Čo sú a ako fungujú najtemnejšie zákutia internetu? Kde sa vlastne nachádzajú, na čo slúžia a ako veľmi sú nebezpečné? A ako je vôbec možné, že tieto miesta sú zároveň aj veľmi potrebné?
Len ťažko budete hľadať lepší ukážkový príklad niečoho, čo je vo svojej podstate tak nesmierne nebezpečné a zároveň tak nesmierne prospešné, ako je práve darknet.
Pod týmto tajuplným označením sa obvykle ukrývajú špecifické skryté siete, ktoré sú dostupné len prostredníctvom špeciálne navrhnutého softvéru, pričom existujú mimo bežných komunikačných protokolov a internetových aplikácií a služieb. Darknet je teda súhrnné označenie, podobne ako internet, pričom v rámci neho existujú jednotlivé prvky a služby tak, ako v rámci bežného internetu existujú sociálne siete, diskusné fóra, e-mail či e-shopy.
Tieto regulárne služby môžu a obvykle aj majú svoje darknetové ekvivalenty. Aj keď sa o darknete zvyčajne hovorí ako o samostatnej entite, v skutočnosti je to logická alebo v trochu násilnom preklade „prekryvná“ sieť (overlay network), fungujúca v rámci internetovej infraštruktúry. Obvykle pritom využíva princípy P2P (Peer-to-peer), teda sieťovej architektúry, ktorá vám je zrejme známa v súvislosti so zdieľaním súborov. P2P siete bývajú obvykle nesprávne spojované iba s pirátstvom softvérového a audiovizuálneho obsahu, a to hlavne v rámci bezkonkurenčne najpoužívanejšieho P2P protokolu BitTorrent. Ide však o technológiu, ktorá má obrovské množstvo aj iných použití a toto je jedno z nich.
V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že BitTorrent, DirectConnect či iné P2P protokoly, ktoré mnoho ľudí spája s pirátstvom, sa za súčasť darknetu obvykle nepovažujú. Označenie darknet je nevhodné s pirátstvom dávať vôbec do súvislosti, pretože ide o celkom odlišné záležitosti.
Dominantným prvkom darknetu je šifrovanie a anonymita. Ochrániť identitu účastníka je prakticky hlavným cieľom akýchkoľvek internetových sietí tohto typu. Vzhľadom na tieto princípy nie je prekvapujúce, že ich využívajú ľudia, ktorí svoju činnosť chcú skryť, a to najmä z dôvodu, že je nelegálna a hrozia za ňu tvrdé postihy. Ide teda napríklad o predaj narkotík, falošných dokladov, zbraní, v horších a strašidelnejších prípadoch takisto o obchod s ľuďmi či ľudskými orgánmi.
Darknet je takisto útočisko pre distribútorov detskej pornografie, členov nenávistných skupín, ktoré zastávajú idey rasizmu či neonacizmu a takisto je aj domovom veľmi negatívne vnímaných komunít ako sú napríklad podporovatelia sebapoškodzovania a samovrážd. V neposlednom rade darknet slúži ako komunikačný nástroj teroristických skupín či náboženských extrémistov.
Pri vymenovaní týchto prakticky najhrôzostrašnejších prvkov našej civilizácie sa mnohí ľudia zhrozia a okamžite si v hlave vytvoria predstavu, že darknet treba okamžite zastaviť, zrušiť, zlikvidovať a čo najviac proti nemu bojovať. Mnohí sa takisto začudujú, ako je možné, že takýto nebezpečný svet je obrazne povedané na jedno kliknutie od nich. Toto prekvapenie je však pomerne klamlivé. Všetci vieme, že tieto skupiny a takíto ľudia existujú. Byť prekvapený z toho, že pre svoju komunikáciu používajú internet je rovnaké ako byť prekvapený, že ku komunikácii používajú telefón alebo ku doprave autá.
Snaha skryť nelegálnu činnosť nemusí byť len negatívny čin. V mnohých krajinách sveta vládnu totalitné režimy alebo diktatúra a v takýchto krajinách je často nelegálne aj to, čo je inde považované za základné ľudské právo. Krytie darknetu teda v mnohých štátoch používajú napríklad aj žurnalisti, nepriatelia režimu alebo rovno bojovníci za slobodu a ľudské práva. Je nutné mať na pamäti, že v niektorých častiach sveta vás aj obhajovanie práv žien, odhaľovanie pochybení vlády či už len samotný fakt, že ste homosexuál alebo ateista, môže stáť trest smrti či doživotné väzenie.
Komunikáciu a informačnú činnosť týchto osôb je preto často nutné skryť pod rúško darknetu. Väčšina darknetových sietí bola navrhnutá pôvodne práve pre takýto účel. Ich dostupnosť a výhody však nevyhnutne prilákajú aj negatívnych účastníkov, ktorých môže byť časom dokonca aj väčšina. Nedá sa tomu zabrániť a bolo by to rovnaké, ako očakávať od zbraní, že ich budú používať len dobrí ľudia k svojej ochrane.
Takto to skrátka vo svete nechodí. Podobne ako darknet je možné vnímať napríklad aj kryptomeny, ktorých princíp a výhody nevyhnutne prilákajú aj horšie živly. V poslednej dobe je o darknet zvýšený záujem aj z hľadiska bežnej verejnosti, ktorá by inak na túto časť siete nikdy nenarazila. Ide o dôsledok odhalení Edwarda Snowdena, ktoré poukázali ma masívnu dávku sledovania štandardných služieb a bežnej verejnosti, čo vyvolalo nevôľu mnohých používateľov.
Brány do darknetu
Všetky siete darknetu vyžadujú na používanie špecializovaný softvér, ktorý musí používateľ spustiť na svojom počítači. Na vonkajší pohľad nejde o nič zvláštne a ide o ekvivalenty bežne používaných nástrojov. Koniec koncov, ak chcete pristupovať na regulárny web, ktorý funguje v rámci internetu, potrebujete internetový prehliadač ako je napríklad Chrome či Firefox. Ak chcete využívať služby videohovoru, VoIP či posielanie okamžitých správ, potrebujete zas program ako je napríklad Skype a ak sa chcete pripojiť do siete BitTorrent, potrebujete zas klienta, akým je napríklad Deluge.
V rámci darknetu je to mierne komplikovanejšie, pretože existuje niekoľko rôznych sietí, ktoré následne poskytujú rôznorodé skryté služby. V rámci jednej siete teda môže byť vytvorený kompletný ekvivalent webu vrátane e-shopov, diskusných fór či encyklopédie, zatiaľ čo v rámci inej darknetovej siete tomu môže byť rovnako, pričom obe siete sú od seba oddelené tak, ako sú oddelené od bežne dostupného internetu.
Aj keď je darknet vnímaný na verejnosti najmä v súvislosti s nelegálnou činnosťou a anonymizáciou pred políciou, vládami a tajnými službami, tak siete ako také vonkoncom nie sú vytvorené nejakými kriminálnikmi. Ako sme už spomenuli, ich pôvodný a prioritný účel bola a je sloboda slova a takisto ochrana pred sledovaním a špionážou. Za ich vytvorením stoja obvykle skúsené vývojárske tímy, ktoré boli alebo sú podporované aj rôznymi vládnymi organizáciami.
Tor je najpopulárnejšou darknetovou sieťou
Tou vôbec najpoužívanejšou darknetovou sieťou je Tor. Jej meno pôvodne pochádza zo skratky slov The Onion Router, čo v preklade znamená cibuľový smerovač. Ide o metaforu, ktorá symbolizuje to, že komunikácia v rámci tejto siete prechádza cez veľké množstvo vrstiev, podobne ako má veľké množstvo vrstiev cibuľa. Tor bol vyvinutý v priebehu 90. rokov matematikom Paulom Syversonom a informatikmi Michaelom Reedom a Davidom Goldschlagom, ktorí v tom čase pracovali pre Výskumný inštitút amerického námorníctva.
Účelom tejto siete malo byť zabezpečenie komunikácie pracovníkov amerických tajných služieb, takže v roku 1997 do jej vývoja prispela aj DARPA, čo je Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov, ktorá spadá pod americké ministerstvo obrany. Vývoj prvej alfa verzie Tor-u bol napokon dokončený v roku 2002, kedy dostal aj svoj súčasný názov. V priebehu nasledujúcich rokov okrem matematika Paula Syversona vyvíjali Tor hlavne informatici Roger Dingledine a Nick Mathewson, a tak tomu bolo aj v roku 2004, keď výskumné stredisko amerického námorníctva sprístupnilo zdrojový kód Tor-u verejnosti.
Projekt ako open source pokračoval pod financovaním Electronic Frontier Foundation (organizácia bojujúca za práva používateľov a slobodu slova na internete), pričom hlavnými vývojármi zostali Dingledine a Mathewson. Tí spoločne v roku 2006 založili neziskovú výskumnú organizáciu Tor Project, ktorá Tor vyvíja ako otvorený a bezplatný nástroj pre všetkých ľudí, ktorí jeho služby potrebujú (napríklad na prechod Veľkým čínskym firewallom). O finančnú podporu vývoja sa starajú dobrovoľné príspevky od verejnosti a takisto dary od významných inštitúcií a spoločností. V priebehu rokov finančne prispela napríklad Medzinárodná organizácia pre ľudské práva, Google či rôzne americké a švédske ministerstvá.
Tor je v základe automatický nástroj na šifrovanie a náhodné smerovanie internetového toku od a k používateľovi cez tisíce spojovacích bodov. Bežne sa používa na prístup ku klasickým internetovým stránkam a službám, ktoré tak nemôžu používateľa spätne vysledovať. Spojenie od nich vchádza zas do Tor siete a tá používateľa prechodom cez množstvo krycích uzlov opäť nájde. Používateľ tak môže bezpečne navštevovať webové stránky či posielať okamžité správy bez toho, aby bola odhalená jeho poloha a identita napríklad prostredníctvom IP adresy.
Na testovaní bezpečnosti Tor-u sa podieľa neustále množstvo bezpečnostných expertov a univerzít, pričom v priebehu času bolo nájdených a následne potlačených množstvo potenciálnych slabín. Z nemožnosti Tor účinne monitorovať je značne frustrovaná aj NSA a iné organizácie podobného typu, čo bolo viditeľné z uniknutých dokumentov od Edwarda Snowdena.
Aj keď je známe množstvo prípadov, keď boli ľudia používajúci Tor zatknutí pre nelegálnu činnosť (nedávno napríklad prevádzkovateľ čierneho trhu Silk Road), obvykle k identifikácii dôjde z dôvodu chyby používateľa a odhalenia sa inými cestami, než o prelomenie Tor-u. Typicky sa to stane napríklad tak, že po anonymnom prístupe k nejakej stránke používateľ zadá do nejakého registračného formulára vlastné meno a adresu alebo je jeho počítač infikovaný sledovacím softvérom, ktorý sa o jeho identifikáciu postará inými cestami.
Z hľadiska koncového používateľa je vlajkovým produktom organizácie tzv. Tor Browser. Ide u špeciálne upravený internetový prehliadač Mozilla Firefox, ktorý na internet pristupuje prostredníctvom Tor siete, do ktorej sa automaticky pripojí pri svojom spustení. Stiahnuť si ho môžete na adrese www.torproject.org. Postačí ho len nainštalovať a spustiť (ide prakticky len o rozbalenie archívu, takže priečinok s programom môžete presúvať napríklad aj na USB kľúč).
Spojenie s darknetovou sieťou I2P
Následne už môžete program používať na anonymný prístup ku akýmkoľvek webovým stránkam. Vzhľadom na to, že dátový tok prúdi Tor sieťou, je nutné počítať so spomalením a pomalšou odozvou. Na bezpečné použitie je nutné dodržiavať niekoľko zásad, ako je napríklad neprihlasovanie sa k službám, v ktorých ste registrovaní so svojím vlastným menom a podobne. Anonymizácia na prístup ku klasickým internetovým stránkam však nie jediné použitie Tor-u.
Sieť totiž dokáže skrývať nielen používateľa, ale aj celý server. To umožňuje v rámci Tor-u vytvoriť webové stránky a služby, do ktorých majú prístup len používatelia Tor-u. Ide o skrytý ekvivalent klasického webu, ktorý dostal oprávnené označenie darkweb. K detailom sa ešte dostaneme.
Tor vonkoncom nie je jediný softvér tohto druhu a anonymných sietí plniacich funkciu darknetu existuje niekoľko. Ide hlavne o I2P a takisto o Freenet, i keď je pravdou, že obe tieto siete sú omnoho menej populárne a menej známe. Zaujímavé je, že sa od Tor-u a takisto od seba navzájom pomerne dosť líšia. Pod skratkou I2P sa ukrýva Invinsible Internet Project, teda v preklade „projekt neviditeľného internetu“ (použitá skratka je pseudomatematické zapísanie prvých písmen IIP ako I2P).
V základe ide o šifrovanú P2P sieť, ktorá preposiela požiadavky cez niekoľko uzlov, v mnohých ohľadoch podobne ako Tor. Na rozdiel od Toru, kde je identita pôvodných aj súčasných hlavných vývojárov známa, tak v prípade I2P väčšina vývojárov funguje pod pseudonymami. Veľká časť tímu je však s I2P už od zrodu v roku 2002 a sieti sa dostalo aj akademickej pozornosti a testovania útokov.
Pokiaľ sa chcete pripojiť k I2P sieti, tak na stránke www.geti2p.net je potrebné stiahnuť klienta na pripojenie. Po jeho nainštalovaní a spustení sa klient prihlási do siete kontaktovaním známych uzlov, pričom používa algoritmus odvodený od niekdajšej veľmi populárnej P2P siete Kademlia, slúžiacej hlavne na zdieľanie súborov. Klient neobsahuje upravený internetový prehliadač a po spustení otvorí ten klasický, ktorého spojenie presmeruje cez I2P sieť.
Otvorená stránka funguje ako vstupný portál na prístup k ostatným častiam siete. Na rozdiel od Tor-u sa I2P v základe nepoužíva na anonymizované pripojenie k bežným webovým stránkam a iným klasickým internetovým službám (prioritou je jej vlastný darkweb a služby). Sieť ako taká toho schopná je, pričom je nutné zmeniť nastavenie I2P tunelu pre službu označovanú ako eepproxy. Na to aby preposielanie s bežným webom fungovalo sa však musia niektorí účastníci siete dobrovoľne nastaviť do pozície tzv. exitnodes (výstupné uzly), následkom čoho je komunikácia cez nich presmerovaná. Obvykle je ich veľmi málo a ich dostupnosť je obmedzená. Nejde skrátka o prioritnú funkciu a ani účel tejto siete.
Freenet a jeho preberanie distribuovanej stránky
Freenet je vo svojej podstate šifrovaná distribuovaná P2P sieť na publikovanie rôzneho obsahu a takisto ukladanie dát. V roku 2000 ju navrhol írsky programátor Ian Clarke, pričom hlavným účelom bol boj proti možnej cenzúre internetu. V rámci Freenetu môžu existovať statické webové stránky, dokumenty a diskusné fóra aj v prípade, že ich pôvodný zdroj bol zlikvidovaný.
Na klasickom webe a takisto v darkwebe v rámci Toru alebo I2P môže byť stránka zlikvidovaná tak, že dôjde k jej zmazaniu alebo zneprístupneniu servera, na ktorom je uložená. Akonáhle ale publikujete stránku na Freenete, začne sa medzi používateľmi distribuovať a zostane prístupná v sieti aj v prípade, že majiteľ stránky, ktorý plnil funkcie jej servera, sa zo siete odpojí alebo je jeho počítač zlikvidovaný. Ide o veľmi podobný princíp ako sa uplatňuje v rámci BitTorrentu.
V ňom pôvodný uploader nechá sťahovať súbor zo svojho počítača viacerým ľudom a aj keď pošle štyrom rozdielnym ľudom štyri rozdielne štvrtky súboru a odpojí sa, súbor v sieti naďalej žije, pretože sieť a jej softvéroví klienti dokážu súbor poskladať. Do siete sa môžu pripájať ďalší a ďalší ľudia a každý z nich ho dokáže poskladať z viacerých dostupných zdrojov. V rámci Freenetu takto funguje prakticky celý jeho darkwebový obsah.
Aj keď ide o zaujímavú výhodu, z hľadiska zabezpečenia anonymity je používaný algoritmus Freenetu zraniteľnejší, ako architektúra Tor-u alebo I2P. V priebehu rokov bolo vykonaných niekoľko analýz, ktoré poukázali na to, že zatiaľ čo krycie algoritmy sú dostatočné na to, aby používateľov ochránili pred bežnými útokmi jednotlivcov, dobre organizovaný masívny útok, ktorého by bola schopná napríklad nejaká štátna bezpečnostná agentúra, by Freenet nedokázal ustáť.
Za slabinu sa považuje takisto neistá funkčnosť celého návrhu pri významných nárastoch počtu používateľov. Tor má oproti Freenetu a I2P neporovnateľne väčšiu používateľskú základňu, štedré financovanie a veľkú vývojársku komunitu. Dostáva neprestajnú spätnú väzbu od mnohých akademických inštitúcii a je omnoho odolnejší voči prípadnému útoku. Vysokokapacitné uzly sú štandardnou súčasťou siete a prepojenie s vonkajším internetom je priorita. Vzhľadom na najlepšiu a najrobustnejšiu štruktúru tejto siete je teda jasné, že Tor bude mať najväčšiu aj darkwebovú časť.
Darkweb a jeho služby
Tak ako darknet skryje používateľa, je možné skryť aj celý server, hosťujúci stránky alebo nejaké konkrétne darknetové služby. Vo výsledku je tak možné vytvoriť darkweb, ktorý je priamym ekvivalentom klasického webu a funguje iba vo vnútri darknetových sietí. Darkweb je občas menej znalými ľuďmi označovaný aj ako deep web, čo je však celkom nesprávne, pretože označenie deep web sa používa pre neznáme internetové stránky na klasickom webe, ktoré nie sú indexované internetovými vyhľadávačmi.
Darkweb existuje len vo vnútri darknetových sietí a je prístupný len z nich. Stránky darkwebu môžu byť rozdielneho typu a stretnúť sa dá s klasickými informačnými webmi, encyklopédiami, diskusnými fórami a takisto e-shopmi, bazármi či aukčnými portálmi. Podobne ako majú normálne stránky svoje adresy na bežnom webe, tak majú stránky adresy aj na darkwebe. V rámci siete Tor sú takéto servery označované ako skryté služby (hidden services), pričom majú pridelenú onion adresu (.onion). V prípade siete I2P ide i tzv. Eepsit s i2p adresou (.i2p).
Dream Market a jeho ponuka ukradnutých a falošných občianskych preukazov a identifikačných kariet
V prípade omnoho rozšírenejšieho Tor-u pozostáva adresa zo 16 alfanumerických znakov a prípony onion. Ide teda napríklad o adresu strngbxhwyuu37a3.onion, ktorá je prístupná len vo vnútri Tor siete. Ako môžete vidieť, na rozdiel od bežných adries sú onion adresy obvykle nezapamätateľné, pretože sú automaticky generované na základe šifrovacieho kľúča pri vytváraní skrytej služby (základné znaky abecedy a čísiel 2 až 7).
Adresu tak tvorca v základe nemôže ovplyvniť. Potenciálne to však možné je a stretnúť sa dá aj s čitateľnejšou adresu, obsahujúcou nejaké slovo. Dosiahne sa to tak, že záujemca generuje obrovské množstvo náhodných kľúčov až dovtedy, dokým sa mu výsledok nejakým spôsobom nepáči. Skryté služby v podobe darkwebu existujú v Tor sieti od roku 2004 a dnes sa odhaduje, že ich je niekoľko stoviek tisíc. Presné číslo je však ťažké odhadnúť, pretože žiadny zoznam ani centrálny register už z princípu siete neexistuje. Niektoré stránky darkwebu fungujú ako katalógy a zameriavajú sa práve na zozbieranie známych onion adries, avšak je prakticky nemožné, aby boli kompletné alebo úplne aktuálne, pretože adresy v rámci Tor siete môžu vznikať alebo zanikať kedykoľvek.
Adresa môže zaniknúť tým, že majiteľ daný server odstráni, alebo je zabavený úradmi. Aj keď je Tor mimoriadne dobre zabezpečený proti lokalizovaniu a odchytávaniu identity, servery ako také sú stále fyzické objekty a ich prevádzkovatelia ľudia, ktorí často robia hlúpe chyby. Ako dobrá ukážka môže slúžiť Američan Ross Ulbricht, ktorý prevádzkoval niekdajší najpopulárnejší darkwebový čierny trh Silk Road. FBI ho zatkla po niekoľkoročnom sledovaní, počas ktorého sa Ulbricht mnohokrát prezradil opakovaným nepozorným odhaľovaním svojej identity na bežných internetových fórach.
Orientácia v rámci darkwebu je problematická a pripomína Internet na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď existovalo len niekoľko internetových vyhľadávačov, ktoré navyše príliš dobre nefungovali. V tej dobe slúžili na vstup do „sveta internetu“ najčastejšie rázcestníky a katalógy (napríklad pôvodný Yahoo.com a na Slovensku Zoznam.sk). V rámci darkwebu takáto situácia panuje dodnes.
Vyhľadávač Grams sa snaží na darkwebe dostať do pozície Googlu. Okrem vyhľadávania na čiernych trhoch ponúka aj reklamu a služby s „praním“ bitcoinov
Paradoxne, najlepším nástrojom na hľadanie adries darkwebových stránok je klasický web, ktorý umožňuje rýchlo nájsť tematické weby a diskusné skupiny, v ktorých sa relevantné zmienky o aktuálnych populárnych onion adresách objavujú. Katalógy v rámci darkwebu každopádne existujú, pričom v súčasnosti je funkčný napríklad TorLinks (torlinkbgs6aabns.onion). Ako rázcestník slúži aj mnohokrát zlikvidovaný darkwebový ekvivalent Wikipédie s názvom The Hidden Wiki (zqktlwi4fecvo6ri.onion/wiki/Main_Page).
Existujú takisto aj jednoduché darkwebové vyhľadávače, ich účinnosť je však pomerne malá. Ide napríklad o Torch (xmh57jrzrnw6insl.onion), ktorý údajne indexuje viac ako pol milióna onion stránok (jedna onion adresa ich môže mať pravdaže stovky či tisíce). Druhým je grafický imitátor Googlu, v podobe vyhľadávača Gram. Ten sa však sústreďuje hlavne na vyhľadávanie produktov vo viacerých darkwebových e-shopoch a trhoch, pričom podporuje aj reklamný systém, kde si jednotliví predajcovia môžu zaplatiť za to, že ich výsledky sa zobrazia čo najvyššie.
Nad darkwebovými vyhľadávačmi a rázcestníkmi je nutné sa mať vždy na pozore. Neexistuje žiadna záruka, že odkazy vedú na adresy so sľubovaným zameraním. Nejde o žiadnu objektívnu a spoľahlivú službu a pokojne môžu byť vybraté adresy imitátorov, z ktorých prevádzkovateľ rázcestníka profituje. Výsledok takisto môže viesť na stránky, ktoré infikujú váš počítač škodlivým softvérom, alebo nemajú žiadny iný účel, než vás okradnúť. Nikto sa totiž nemôže sťažovať a nie je možnosť ako v rámci Tor-u danú stránku účinne obviniť z nekalosti.
Práve z tohto dôvodu sú najvhodnejším zdrojom adries práve regulárne internetové diskusné fóra, kde je možné nechávať spätnú väzbu. Pamätajte na to, že v prostredí darkwebu extrémne stúpa pravdepodobnosť, že narazíte na podvodníka, kriminálnika či skrátka na človeka, s ktorým v skutočnom svete nikdy nechcete prísť do kontaktu. Medzi veľmi častou pascou na naivných ľudí sú služby nájomných vrahov. Nie je nič ľahšie, než si vypýtať od naivného človeka dostatočnú sumu peňazí za sľúbenú vraždu, ku ktorej pravdaže nikdy nedôjde. Objednávateľ sa len ťažko bude sťažovať na polícii na nedodržanie dohody.
Je nepochybné, že tými najnavštevovanejšími adresami darkwebu sú e-shopy a aukčné portály. Ide prakticky o digitálny čierny trh, kde sa dá zakúpiť obrovský zástup narkotík, zbraní, falzifikátov a nepreberné množstvo ďalšieho nelegálneho tovaru. Platidlom je takmer vždy bitcoin, prípadne iné kryptomeny. Z technického a takisto sociálneho hľadiska sú čierne trhy na darkwebe veľmi zaujímavým prvkom. Trh s nelegálnymi drogami a zbraňami bol totiž v minulosti len doménou rôznych kartelov a mafie a darknet funguje v tomto smere ako distruptívna technológia.
AlphaBay je dnes najpopulárnejším čiernym trhom darkwebu
Ak chcete nakupovať drogy napríklad niekde na uliciach, všetko závisí od toho, akého dílera poznáte, aké produkty má a podobne. Takéto živly si veľmi často strážia to, čo je v danej lokalite dostupné a „zákazník“ nemá prakticky žiadnu kontrolu nad cenou ani kvalitou ponuky. S darkwebom sa ale všetko zmenilo. Osoby, ktoré prahnú po takýchto nákupoch majú náhle na výber medzi stovkami, či tisíckami rozličných predajcov s obrovským zástupom produktov v rozličnej kvalite a cene. Jednotliví predajcovia prestali byť vo vlastnom uzavretom rajóne a sú nútení súperiť a pokúšať sa získať zákazníka dobrou cenou, kvalitou a spoľahlivou komunikáciou. Všetky „páky“, ktoré má díler na ulici sa zrazu strácajú, pretože zákazník môže byť s produktom nespokojný a prejsť skrátka k inému predajcovi.
Rovnako ako v prípade regulárnych aukčných portálov, ako je príklad Amazon, E-bay, či Aukro, aj na darkwebových čiernych trhoch môžu nakupujúci hodnotiť nielen produkty ale aj jednotlivých predajcov. Následne sa tak stane presne to, čo na regulárnych stránkach. Predajcovia sa snažia byť čo najlepší a k zákazníkovi čo najprívetivejší. Nikto nechce dostať zlé hodnotenie. Reputácia je alfou a omegou všetkého a v anonymnom svete darkwebu je to jediné, čo máte. Podvodník je v rámci populárnych čiernych trhov rýchlo nahlásený a prichádza o zákazky, pretože pri negatívnej skúsenosti a hodnotení len ťažko vzbudí dôveru u ďalších potenciálnych zákazníkov.
Vždy samozrejme môže svoju očernenú identitu zanechať napospas a začať predávať pod iným menom, avšak neznámy nováčik len ťažko dosiahne také objemy predajov ako dobre hodnotení predajcovia so silnou reputáciou. Aj keď je cena produktu od neznámeho predajcu nižšia, ľudia dajú prednosť trochu drahšiemu produktu, kde je istota úspešného zavŕšenia obchodu. Medzi v súčasnosti najpopulárnejšie čierne trhy patrí Alphabay, Dream Market a Outlow Market, kde je možné nájsť obrovské množstvo tovaru od rôznych predajcov.
Známe sú však aj súkromné e-shopy (napríklad ElHerbolario), kde je predajca len jeden. Tu riziko podvodu narastá, pretože spätná väzba od zákazníkov môže byť moderovaná alebo nedostupná. Linky na tieto weby neposkytujeme, pretože nechceme vyvolávať dojem ich podpory. Sú však dohľadateľné na bežnom internete a na špecifických stránkach, ktoré sa reportom o darkwebe zaoberajú. Na prezretí týchto stránok nič nelegálne nie je.
Bezpečné uploadovanie citlivých súborov do redakcie magazínu New Yorker cez darkweb
Bolo by však nevhodné vidieť darkweb len z pohľadu predaja drog a iného nelegálneho tovaru. Čisto darknetové stránky môžu mať aj šľachetný charakter a často sú mimoriadne dôležité. Za spomenutie stojí napríklad Strongbox na adrese strngbxhwyuu37a3.onion, ktorý patrí magazínu New Yorker a umožňuje whistleblowerovom bezpečne odosielať dokumenty do redakcie. Obdobnú službu má aj Wikileaks na adrese suw74isz7wqzpmgu.onion.
V rámci darkwebu je možné nájsť takisto množstvo diskusných fór či sociálnych portálov, kde sa stretávajú ľudia podobného zamerania, ktorí skrátka majú obavy o svoju bezpečnosť. Každopádne pamätajte na to, že svet darkwebu je značne odlišný od bežného webu, s ktorým sa normálne dostávate do styku a za bezpečnosť si svojím správaním môžete vždy len vy sami. Služby darknetu je každopádne možné využívať aj bez toho, aby ste s darkwebom nejako prichádzali do styku a pokiaľ ochranu identity v niektorých prípadoch potrebujete, je nesmierne pozitívne, že tieto mocné nástroje sú k dispozícii zdarma pre každého.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom decembrovom vydaní touchIT, č. 7/2015, preto sa niektoré skutočnosti uvednené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
