Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno IT kráľovstvo, v ktorom sa stalo nekonečne veľa zaujímavých vecí. Čriepky z vývoja hardvéru, operačných systémov, programov či samotného vývoja internetu, všetky sa ako naschvál poschovávali v dnes už často zabudnutých zákutiach času. Ponorte sa preto s nami do nášho nového seriálu Čriepky z histórie IT, kde vždy nad nejakou drobnosťou poodkryjeme závoj.

No nejako sa to tak nechtiac prihodilo.

Písal sa rok 2001 a na trhu sa objavil prelomový operačný systém Windows XP. Mal pred sebou žiarivú budúcnosť a na dlhé roky sa zabetónoval na trhu ako suverénne najpoužívanejší operačný systém na svete.

Jednou z jeho funkcií, ktorá pre bežného používateľa nemala príliš význam, bol nový mechanizmus Windows Error Reporting, teda hlásenie chýb, ktorý Microsoft do systému integroval.

Určite ho poznáte. Ak na Windows dôjde k nejakej chybe, ktorá skončí pádom programu, alebo nebodaj celého systému (BSOD), operačný systém zozbiera z operačnej pamäte súvisiace informácie o zlyhaní, spolu s hardvérovým odtlačkom a ponúkne ich odoslanie na analýzu.

Keď tento „crash dump“, teda dátový balíček s informačným stavom dorazí na server Microsoftu, je následne katalogizovaný a analyzovaný, pričom je daný do súvislosti s inými podobnými chybami a možnými riešeniami, ktoré sa používateľovi môžu ponúknuť.

Hlavným dôvodom jeho stvorenia bola masívna analýza a katalogizovanie všetkých možných problémov v súvislosti s hardvérom a softvérom, ktorá v nasledujúcich dvoch dekádach rapídne zlepšila bezpečnosť a spoľahlivosť Windows.

Tento mechanizmus (a jeho autori Kirk Glerum, Kinshuman Kinshumann, Steve Greenberg a ďalší) bol v roku 2019 zaradený aj do siene slávy SIGOPS, ktorá už dve dekády hostí a oceňuje najvýznamnejšie mechanizmy v súvislosti s vývojom operačných systémov.

AKO DETEGOVAŤ KOZMICKÉ ŽIARENIE OPERAČNÝM SYSTÉMOM

Došlo však k jednému nepredpokladanému a nezamýšľanému javu. Keďže systém zaznamenával prakticky všetky možné chyby a pády, patrila medzi ne aj tzv. jednobitová chyba parity.

Ide o jednoduchý kontrolný súčet, ktorý slúži na to, aby bola detegovaná nechcená zmena na úrovni bajtu v operačnej pamäti. Jeden bajt má osem bitov, pričom v základe je k nemu priradený bit navyše, ktorý hovorí o tom, či je počet jednotiek v danom bajte párny alebo nepárny.

Ak kontrolný súčet hovorí, že súčet bol párny, ale počítač prečíta z RAM bajt, ktorý je v súčte jednotiek nepárny, vieme že daný bajt je poškodený. No a takéto poškodenia môžu poľahky viesť k pádom aplikácií či niekedy aj celého systému.

Jednou z možností, ako k týmto poškodeniam dátovej hodnoty dochádza, sú rôzne elektromagnetické ruchy, generované okolím alebo ionizujúcou radiáciou, prichádzajúcou na Zem z kozmu (o čom hovorí napríklad report spoločnosti CISCO).

V základe ide o rôzne vysoko energetické kozmické častice, ako neutróny, protóny, pióny či muóny, ktoré presvištia v takmer svetelnej rýchlosti cez našu atmosféru a presne trafia jediný bit danej RAM, ktorý vďaka výsledným energetickým zmenám prepne svoju hodnotu z 1 na 0 alebo naopak.

Je treba povedať, že Windows ako taký nedokáže detegovať jednobitovú zmenu samotnú. Zaznamená len dôsledok chyby ako takej, teda pád programu či systému, pričom nie je možné povedať, že práve tá či oná chyba bola spôsobená nárazom kozmického žiarenia.

To, čo to ale umožní, je rozsah týchto hlásení.

Operačný systém Windows používajú ľudia na celej planéte, pričom reporty Windows XP o zaznamenaných chybách začali v roku 2001 na servery Microsoftu neprestajne prúdiť.

To čo si inžinieri Microsoftu po celosvetovom spustení tohto systému všimli bolo, že v určité momenty sa počet náhodných reportov chýb štatisticky významne zvyšuje po celom svete (respektíve na pologuli, ktorá smeruje práve k Slnku), pričom toto merateľné zvýšenie sa náhodne objavovalo v rôzne dni a rôzne hodiny, bez akejkoľvek zjavnej naviazanosti.

Náhodné javy sú náhodné a môžete ich očakávať v náhodnej miere na náhodných miestach, pričom korelujú napríklad s tým, ktorá časť dňa je. Ako náhle ale výskyt pádov programov či systémov jednorazovo vzrastie na tak veľkej časti sveta a v jeden konkrétny čas, poukazuje to na to, že ho niečo masívne a celosvetové spôsobuje.

A jediné logické vysvetlenie daného javu je, že ide o aktuálny zásah Zeme veľkým prúdom častíc z práve prebiehajúcej Slnečnej búrky, respektíve erupcie s výronom koronárnej hmoty.

Výrazne zvýšený prúd častíc naráža do Zeme a je výrazne zvýšená šanca, že narazí do RAM rôznych počítačov, kde spôsobí prepnutie hodnoty niektorého bitu a prípadne pád programu.

Samozrejme, tento  Microsoft „detektor“ nie je z hľadiska vedeckých meraní relevantný, pretože slnečné erupcie a iné javy dokážeme zaznamenávať ďaleko presnejšie s na to navrhnutými prístrojmi (a takisto potvrdiť, že časy výskytov nameraných Microsoftom sedia).

Avšak v konečnom dôsledku je nesmierne zaujímavé, že niečo tak odlišné a nesúvisiace, navrhnuté na celkom iný účel, nám môže spoľahlivo prezradiť tento inak skrytý kozmický fakt.

Microsoft skrátka s prijímaním hlásenia chýb v reálnom čase, ktoré mu počítače s Windows hlásia z celého sveta, dostáva aj informáciu o momentálnej aktivite Slnka.

Nuž, vitajte v historickej črepinke, v ktorej Microsoft nechtiac vybudoval celosvetový detektor solárnych častíc.

Ďalšie čriepky hľadajte na našom webe už najbližšiu sobotu a takisto pod novým kľúčovým slovom Čriepky z histórie IT.