Dánov, ktorí sa spoliehajú na peniaze v peňaženke je stále menej. Podľa Dánskej národnej banky klesli za 20 rokov hotovostné platby z 80 percent na 25 percent.

Trend bezhotovostného platenia je na vzostupe. Bezhotovostnými veľmocami sú severské krajiny, kde sú ľudia zvyknutí platiť kartou aj za maličkosti. Štatistiky[1] v tomto smere hovoria jasnou rečou: zatiaľ čo vo zvyšku sveta viac ako 3/4 celkovej spotreby pripadá na hotovosť, v severských krajinách je to len 20 percent. Ak teda v súčasnosti niekto v tejto oblasti kartu nevlastní, môže mať na mnohých miestach problém. Vo Švédsku už viac ako polovica pobočiek najväčších bánk hotovosťou vôbec nedisponuje, dokonca ju ani neprijíma a najmä na švédskom vidieku miznú bankomaty veľmi rýchlym tempom[2]

2030 – rok, kedy sa Dánsko stane bezhotovostnou krajinou

Po stopách Švédska ide aj Dánsko, kde sú bezhotovostné platby stále populárnejšie. Platobné terminály sú tu samozrejmosťou nielen v bežných obchodoch, ale aj u pouličných predajcov. Okrem klasických kariet narastá aj význam mobilných platieb.

Takmer tretina Dánov platí za nákupy pomocou aplikácie vo svojom smartfóne. Dánska vláda sa snaží trend bezhotovostných transakcií podporiť, a tak prisľúbila, že obchodníkom zruší povinnosť prijímať hotovosť. V nemocniciach – rovnako ako v potravinách – bude i naďalej možné zaplatiť hotovosťou, ale napríklad natankovať na čerpacej stanici alebo nakúpiť oblečenie bude čoskoro možné len platobnou kartou. Do roku 2030 Dánsko plánuje úplne prejsť na bezhotovostné platenie[3]

To, že Dáni prechádzajú na bezhotovostné platby, potvrdzujú aj štatistiky Dánskej národnej banky. Zatiaľ čo v roku 2009 sa počet vydaných kariet pohyboval mierne nad hranicou 7 miliónov kariet za pol roka, v prvom polroku 2015 to bolo až o 2 milióny viac.

Dánsko je lídrom v počte platieb na obyvateľa, Slovensko zatiaľ pod priemerom EÚ

S ohľadom na vyššie uvedené fakty Dánsko logicky dominuje Európe v počte elektronických platieb na obyvateľa. Priemerný Dán elektronicky zaplatí viac ako 350krát ročne, čo zodpovedá približne dvojnásobku európskeho priemeru. Ten je približne 180 platieb.

„Slovensko napriek vysokej obľube bezkontaktných platieb s priemerom okolo 90  elektronických transakcií na obyvateľa ročne zatiaľ figuruje na spodných priečkach štatistík EÚ. Ďalší rozvoj akceptačnej siete by však mohlo napomôcť tomu, aby sme sa v dohľadnej dobe európskemu priemeru priblížili,“ verí Marcel Gajdoš.

Platobnou kartou do boja proti šedej ekonomike

Dôvodov, prečo ľudia i obchodníci uprednostňujú bezhotovostné transakcie, je hneď niekoľko. Odborníci sa zhodujú, že bezhotovostné platby minimalizujú náklady na zabezpečenie a manipuláciu s peniazmi. U obchodníkov elektronické platby eliminujú chyby, ku ktorým dochádza pri platbe hotovosťou, a zjednodušujú celkovú administratívu. V neposlednej rade klesá vďaka bezhotovostným platbám počet lúpeží.

Elektronické platby sú veľmi vhodným nástrojom ako šedú ekonomiku potláčať. Cestou k elektronizácii platieb nejdú len severské štáty, ale aj mnohé ďalšie krajiny Európy. Ako vhodný príklad je možné uviesť Francúzsko a Taliansko, kde bol zavedený strop hotovostných transakcií a to do maximálnej výšky 1000 eur.

 „Šedá ekonomika je zo svojej podstaty ekonomikou hotovosti, ktorá umožňuje anonymné nedohľadateľné transakcie. Spoľahlivým spôsobom, ako ju obmedziť, je zvýšiť počet elektronických transakcií a podporiť rozšírenie akceptačnej siete kariet aj v odvetviach, ako napríklad maloobchod alebo remeselné živnosti, kde je možné riziko „šedých“ finančných transakcií,“ dodal Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa Europe pre Českú republiku a Slovensko.

Podľa štúdie Šedá ekonomika v Slovenskej republike, ktorú vlani predstavila Visa Europe, zmizlo v roku 2013 v zóne šedej ekonomiky viac ako 11 miliárd eur. Jej celkový objem tak na Slovensku predstavoval 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP). To je dvakrát viac ako v susednom Rakúsku.

Značky: