľ by hneď všetko videl „nezabalené“ a jednotlivé súbory alebo dokumenty ktoré archív obsahoval mohol skrátka jednoducho kopírovať, otvárať, alebo do neho vkladať tak, ako keby šlo o úplne obyčajný priečinok.

Dave teda vo svojom voľnom čase vytvoril utilitu, nazvanú Visual ZIP, ktorú následne distribuoval na internete a pomocou rôznych časopisov ako shareware, ktorý predával za pár dolárov. Sprvu sporadicky, ale postupne viac, pričom v dobe najväčšej popularity predával 10 až 15 kusov denne.

To z pohľadu toho, že šlo o zamestnanca Microsoftu môže pôsobiť trochu zvláštne, avšak Dave Plumber malé utility vyrábal a predával už počas svojho štúdia (predovšetkým pre počítače Amiga) a keď v roku 1993 do Microsoftu nastupoval, pýtal sa, či to môže mimo svojej práce robiť aj naďalej.

Dostalo sa mu odpoveď, že áno, pričom podmienky boli, aby daný produkt nikdy nekonkuroval Microsoftu a vždy informoval svojho manažéra predtým, než daný produkt uverejní. V prípade, že by produkt priamo súvisel s jeho prácou, potreboval schválenie od viceprezidenta spoločnosti.

Vzhľadom na to, že Windows 95 ešte neexistoval a Dave na ňom nepracoval, Visual ZIP nebol vlastne s jeho prácou v Microsofte priamo spätý. Pred jeho publikovaním len upozornil svojho manažéra na to, že daný program existuje, tomu to bolo jedno, takže všetko bolo v poriadku.

Problém bolo čo nastalo potom. Dave Plumbera práca na rozšíreniach pre Windows natoľko zaujala, že sa začal o vývoj Windows zaujímať viac a postupom času sa mu podarilo presunúť do vývojového oddelenia Windows a následne Windows NT vetvy.

Jeho práca tak v priebehu roku 1995 začala s jeho aplikáciou Visual ZIP priamo súvisieť, čo niekto z jeho kolegov niesol veľmi zle a rozhodol sa ho reportovať nie u nadriadených, ale rovno na HR oddelení, v snaha zabezpečiť jeho vyhodenie.

Pravdepodobne to bol niekto, kto takisto pracoval na Windows API a iných funkciách, pričom dostal od vedúcich výslovný zákaz publikovať svoje vlastné utility, ktoré by nadobudnuté „insiderské“ znalosti využívali. A to že to robí beztrestne David mu vadilo.

Pluber si vtedy uvedomil, že už vlastne predáva softvér, ktorý súvisí priamo s jeho prácou. Aj keď definícia toho čo súviselo a nesúviselo nebola jasná a vyžadovala negatívnu interpretáciu, HR a právnické oddelenie Microsoftu by mohlo začať špárať v tom, kedy a kde program vlastne naprogramoval, pričom by sa poľahky mohlo stať, že bude považovaný za majetok Microsoftu.

Najhoršie však bolo, že ak by sa rozhodli, že program s jeho prácou súvisí a priamo z nej vychádza, šlo o porušenie pracovného kontraktu, pričom by mohol o svoju prácu ľahko prísť, spolu so zástupom akcií Microsoftu, ktoré ako zamestnanec za bežných podmienok dostal.

Rozhodol sa tak, že skúsi „šťastie“ a pred debatou s HR oddelením najprv svoj program dodatočne odobrí u viceprezidenta. Poslal mu pritom jednoduchú e-mailovú žiadosť, či by program Visual ZIP mohol publikovať aj napriek svojej súčasnému pracovnému zaradeniu, na čo sa mu dostala jednoduchá odpoveď: „Nemám s tým žiadny problém“.

DOBRÝ DEŇ, MY SME Z MICROSOFTU A MÁME PRE VÁS PONUKU

Dave Plumber tak HR oddeleniu nahlásil, že program má odobrený u manažéra aj viceprezidenta a všetko je v poriadku. Dúfal, že do toho nebudú viac špárať a odsunú to niekam na pozadie a za nejaký čas to všetko prehrmí.

Prešlo niekoľko mesiacov a zrazu sa všetko vynorilo znova. Behom roku 1995 dostal Dave telefonát od Microsoftu, kde sa ho seriózne znejúca pani, o ktorej nič nevedel, spýtala, či je Dave Plumber, tvorca programu Visual ZIP.

Dave nervózne pritakal, že áno a so spoteným čelom čakal, čo bude nasledovať. Ukázalo sa však, že pani nemala ani poňatia, kto Dave je. Šlo o obchodné kontaktovanie, v ktorom mu pani predniesla zámer toho, že Microsoft má o jeho program záujem a chcel by ho odkúpiť.

Campus MIcrosoftu v 90. rokoch minulého storočia /Foto: Andre Podnozov/

Dave Plumber tak trochu neveril vlastným ušiam a spýtal sa, čo má robiť. Pani na opačnej strane linky mu navrhla, aby prišiel do Microsoftu, kde by mohli prediskutovať príslušné právne detaily a takisto cenu.

„OK, tak ak sme v rovnakej budove, tak v ktorej kancelárii vás nájdem? Môžem sa u vášho stolu zastaviť do 5 minút“.

Potom ako pani z obchodného oddelenia začal zmätene hovoriť, že to tak rýchlo nejde a musí dohodnúť účasť právnického oddelenia si Dave uvedomil, že dotyčná reprezentantka nemá ani poňatia, že Dave pre Microsoft pracuje ako vývojár.

A ako sa Dave neskôr vyjadril, na „jednanie“ sa dostavil o pár dní neskôr, pričom prijal prvú cenovú ponuku ktorú dostal a nijak o nej nediskutoval.

Uvedomil si, že pokiaľ Microsoft neodkúpi jeho program, odkúpi inú podobnú utilitu, alebo naprogramuje vlastnú funkciu rovnakého typu. Dave, ako autor Visual ZIP rozšírenia by sa tým automaticky stal konkurentom, čo mal v kontrakte pravdaže zakázané.

Musel by teda z Microsoftu odísť a živiť sa predajom svojich utilít, na čo nebol pripravený, alebo by v Microsofte zostal, ale program by musel stiahnuť z trhu. Následne by mohlo dôjsť k tomu, že by sa v práci musel rovno podieľať na programovaní alternatívy. Možnosť s predajom, po ktorom by v Microsofte skrátka zostal, sa mu javila ako jasne najlepšia. Odľahlo mu pritom, že bude automaticky po všetkom a jeho práca nebude v ohrození.

A tak s úsmevom súhlasil.

Zobral peniaze a kúpil si za ne ojazdenú červenú Chevrolet Corvette. Veď sny sa majú plniť.