Informatizácia verejnej správy sa stáva výzvou pre vlády, pretože práve vstupom do digitálnej doby a využívaním digitálnych nástrojov sa stále viac určuje, aké služby verejná správa poskytuje, ako je transparentná a ako sa dokáže učiť zo svojich chýb a zlepšovať.
Má Slovensko nádej realizovať digitálnu transformáciu svojho fungovania? Vďaka podpore EÚ máme k dispozícií prístup k finančným zdrojom a najlepším skúsenostiam z ostatných krajín, z ktorých väčšina je v digitalizácii pred nami. V roku 2016 sa ukáže, či túto výzvu zvládneme.
Stručná bilancia roku 2015
Predchádzajúci rok 2015 sa zapíše do dejín ako jeden z najvýznamnejších míľnikov v snahe o digitalizáciu a modernizáciu verejnej správy na Slovensku. Ako je známe, informatizácia verejnej správy je vo výraznej miere určovaná programovými obdobiami európskeho rozpočtu, teda využívania eurofondov a práve do konca roka 2015 museli byť realizované projekty z predchádzajúceho programového obdobia 2007-2013. V roku 2015 tak bola ukončená väčšina projektov Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) a elektronické služby sa zaviedli do praxe. Väčšinu nárokov a povinností voči verejnej správe si tak môžu občania a podnikatelia vybaviť elektronicky z pohodlia domova. Ukázalo sa pri tom, že niektoré komponenty eGovernmentu si budú vyžadovať výrazné vylepšenia a ako problematická je vnímaná najmä používateľská prívetivosť a prehľadnosť Ústredného portálu verejnej správy (známy ako slovensko.sk). Problémom bola tiež absencia pohodlného vyhľadania služby priamo na serveri www.slovensko.sk. Zaujímavým riešením je spôsob dátovej integrácie medzi orgánmi štátnej správy prostredníctvom centrálnej správy referenčných údajov, ktorý zabezpečí princíp „jeden krát a dosť“ moderným a flexibilným spôsobom.
Slovensko.digital a nevyužitá príležitosť marcových volieb
O informatizáciu verejnej správy sa začala výrazne zaujímať i odborná verejnosť, vznikla platforma slovesko.digital, ktorá združuje aktivistov a podnikateľov nespokojných s jeho súčasným stavom. Iniciatíva sa snaží poukázať na rôzne problémy, priniesť riešenia založené na kolaborácii a verejne diskutovať o informatizácií. Vznikol tak dočasný tlak verejnosti na kvalitu a efektivitu, aj keď niektoré počiny platformy pôsobia rozpačitým dojmom. Bohužiaľ sa tento tlak neprejavil vo volebných programoch jednotlivých politických strán, kedy mal eGovernment konečne potenciál stať sa kľúčovou témou pre marcové parlamentné voľby. Digitalizácia verejnej správy sa naďalej bude riešiť technokraticky. Až v ďalších voľbách sa snáď stane politickou témou, kedy bude kopírovať trend diskusie o riešeniach pre nastupujúcu digitálnu ekonomiku.
Vízia digitalizácie Slovenska stanovená v OPII
Slovensko si schválením dokumentu Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) na obdobie 2014-2020 stanovilo jasnú víziu, kde sa má eGovernment v budúcnosti uberať a vytvoril sa tiež priestor na výrazné zlepšenie jeho riadenia. Európskou komisiou je OPII hodnotený v oblasti informatizácie ako výborný a pokrokový. O to dôležitejšia bude správna implementácia, aby sa definované špecifické ciele naozaj dosiahli a aby sa Slovensko konečne posunulo do 21. storočia. Prvým krokom bola príprava nástrojov a opatrení pre zvládnutie jeho implementácie cez realizáciu projektov. Kľúčové je prijatie nového legislatívneho zámeru zákona o výkone správy v oblasti informačných technológií vo verejnej správe a návrhu aktualizovanej Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy začiatkom roku 2016.
Náhľad do krištáľovej gule: čo sa asi stane v roku 2016
Nový rok 2016 bude veľmi zaujímavý a to z dvoch príčin. V prvom rade sa realizujú konkrétne prínosy informatizácie a po dlhom čase bude vidieť viditeľné výsledky. Po druhé, naplno sa rozbehnú projekty z nového obdobia. Prognóza nasledujúceho vývoja môže vyzerať nasledovne:
- Elektronické služby sa začnú reálne používať a dá sa očakávať, že sa zvýši celková spokojnosť bežnej populácie s kvalitou služieb verejnej správy. K dispozícii tak bude po prvýkrát reálna skúsenosť, dáta o používaní a možnosť vyhodnocovať spätnú väzbu. Výkonnosť eGovernmentu bude zverejňovaná. Rýchly nábeh služieb do prevádzky odhalí tiež množstvo problémov, niektoré formuláre sa ukážu ako príliš zložité a príde sa na nové potreby integrácie. Do praxe sa preto zavedie systém kontinuálneho zlepšovania elektronických služieb. Vymyslí sa tiež program, ako zvýšiť penetráciu elektronických občianskych preukazov medzi obyvateľstvom. Zlepšenie rozsahu elektronických služieb a postupné zvýšenie ich používania sa odzrkadlia aj na výsledkoch postavenia Slovenska v medzinárodných porovnaniach. Najmä v rebríčku DESI (kompozitný indikátor digitálnej ekonomiky a spoločnosti) zostavenom z dát za rok 2016 bude vidieť posun medzi smerom hore medzi lepšie krajiny EÚ.
- Pohodlie používateľov elektronických služieb bude prioritou. V roku 2016 sa preto navrhne jednotný dizajn manuál pre štátne weby a vymyslí sa koncept obsluhy občanov a podnikateľov. Dá sa očakávať, že sa využije forma súťaže návrhov s cieľom maximálne zapojiť odbornú komunitu a talent, ktorý na Slovensku máme. Výsledkom bude vyššia úroveň komunikácie občanov a podnikateľov s úradmi a zjednotenie dojmov s elektronickej komunikácie.
- V rámci samotnej prevádzky informačných systémov verejnej správy sa naplno začne hlásiť o slovo vládny cloud a jednotlivé inštitúcie verejnej správy získajú prvé nástroje a služby.
- Otvorené dáta budú považované za samozrejmosť pri definícii nových projektov. Na portály data.gov.sk budú postupne počas roka pribúdať hodnotné data-sety a dá sa očakávať, že v rámci komunity vývojárov budú pripravené prvé užitočné aplikácie postavené na týchto dátach. Nejasné ostáva, či sa podarí zverejniť aj žiadané údaje z katastra nehnuteľností.
- Celkovo bude rok 2016 rokom dát, či už vo verejnej alebo súkromnej sfére. V rámci prípravy nových pravidiel jednotného digitálneho trhu bude otvorená široká diskusia o možnostiach, ako lepšie využívať dáta v hospodárstve a pri podpore rozhodovania vo verejnej správe. Slovensko by malo mať výrazný záujem na nastavení pravidiel pre lepšie využívanie dát a ako predsednícka krajina Rady EÚ bude pomáhať pri moderovaní tejto diskusie a návrhu účinnej regulácie. Doteraz typickým biznis modelom pre internetové firmy bolo zhromažďovanie osobných dát používateľov a ich následná monetizácia (rozumej predaj spracovaných údajov na reklamné účely). V budúcnosti však zvýrazni tlak na možnosť slobodne disponovať so svojimi dátami a podieľať za na prínosoch z ich využitia, najmä po náraste integrovaných aplikácií, ktoré budú zbierať dáta z rôznych oblastí života, ako sú financie, zdravotníctvo, autá, či inteligentné domácnosti. Lepšie využívanie dát môže výrazne vylepšiť i fungovanie verejnej správy. Spustia sa preto iniciatívy na posudzovanie vplyvov regulácií a zákonov (napríklad test dopadov regulácie na malých a stredných podnikateľov) ale i sledovanie efektivity jednotlivých politík. Znamená to tiež, že bude potrebné vytvoriť systém na sledovanie kľúčových indikátorov a celkovo modernizovať systém zberu dát, ktoré verejná správa môže používať.
- V neposlednom rade sa počas roka 2016 v rámci reformy verejnej správy navrhnú optimalizované procesy a občan si bude môcť elektronicky alebo na klientskych centrách vyriešiť svoje životné situácie. Implementácia tohto konceptu do praxe však počká až na rok 2017.
Uvedené body tvoria len výsek aktivít, je však zrejmé, že rok 2016 je kľúčový pre reálnu modernizáciu tejto krajiny, ako i propagáciu našich vlastných riešení počas predsedníctva. Ide o výnimočnú príležitosť, ktorú máme vďaka podpore EÚ. Je to veľmi náročná úloha a verím, že vďaka vytrvalej práci obrovského množstva zúčastnených budeme na konci tohto roku v úplne inej pozícií ako sme boli na konci minulého roka.
Juraj Bárdy
Člen architektonickej kancelárie verejnej správy Ministerstva financií
