Cesta do Hongkongu patrí medzi exotické a je treba sa na ňu aj trochu pripraviť.

Začína sa v Bratislave a to na autobusovej stanici. Zo Slovenska sme cestovali štyria, dobrá partia. Poznáme sa roky, polovica nervozity opadla, no stále je to trochu ďalej ako do Prahy a tak bolo pred cestou viac stočného :-).

O tom, ako prebiehajú rezervácie cestovných lístkov, ako ich kúpite, pre vás chystáme veľký článok v májovom vydaní magazínu TOUCHIT.

cina_blog2

Autobusová stanica Mlynské Nivy.

Nateraz stačí vedieť, že sa za 5 EUR dostanete z bratislavských Nív na Letisko Viedeň priamo odtiaľto a cesta trvá 55 minút. Cestu na letisko sme si každý zvolil vlastnú. Pekne sme si podelili spoločnosti. Ja som cestoval Slovak Lines, ostatní Regiojetom a Blagussom. Každý v čase, ktorý mu vyhovoval. Stressman síce som, ale či mi na akciu treba oblek zisťujem až v lietadle. 🙂

Eugen Suchoň – takto sa volal spoj 8:30 odchádzajúci z autobusovej stanice a je to jeden z nových autobusov. Sedí sa v ňom pohodlne, môžete si pozrieť aj film, alebo nabiť svoj mobilný telefón.

Prečítajte si: Zabudnite na auto, sú tu autobusy Slovak Lines

Pre mňa osobne nie je podstatné, aký obsah je v multimediálnom systéme. Minerálka zadarmo ale padne vhod, USB nabíjanie tiež. Obsah mám v telefóne vlastný, nebudem pozerať film, ktorý prakticky nemám možnosť potom dopozerať.

Smer Abu Dhabí

Odbavenie na letisku prebiehalo bez problémov. Síce tam bola v sobotu ráno poriadna plnka, ale dopravca Etihad mal úplne prázdno. Už viem ako sa cítia cestujúci v biznis triede. Prvý let bol do Abu Dhabí a bol výborný. Celú trojsedačku som mal len pre seba a ešte aj dostatok priestoru na nohy. To už bolo veľmi podozrivé a potvrdilo sa mi to pri druhom lete. Airbus A330-200, ktorý má dve uličky so sedadlami 2-4-2 bol úplne plný. Nechápem, kam všetci v sobotu cestujú. 🙂 No a nielen že som nemal pre seba celú štvorsedačku, ale aj na nohy bolo o trochu menej miesta. A to po piatich hodinách letu, dvoch čakaniach na prestup a ďalších 6,5 hodinách cítite. Zábavný systém sa mi páčil, ale opäť – nosím si vlastný obsah.

Inak výborná bola možnosť zaplatiť si telefonovanie na pevninu, internet alebo možnosť posielať SMS či emaily. Toto sa mi už páčilo viac, aj keď som to nevyužil. Vidím v tom ale väčší zmysel, hoci pri tak dlhom lete by sa dal pozrieť aj nejaký film. A dobrá správa, ak poletíte Etihadom, nemusíte príliš dbať na to, aby ste sedeli spolu. Zadarmo si môžete volať cez telefón alebo chatovať. Stačí vedieť číslo sedadla spolucestujúceho.

Druhý let sa zaobišiel bez turbulencií, s prvým sme trochu podskočili. Až tak, že letuškou trochu zakývalo. Tvárila sa akoby nič, no treba to zobrať tak, že letuška má za sebou katastrofické videá, než ju príjmu. Tá bude stresovať posledná a udrží firemnú kultúru, kým sa jej bude reálne aspoň trochu dať.

Je rozhodne príjemný zážitok vidieť hoci len letisko v Emirátoch. Je trochu iné, tak ako v každej krajine a po „euro“ letiskách v Berlíne, Barcelone alebo Lisabone je to zase niečo o trochu nové. Vizuálne a celkovým dojmom, no aj zložením cestujúcich. Tu už nemáte šancu tváriť sa ako domáci, teda ak by ste opustili letisko a vybrali sa do mesta. Kade chodím, tade sa rád tvárim, ako keby som tam žil. Mám to tak rád a toto je zase moja „úchylka“.

Hongkong po prebdenej noci

Časový posun +6 hodín nám prišiel celkom vhod. Prileteli sme teda o pol desiatej ráno. Čínske znaky boli v prevahe. Taký skutočný pocit, že som v Hongkongu, prišiel až tak za pár hodín. Asi to bola poriadna únava, kým som si stihol uvedomiť, kde som.

Výhodou je, že IFA organizuje naozaj všetko do detailov. Máte personál na letisku, ktorý vás naviguje na každej križovatke, kam treba ísť. Dostanete všetky podstatné informácie a postarajú sa o odvoz do hotela. To dlhšie hľadáte WC. :-). Z tohto by sa mohli poučiť iné organizácie a agentúry. Pána, ktorý drží malým fontom vytlačený nápis na A4, ktorá je na mäkkom papieri a ešte telefonuje, ľahko prehliadnete. No toto je bežný jav.

Po vystúpení z lietadla a silne klimatizovanej „tuby“ von z lietadla do haly zistíte, čo je to vlhký morský vzduch. Mne trvalo asi pol dňa prestať registrovať nadmernú vlhkosť.

Hotel Grand Hyatt

Veľký zážitok pre „chlapca z malého mesta“, je aj tento hotel. Ide o super kolos, ktorý patrí medzi top luxusné hotely. Nachádza sa pri nákupnom a výstavnom centre a je prepojený s hotelom Renaissance. Celkovo prepojenosť vidno na každom krok a kto toto navrhol, skutočne rozmýšľal a záležalo mu na komforte obyvateľov aj návštevníkov. V tomto na Slovensku výrazne zaostávame a aj bohužiaľ budeme. Z jedného hotela do druhého sa dá prejsť prízemím alebo terasou na 11. poschodí, pretože bazén aj posilňovňu majú spoločnú. Je to povedzme špecifikum dvoch hotelov. Nech, videli ste dačo také u nás?

Toto je ten typ hotelu, kde vám tak trochu nedajú „dýchať“. Každý z personálu vás zdraví, otvára dvere, praje pekný deň. Príjemné, ale ak stretnete počas cesty na raňajky štyroch pracovníkov hotela. Je to trochu moc. Ešte vás čaká cesta z raňajok a bežný pohyb po hoteli.

Druhé špecifikum. Kým inde vám ochotne ukážu kam máte ísť, tu ide pracovník okamžite s vami, aby ste sa nestratili a dostali sa do lobby, reštaurácie alebo bazéna čo najľahšie. Izba v tomto hoteli bola výborná. Viac ako som potreboval a dokázal využiť, ale na pozeranie a fotenie výborná vec. Veď posúďte sami podľa našej fotogalérie.

No a to, aký úslužný je toto národ a čo všetko zažijete na vstupnej kontrole do „skutočnej Číny“ – Shenzenu, si prečítate už čoskoro. Nevynecháme ani kľačiace záchody a iné pre nás pikošky.

…pokračovanie čoskoro

Michal Reiter

Michal Reiter
Publikujem o dianí na internete, súkromí, bezpečnosti a testujem notebooky, smartfóny, audio produkty a ďalšie gadgety.