Digitálne dvojičky sa dostávajú z prezentácií a experimentálnych projektov do reálnej prevádzky. Dokážu simulovať výrobnú halu, optimalizovať pohyb materiálu, školiť mechanikov vo virtuálnom prostredí alebo pomáhať mestám riadiť dopravu. Na konferencii Asseco Grup v Budapešti zazneli príklady, ktoré ukazujú, že virtuálna kópia reálneho sveta môže byť dnes predovšetkým praktickým pracovným nástrojom.

Digitálne dvojičky sú zaujímavé najmä tým, že nevytvárajú iba pekný virtuálny model. Ich hodnota vzniká až vtedy, keď sú prepojené s reálnymi dátami a dokážu na ich základe niečo urobiť.

Výrobná hala, automobil alebo mestská dopravná sieť tak môžu mať svoju digitálnu reprezentáciu, ktorá sa priebežne aktualizuje podľa toho, čo sa deje v skutočnosti. Firma potom nemusí každú zmenu skúšať priamo v prevádzke. Najskôr si ju môže overiť vo virtuálnom modeli.

A práve v tom je rozdiel medzi digitálnym dvojčaťom a obyčajnou 3D vizualizáciou.

Digitálne dvojča môže výrobu aj aktívne riadiť

Jeden z prezentovaných príkladov pochádza zo švédskeho výrobného podniku, ktorý pôsobí aj na Slovensku. Firma má portfólio približne 14 500 produktov, čo vytvára veľké nároky na organizáciu výroby, skladovania a pohybu materiálu.

V priestore s rozlohou približne 20 000 m² preto vzniklo digitálne dvojča výrobnej a skladovej prevádzky.

Zaujímavé pritom je, že systém neslúži iba na sledovanie toho, čo sa vo fabrike deje. Digitálne dvojča dokáže procesy aj analyzovať a aktívne optimalizovať. Sleduje napríklad logistiku, pohyb vysokozdvižných vozíkov či manažment materiálu.

V praxi tak môže firma v digitálnom modeli hľadať spôsob, ako lepšie využiť existujúce priestory a technológie bez toho, aby musela okamžite pristúpiť k fyzickým zmenám.

Podľa výsledkov testovania môže takýto prístup zvýšiť výrobnú kapacitu priestoru až na dvojnásobok pôvodne očakávaného využitia, pričom sa využíva už existujúca infraštruktúra.

To je presne situácia, v ktorej digitálne dvojča prestáva byť technologickou atrakciou. Ak dokáže výrobnej firme pomôcť vyrobiť viac bez toho, aby musela postaviť novú halu, jeho význam je veľmi konkrétny a žiadaný.

Mechanik sa môže učiť na aute, ktoré fyzicky neexistuje

Ďalší príklad ukazuje využitie virtuálneho sveta v automobilovom priemysle. Volkswagen pripravuje platformu rozšírenej reality s názvom Infinity Hub, ktorá má slúžiť na globálne školenia a prezentácie produktov. Cieľom je dostať virtuálne školenie k mechanikom v približne 25 000 servisných strediskách po celom svete.

Predstavme si situáciu, keď automobilka uvedie nový model. Doteraz bolo potrebné dostať informácie a školiace materiály k servisným technikom a v prípade praktického školenia pracovať s konkrétnym vozidlom alebo jeho komponentmi.

Virtuálne prostredie tento proces mení.

Mechanik si môže pozrieť jednotlivé komponenty vozidla, pracovať s ich virtuálnym modelom a simulovať napríklad demontáž a následnú montáž. Školenie tak nie je závislé od toho, či je nový automobil práve fyzicky dostupný v konkrétnom servise.

Ešte dôležitejšia je rýchlosť distribúcie znalostí. Nové školenie môže byť podľa predstaveného konceptu distribuované technikom globálne v priebehu niekoľkých hodín.

Projekt má byť spustený 1. januára 2027 a v prvej fáze má pokrývať štyri značky koncernu. Pre automobilku je to dôležité aj z pohľadu rýchlosti. Nové modely a technológie prichádzajú na trh rýchlejšie a servisná sieť musí držať krok. Ak sa školenie dá pripraviť raz a následne distribuovať tisícom technikov vo virtuálnom prostredí, môže to výrazne skrátiť čas medzi uvedením novinky a pripravenosťou servisu.

Digitálne dvojča môže mať aj celé mesto

Najväčší rozmer dostáva táto technológia pri modelovaní miest. V rámci európskeho projektu NextLog vznikajú riešenia zamerané na mestá s nulovými emisiami. Projekt vedený Luxemburskou univerzitou spája 35 partnerov z celej Európy a jeho cieľom je okrem iného optimalizovať mestskú logistiku.

Tu už nejde o jeden stroj alebo jednu výrobnú halu. Digitálne dvojča sa snaží vytvoriť obraz fungovania celej mestskej dopravnej siete. Systém môže kombinovať dáta z GPS, kamier a počítačového videnia. Umelá inteligencia potom analyzuje napríklad pohyb kuriérskych automobilov a nákladných bicyklov, obsadenosť parkovacích miest či vyťaženosť jednotlivých dopravných uzlov.

Pilotné projekty prebiehajú v ôsmich európskych mestách vrátane Dublinu, Vroclavu, Frankfurtu a Heidelbergu. V Dubline sa napríklad sleduje obsadenosť parkovacích miest. Ak systém vyhodnotí, že určitá lokalita je preťažená, môže pomôcť presmerovať dopravu tak, aby sa znížilo riziko vzniku zápchy.

To je zaujímavý posun. Digitálne dvojča už nie je iba spôsob, ako si mesto pozrieť na obrazovke. Stáva sa nástrojom, ktorý môže pomáhať pri rozhodovaní o tom, čo sa má v reálnom svete stať.

Metaverzum nevyšlo, jeho technológie však áno

Pri digitálnych dvojičkách je zaujímavé porovnanie s metaverzom. Pred niekoľkými rokmi sa veľa hovorilo o tom, že ľudia budú pracovať, nakupovať a stretávať sa v rozsiahlych virtuálnych svetoch. Takáto predstava sa zatiaľ nenaplnila v rozsahu, ktorý sa pôvodne očakával. Jednotlivé technológie, ktoré sa s týmto konceptom spájali, však nezmizli. Naopak, nachádzajú si oveľa praktickejšie využitie.

Namiesto jedného univerzálneho virtuálneho sveta vznikajú virtuálne továrne, virtuálne automobily, virtuálne školiace prostredia a digitálne modely miest.

A práve to môže byť pre firmy podstatne hodnotnejšie. Nemusia vytvárať nový digitálny svet pre všetkých. Potrebujú čo najpresnejšiu digitálnu reprezentáciu toho svojho – výrobnej linky, skladu, automobilu alebo dopravnej siete.

Ďalší krok: virtuálny model ako pracovná vrstva

Spoločným menovateľom všetkých týchto príkladov sú dáta. Digitálne dvojča má zmysel vtedy, keď je napojené na reálny svet a dostáva dostatok informácií na to, aby dokázalo simulovať jeho správanie.

Výroba tak môže optimalizovať pohyb materiálu, automobilka môže rýchlejšie školiť servis a mesto môže reagovať na aktuálnu dopravnú situáciu.

Nejde teda o útek do virtuálneho sveta. Je to skôr opačný proces – virtuálny model sa stáva pracovnou vrstvou nad skutočným svetom.

A práve tu sa digitálne dvojičky dostávajú do zaujímavej fázy. Už nie sú iba technológiou na demonštráciu možností virtuálnej reality. Začínajú byť nástrojom, ktorý môže rozhodovať o tom, ako efektívne bude fungovať továreň, ako rýchlo sa pripraví servis na nový automobil alebo ako sa bude pohybovať doprava v meste.

Zdroje: vlastné, Asseco