Január neodmysliteľne patrí najväčšej výstave spotrebnej elektroniky a technológií na svete.
CES sa uskutoční hneď počas prvých dní nového roka, takže pre každého, kto tam cestuje, to znamená jediné – hneď po polnočnom prípitku Nového roka je potrebné zahájiť balenie a prípravu na cestu. Pre mňa bol tohtoročný CES premiérovým a nakoľko som sa zúčastnil aj iných výstav a veľtrhov tohto typu, myslel som, že presne viem, čo očakávať. CES však prekvapil. Áno, je to v podstate výstava ako barcelonské MWC alebo berlínska IFA, avšak v mnohých smeroch sa odlišuje. A ak sa pýtate, prečo píšem tento blog mesiac po začiatku CESu, odpoveď je zrejmá. Prvé tohtoročné vydanie magazínu TOUCHIT je už v predaji a v rukách predplatiteľov. Nájdete v ňom podrobnú reportáž na rekordných 14 stranách. Aj napriek obrovskému rozsahu sme však museli filtrovať informácie a tak na rozprávky tohto typu neostal priestor. Pokiaľ vás však zaujíma, ako to funguje na CESe a čo sa tam deje okrem sledovania nových zariadení a technológií, ste na správnom mieste.
Cesta na CES je dlhá. Od zabuchnutia dverí vášho bytu do príletu do Las Vegas ubehne viac ako 24 hodín a to aj v prípade, že máte dobre naplánované prestupy a nečakáte na letiskách dlhé hodiny. My sme si tento rok oživili cestu zapožičaním áut, takže sme leteli do Los Angeles a odtiaľ sme šli do Vegas autami. V princípe nejde o náročnú cestu a z pohľadu Američanov ide o krátky výlet za mesto. V preklade to znamená, že cesta z centra LA trvá 4 hodiny a navigácia vám po rýchlom príchode na najbližšiu diaľnicu oznámi „choďte rovno 430 km“. Z toho prvých 100 km vám zaberie vychádzanie z mesta Los Angeles. Je jasné, prečo je Amerika ideálnou krajinou na prevádzku autonómnych vozidiel.
S Ondrejom po príchode do Vegas. Takmer nič nešlo podľa plánu, takže Ondrej asi na túto cestu tak skoro nezabudne. Ja som letel po vlastnej osi a bez problémov
Cesta rovno za nosom však môže byť aj zradná. Dvojnásobne, keď vám meškajú lietadlá, nefunguje softvér na imigračnom úrade a tak z LA odchádzate unavení a s 5-hodinovým oneskorením oproti pôvodnému plánu, podľa ktorého ste si už mali niekde vo Vegas dávať poriadny steak a pivo. Do Las Vegas sme nakoniec prišli 2. 2. tesne pred polnocou a počas cesty pravdepodobne bolo pár krátkych úsekov, kedy sme v aute chvíľu driemali všetci, vrátane vodiča. Trochu nás prebrala zástavka v reštaurácii s rýchlym občerstvením. Ostali by ste však prekvapení nad jej celkovou (ne)čistotou. U nás pôsobia pobočky McDonald´s oveľa honosnejším, ba až luxusným dojmom.
Po návrate z Ameriky sa ma všetci pýtali: „Tak ako bolo v Amerike? Čo Vegas?“ Moja odpoveď bola stručná a asi iná, ako čakali: „3. januára sme o 7:00 vstali a behali po rôznych konferenciách, predstaveniach, výstavách a stánkoch až do 7. januára do polnoci.“ Faktom je, že v rámci tohto procesu som si stihol pozrieť The Strip a viackrát navštíviť kasíno, čo bola druhá najčastejšia otázka – bez toho sa totiž nedá v hoteloch vo Vegas pohybovať. Namiesto vstupnej haly je tu v každom hoteli obrovské kasíno a nie je problém nájsť o piatej ráno amerických dôchodcov, ako sŕkajú kolu a pritom hádžu doláre do výherných automatov.
Tak trochu iný pohľad na Las Vegas, ktorý sme s Ondrejom natočili naozaj neštandardne – klasickou kamerou, pripevnenom na selfie tyčke. Prekvapené pohľady okoloidúcich nechýbali 🙂
CES ma prekvapil tým, aký je obrovský. Nemám na mysli primárne rozlohu. Aj IFA je obrovská, avšak tam výraznú časť celej plochy tvoria známe značky a klasické produkty. Čaro CESu však spočíva v tom, že okrem známych značiek je tu veľký priestor venovaný všemožným začínajúcim firmám a start-upom, ktoré sa doslova predháňajú v tom, kto vymyslí uletenejší produkt. Netvrdím, že v niektorých prípadoch nejde o užitočné zariadenia, ale keď som doma hovoril, že sme videli inteligentný toastovač, ktorý sa synchronizuje s mobilnou aplikáciou, inteligentnú kefu, ktorá poradí, ako správne česať vlasy alebo zariadenia na odsávanie mlieka (opäť s mobilnou aplikáciou) či na zmeranie sexuálnej pripravenosti ženy, len nechápavo krútili hlavou.
Na CESe takisto môžete vidieť spárovaných plyšákov, ktorí vibrujú, ak niekto objíma toho druhého alebo digitálny šperk, čo je v podstate miniatúrny displej na retiazke, na ktorom si môžete zobraziť fotografie zo sociálnych sietí. Jednoducho produkty, ktoré by vás nenapadli ani vo sne a ktoré neuvidíte nikde inde ako vo Vegas, pretože väčšina z nich to reálne nedotiahne na trh a nikdy sa nebudú predávať.
Parihug sú plyšáci, ktorí sa cez pripojené smartfóny spárujú cez internet a vibrujú, keď niekto objíma toho druhého
Z pohľadu fanúšika moderných technológií je však fascinujúce vidieť, čo všetko ľudia dokážu vymyslieť. CES v tomto smere doslova rozširuje obzory a otvára myseľ a to v takom rozsahu, ako žiadna iná z veľkých výstav. Aj preto mi nevadilo, že sme s Ondrejom neustále 5 celých dní behali po CESe a neužívali si Vegas, ako niektorí z môjho okolia očakávali, keď som im oznámil, kam cestujem.
Robiť reportáž z CESu však nie je taká zábava, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jedna vec je zbieranie informácií, druhá je ich spracovávanie. Problém je v tom, že prvé dni sú doslova preplnené rôznymi konferenciami a udalosťami a človek tak má na výber dve možnosti – buď bude celý deň behať po všetkých udalostiach a potom spracuje získané dáta v noci alebo si vyberie 2-3 akcie za deň a tie okamžite detailne pokryje hneď po skončení.
Moderný šperk či miniatúrna nabíjačka, ktorú môžete nosiť aj v peňaženke. Na CESe nájdete takmer všetko
Druhý variant je praktickejší a lepší, avšak dovoliť si ho môžu iba veľké zahraničné redakcie, ktoré majú na CESe vlastný kamión s mobilnými kanceláriami a dostatok ľudí na to, aby každý z nich za deň poriadne pokryl 1-2 prezentácie. V našom prípade je to však presne opačne a tak 1-2 ľudia musia pokryť 6-8 vecí. Reálne maximum, čo sa dá vo dvojici spraviť, je pokrývať veľké prezentácie minútu po minúte a podrobnejšie informácie s fotografiami z fotoaparátu a redakčnými videami spracovávať po nociach v hoteli. Za predpokladu, že nezaspíte.
Ondrej je už v tomto smere vytrénovaný, avšak jeho fintu „hodinu si pospi a potom môžeš fungovať do 2-3 do noci a o 7 znovu vstať“ som si tento rok ešte nestihol osvojiť. Obvykle to skončilo tak, že som po hodine v spánku vypol budík a reálne sa zobudil niekedy pred 6-tou. Časový posun -9 hodín vám extra energiu taktiež nepridá, práve naopak. Svoje krízové obdobie, kedy som už naozaj potreboval posteľ, som mal obvykle o 8-9 večer, kedy postupne finišoval náš program a mali sme sa pomaly presúvať do hotela, kde nás čakali tony nespracovaného materiálu. V tomto smere pomohli naši kolegovia na Slovensku, ktorí použili nami nafotené fotografie a iné materiály a pretavili ich na článok.
Klasický obedový balíček. Moc si vyberať nemôžete, ale ste radi, že počas dňa vôbec niečo zjete
Od CESu som však očakával, že je to najlepší spôsob, ako sa skutočne zoznámiť s novými produktami. Viete, ako je to na veľkých zahraničných portáloch – dlho očakávaný produkt je tam nafotený v ideálnych podmienkach, ako by ste ho mali naozaj doma a článok obsahuje vyčerpávajúce informácie. Realita je úplne iná. Na prezentáciu produktov sa čaká v dlhých radoch, ktoré sa niekedy začínajú tvoriť už hodinu pred začiatkom konferencie alebo prezentácie. V čase, kedy sme my ešte v úplne inom hoteli, kde končí predstavenie a čaká nás polhodinový presun do ďalšieho hotela. V takomto prípade však našťastie dobre fungujú československé vzťahy (Čechov je na CESe viac a medzinárodná pomoc „ja podržím miesto tebe a nabudúce ty mne“ sa osvedčila) alebo tzv. ruská finta, ktorú si Ondrej počas posledných rokov natrénoval do dokonalosti. Jej princíp vám nemôžem prezradiť, to musí Ondrej sám, avšak názov je odvodený od toho, že na ruských novinárov táto finta nefunguje.
Späť však k produktom. Ste v sále, končí prezentácia a otvára sa tzv. demo miestnosť s vystavenými vzorkami produktov. Ak sa k nim dostanete medzi prvými, máte asi polminútu na to, aby ste si vytvorili optimálnu scénu na fotenie, pretože o pár desiatok sekúnd to už nebude kvôli zástupu ďalších ľudí možné. Tak to funguje na všetkých výstavách, na CESe je však naozaj veľa ľudí. A ak chcete spraviť video, musíte počas danej polminúty stihnúť spraviť aj fotky aj začať robiť video – a ideálne si pospomínať na lavínu informácií, ktorú ste počúvali poslednú polhodinu, improvizovať a doplniť ich aj o vlastný názor. Vtedy som pochopil, že niektoré fotografie, aké má The Verge na svojom webe, my jednoducho nebudeme mať nikdy. Niežeby sme nemali potrebnú fototechniku, ale jednoducho sa nedostaneme na špeciálne VIP prezentácie, kde sú produkty voľne dostupné a dajú sa nafotiť naozaj v „domácich“ podmienkach – často ešte pred oficiálnym oznámením.
Macko vo svojom brlohu. Čakanie pred konferenciami je dlhé, času na presun je však často oveľa menej
CES je však skvelý zážitok. Možnože ani nie tak kvôli oznámeniu očakávaných noviniek, o ktorých sa často pred ich predstavením vie už takmer všetko, ale kvôli tomu, že začiatok januára sa každý rok vo Vegas skutočne definujú trendy. Niektoré sa k nám dostanú o pár rokov – tento rok jednoznačne dominovalo hlasové ovládanie domácnosti, ktoré je aktuálne dostupné najmä pre anglicky hovoriace domácnosti. Niektoré trendy neprerazia vôbec, ale faktom je, že taká rôznorodosť technológií, aká sa každý rok stretne na CESe, nie je nikde inde. A práve v tom je čaro tejto výstavy.
Nemusíte cestovať po celom svete. Stačí prísť do Las Vegas, tu nájdete všetko
Prečítajte si aj:
