Vulkanická činnosť je jedným z predpokladov pre vznik života.

Vesmír je prázdny a zároveň plný zaujímavostí. Táto veta znie asi rozporuplne, ale má logické vysvetlenie. Prázdny je preto, lebo objekty v ňom delia ohromné, pre ľudský mozog až nepredstaviteľné vzdialenosti.

Jeho prázdnota, vzdialenosti a mizivé veľkosti vesmírnych objektov sa dajú dobre demonštrovať príkladom zrnka piesku. Ak by sme totiž naše Slnko prirovnali k takémuto zrnku, ďalšie najbližšie zrnko, hviezda Proxima Centauri, by od neho bola vzdialená osem kilometrov. A medzitým len ničota.

Medzi týmito zrnkami piesku sa však dajú nájsť rôzne zaujímavosti. Jednou z nedávno objavených je planéta veľkosti Zeme, ktorá je vulkanicky veľmi aktívna. Vo vesmíre to nie je až také bežné a znamená to, že by na nej mohol byť život.

Predpokladá sa, že novoobjavená planéta s názvomLP 791-18d je pokrytá sopkami a mohla by byť rovnako aktívna ako Jupiterov mesiac Io. Ten je najaktívnejším vulkanickým telesom v našej slnečnej sústave.

Hoci si sopky v kontexte Zeme zvyčajne spájame s ničivou činnosťou (stačí si spomenúť na Pompeje), v skutočnosti môžu byť dôležitou súčasťou obývateľnosti planéty, pretože pomáhajú vytvárať a udržiavať atmosféru. Zatiaľ nie je známe, či táto konkrétna planéta má atmosféru, ale jej sopečná činnosť takúto pravdepodobnosť zvyšuje. Navyše, nachádza sa v obývateľnej zóne svojej hviezdy a tak by sa na jej povrchu mohla potenciálne nachádzať voda.

LP 791-18d bola objavená pomocou údajov z družice NASA TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite) a už vyradeného Spitzerovho vesmírneho teleskopu, ktorý pozoroval malého červeného trpaslíka vzdialeného od nás 90 svetelných rokov. V ďalšom kroku vedci plánujú na pozorovanie tejto exoplanéty použiť Vesmírny teleskop Jamesa Webba a zistiť, či skutočne má atmosféru.

No a pokiaľ by ste si chceli pozrieť zaujímavé krátke dielko o vulkanickej činnosti vesmírneho telesa, odporúčam vám tretí diel tretej série seriálu Love, Death & Robots na Netflixe s názvom Tep toho stvorenia. Týka sa už spomínaného mesiaca Io a stojí za pozretie (rovnako ako celý seriál).

Zdroj: Nature.com, vlastné

Prečítajte si tiež:

Značky:

Branislav Caban

Branislav Caban
Okrem technologických tém sa snažím prinášať aj tie so spravodajským nádychom a rôzne zaujímavosti. Moja e-mailová adresa je bcaban@touchit.sk.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.