Výsledky štúdie GfK Consumer Climate Europe za druhý štvrťrok 2015.
Grécka kríza do veľkej miery ovplyvnila nálady európskych spotrebiteľov v druhom kvartáli tohto roka a následkom toho ekonomické očakávania v mnohých krajinách stagnovali, či dokonca poklesli. V čase zberu dát pre tento prieskum, t.j. v prvých dvoch júnových týždňoch rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi čoraz výraznejšie smerovali do slepej uličky. Dočasné vyvrcholenie krízy – dočasné zlyhanie rokovaní, zatvorenie gréckych bánk, referendum a následné obnovené a zdanlivo úspešné rokovania – tak v tomto prieskume nie je reflektované. Dá sa predpokladať, že spotrebiteľské nálady v Európe, predovšetkým v rámci eurozóny, sa počas leta môžu ešte ďalej zhoršiť. Toto konštatovanie sa týka najmä krajín ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, ktoré buď vlastnia vysoký podiel gréckeho dlhu alebo sa tiež boria s náročnou ekonomickou situáciou.
Vývoj v oblasti príjmových očakávaní, ako aj v oblasti ochoty k spotrebe, sa medzi jednotlivými krajinami líšia. V tejto sfére mali v druhom kvartáli výraznejší vplyv skôr faktory špecifické pre konkrétne krajiny ako možné dopady prípadného gréckeho exitu z eurozóny. Napriek tomu sa celková hladina indexu GfK Consumer Climate pre všetkých 28 krajín EÚ oproti marcu tohto roka zvýšila celkovo o 1 bod na 10,8 bodu.
Uvedený trend sa však neodráža na ochote k spotrebe. V uplynulom štvrťroku sa tento ukazovateľ prepadol o viac ako 19 bodov a v júni sa nachádzal na úrovni -5,4 bodu, čo je najnižšia hodnota od júla 2013. Slováci si teda radšej držia svoje úspory a nekupujú „zbytočné“ položky. Nemecko: Riziko „grexitu“ stláča celkové ekonomické očakávania
Zhoršujúca sa situácia v Grécku viedla k júnovej neistote medzi nemeckými spotrebiteľmi, ktorí sa obávajú negatívnych dopadov na nemeckú ekonomiku a teda aj na aktivitu firiem. V júni preto ekonomické očakávania klesli na 24,9 bodu, čo je takmer of 12 bodov menej ako v marci tohto roku. Na druhej strane v máji dosiahol ukazovateľ hladinu 38,3 bodu, čo predstavovalo najvyššiu úroveň od minuloročného júla.Na druhej strane grécka kríza nemala dopad na očakávania nemeckých spotrebiteľov v oblasti príjmov a tento ukazovateľ sa v priebehu posledných troch mesiacov opäť zvýšil o viac než 4 body a v súčasnosti je tak na úrovni 57,1 bodu. Jedná sa o najvyššiu úroveň od opätovného zjednotenia Nemecka v roku 1990. Hlavné dôvody tohto vývoja sú priaznivá situácia z hľadiska zamestnanosti, nízka úroveň nezamestnanosti a očakávanie priaznivých výsledkov kolektívnych vyjednávaní v oblasti miezd.Prieskum tiež ukazuje podobný postoj z hľadiska ochoty k spotrebe. Hoci tento ukazovateľ klesol v uplynulom štvrťroku o 6 bodov, v júni bol na veľmi vysokej úrovni 57 bodov. Nemci teda aj naďalej preferujú spotrebu pred ukladaním peňazí do banky. Istota z hľadiska zamestnanosti a nízke úroky takisto poskytujú vyššiu úroveň istoty pri plánovaní väčších nákupov. Neistota z hľadiska vývoja v Grécku zatiaľ tento výhľad neohrozila.
Francúzov zneisťujú slabé ekonomické očakávania a grécka kríza
Nezamestnanosť vo Francúzsku zostáva aj naďalej vysoká, tak potrebné reformy na pracovnom trhu zatiaľ neboli uskutočnené a hospodársky vývoj je takisto mimo želaného kurzu. Rovnako panuje neistota ohľadom gréckeho odchodu z Európskej menovej únie a následkov, ktoré by takýto krok priniesol pre Francúzsko. Nie je preto prekvapením, že francúzski spotrebitelia sa na hospodársky vývoj v najbližších mesiacoch pozerajú skôr skepticky. Následkom toho ekonomické očakávania klesli oproti marcu o 5 bodov na súčasnú úroveň 5,5 bodu.
Ani príjmové očakávania si nedokázali udržať mierny vzostupný trend z prvých troch mesiacov roka. Tento ukazovateľ sa pomaly vyšplhal až na úroveň -19 bodov v marci tohto roka, keď dosiahol najvyššiu úroveň od apríla 2010, ale odvtedy poklesol o 4,7 bodu a v júni bol na úrovni -23,7 bodu. Z dôvodu pokračujúcej vysokej nezamestnanosti, potrebných reforiem pracovného trhu a rizika potenciálneho „grexitu“ sú Francúzi z hľadiska očakávaného vývoja vlastných príjmov aj naďalej výrazne pesimistickí.
Jedine ukazovateľ ochoty k spotrebe sa v priebehu posledných troch mesiacov mierne zvýšil, konkrétne o 4 body oproti marcu tohto roka a v júni bol tesne nad nulou, konkrétne na úrovni 1,8 bodu. Len v apríli dosiahol najvyššiu hodnotu od júla 2007, keď figuroval na hladine 3,5 bodu.
Spojené kráľovstvo: spotrebitelia cítia neistotu napriek rastúcej ekonomike
V Spojenom kráľovstve sa nálada medzi spotrebiteľmi v priebehu posledných troch mesiacov zhoršila. Ekonomické očakávania klesli z 27,9 bodu v marci na 19,7 bodu v júni. Riziko možného gréckeho odchodu z eurozóny, zdá sa, zatienilo veľmi priaznivé hospodárske výsledky Spojeného kráľovstva.
Obraz je o čosi priaznivejší v oblasti príjmových očakávaní. Hoci aj tu ukazovateľ poklesol na 11,9 bodu, teda takmer o 4 body menej ako v marci. Počas posledných 12 mesiacov zostal na stabilnej úrovni okrem niektorých miernych výkyvov. V apríli zaznamenal najvyššiu hodnotu od decembra 2007, keď dosiahol úroveň 16,6 bodu.
Ochota k spotrebe sa v Spojenom kráľovstve v druhom štvrťroku zvýšila o takmer 6 bodov: v júni dosahovala 14,6 bodu, čo bola najvyššia úroveň od októbra 2003. Hoci sa stále celkovo jedná o nízku hladinu, tento ukazovateľ jednoznačne vykazuje dlhodobo rastúci trend.
Talianski spotrebitelia zatiaľ nepredpokladajú hospodársky rast svojej krajiny
Napriek komplexným reformám v minulom rok sa aktivita talianskych firiem ešte stále nezvyšuje. Aj tu cítiť prítomnosť obáv z prípadného gréckeho odchodu z eurozóny a z dopadov, ktoré by takýto krok mohol mať na taliansku ekonomiku. Talianski spotrebitelia preto ešte stále neočakávajú, že sa hospodárstvo ich krajiny v najbližších mesiacoch dostatočne zotaví z dlhodobej recesie. V súlade s týmto vývojom klesli ekonomické očakávania v druhom štvrťroku 2015 o 16 bodov na úroveň -20.2 bodu.
Naproti tomu sa príjmové očakávania stabilne, ale len pomaly zvyšujú. Hoci je ukazovateľ v tejto oblasti ešte stále v negatívnom pásme -4,5 bodu a je teda tesne pod svojou marcovou úrovňou, je badať celkový vzostupný trend, ktorý pretrváva od poslednej jesene.
To isté platí aj o ochote Talianov k spotrebe. Tento ukazovateľ sa od júna 2014 zvýšil o viac než 17 bodov. V súčasnosti je na úrovni 4,8 bodu, čo je najviac od augusta 2000. Talianski spotrebitelia si postupne dokážu predstaviť, že by opäť míňali väčšie sumy peňazí aj na nákupy, ktoré presahujú rámec každodennej spotreby.
Španielski spotrebitelia nemajú pocit, že by grécka kríza mala na ich situáciu výrazný dopad
Španielski spotrebitelia aj naďalej očakávajú výrazný vzrast podnikateľských aktivít. Hoci korešpondujúci ukazovateľ klesol v poslednom štvrťroku o 3,6 bodu, aj naďalej sa drží na vynikajúcej úrovni 37,5 bodu. V apríli dokonca dosiahol 46,1 bodu, čo bol historický rekord: jednalo sa o najvyššiu nameranú úroveň od začiatku meraní v roku 1986. V čase zberu dát Španieli zatiaľ celkom zjavne neverili, že by prípadný grécky „exit“ z eurozóny mohol mať dlhodobý negatívny dopad na nárast ich ekonomiky.
Ukazovateľ príjmových očakávaní takisto mierne klesol o 3,7 bodu a v júni sa nachádzal na úrovni 17,5 bodu. Španielski spotrebitelia ešte stále očakávajú, že sa ich príjmy v najbližších mesiacoch mierne zvýšia. Pravdepodobne je to kombináciou mierne klesajúcej nezamestnanosti, ako aj nadchádzajúcej dovolenkovej sezóny, počas ktorej si veľa Španielov nájde prinajmenšom dočasnú prácu v sektore cestovného ruchu.
Tieto predbežné pozitívne signály však nemajú vplyv na ochotu k spotrebe, Po dlhej a náročnej hospodárskej kríze v uplynulých rokoch španielski spotrebitelia ešte stále nemajú žiadne prostriedky na väčšie nákupy, ktoré by šli mimo rámca pokrytia každodenných potrieb. Daný ukazovateľ klesol v priebehu posledných troch mesiacov o 4,2 bodu a v súčasnosti je na úrovni -12,4 bodu. V máji tohto roku bol na úrovni -3,9 bodu, čo bolo najviac od februára 2011.
Portugalsko zatiaľ neočakáva rast príjmov
V porovnaní s prvým kvartálom ekonomické očakávania portugalských spotrebiteľov počas druhého štvrťroka mierne poklesli na 15,2 bodu (-0,6 bodu). Na druhej strane, nálada portugalských spotrebiteľov zostala z hľadiska hospodárskeho vývoja krajiny celkovo pozitívna. Hoci pred rokom bol tento ukazovateľ v červených číslach (-0,5 bodu) od minulej jesene sa stabilizoval na svojej súčasnej úrovni. Portugalci tak veria, že ekonomika ich krajiny v najbližších mesiacoch súvisle porastie, hoci len miernym tempom.
Pozitívna nálada portugalských spotrebiteľov, čo sa týka hospodárstva celej krajiny. sa však neodráža v oblasti ich príjmových očakávaní. V marci tohto roku bol daný ukazovateľ na úrovni 4,7 bodu, ale odvtedy stratil 3,8 bodu a v júni tohto roka klesol na 0,9 bodu. Aj keď sú príjmové očakávania ešte stále výrazne vyššie ako v minulom roku (jún 2014: -16,7 bodu), klesli na najnižšiu úroveň od októbra 2014.
V kontexte pokračujúcej vysokej úrovne nezamestnanosti si portugalskí spotrebitelia aj naďalej môžu dovoliť skôr len nákup tovarov každodennej spotreby. Po dlhotrvajúcej recesii im ešte stále chýbajú prostriedky na väčšie nákupy a ochota k spotrebe v júni dosahovala -24 bodov, čo bolo len o málo viac ako v marci tohto roka (-24,5 bodu).
Holandsko: pozitívne ekonomické čísla sú silnejšie ako grécka kríza
Priaznivý hospodársky vývoj v Holandsku posilňuje očakávania spotrebiteľov, ktorí veria, že bude pokračovať aj v najbližších mesiacoch. Hoci boli ekonomické očakávania v júni na úrovni 29,4 bodu, čo je len tesne nad marcovou úrovňou, toto číslo sa dá ešte stále považovať sa veľmi slušný výsledok. V súčasnosti sa zdá, že Holanďania sa nenechávajú vyviesť z konceptu večným preťahovaním sa v súvislosti s vývojom v Grécku.
Pozitívne hospodárske čísla a mierny pokles nezamestnanosti pomaly, ale isto získavajú vplyv na príjmové očakávania Holanďanov. Hoci bol uvedený ukazovateľ v júni ešte stále v červených číslach (-6,2 bodu) celkový trend je rastový. V porovnaní s marcom bol zaznamenaný nárast o 7,4 bodu.
Tento trend je tiež badateľný v oblasti ochoty k spotrebe, ktorá sa v posledných mesiacoch stabilizovala v čiernych číslach. Na úrovni 6,8 bodu, je síce daný ukazovateľ ešte stále výrazne nízko, jedná sa však o najvyššiu úroveň od januára 2008.
Belgický hospodársky rast
Belgickí spotrebitelia čoraz viac veria v mierny, ale stabilný rast svojej ekonomiky. Výsledkom tohto vývoja je nárast v oblasti ekonomických očakávaní o 7,3 bodu na 18,3 bodu. Ešte stále je to pod úrovňou 23,4 bodu z minulého roka, ale v posledných mesiacoch vykazuje tento indikátor súvislý rast.
Uvedené pozitívne hodnotenie sa však zatiaľ neodrazilo na príjmových očakávaniach Belgičanov. Hoci sa tento ukazovateľ počas druhého štvrťroka zvýšil o necelých 5 bodov, ešte stále sa nachádza výrazne v záporných číslach (-13,1 bodu). Nárast príjmov je, zdá sa, pre Belgičanov ešte stále v nedohľadne.
Na druhej strane je ochota k spotrebe v súčasnosti v pozitívnych číslach na úrovni 8,5 bodu a tesne nad úrovňou z marca (+0,5 bodu). Hoci sú rozpočty belgických domácností aj naďalej tesné, belgickí spotrebitelia predsa len vykazujú o čosi vyššiu ochotu k väčším nákupom ako spotrebitelia v mnohých iných európskych krajinách.
Grécko: výrazné zníženie čakávaní v oblasti ekonomického vývoja aj príjmov
Hrozba štátneho bankrotu a napäté rokovania o tom, či krajina zostane členom Európskej menovej únie, mali výrazný dopad na ekonomické očakávania gréckych spotrebiteľov. Hoci sa medzi januárom a marcom tohto roka daný ukazovateľ zvýšil o 27,4 bodu na úroveň 14,3 bodu, po víťazstve ľavicovej strany Syriza sa v júni dostal na -9,9 bodu. Ekonomické očakávania teda celkovo klesli o 24,2 bodu a sú takmer presne na úrovni spred roka (jún 2014: -10 bodov).
Neistota spotrebiteľov vzhľadom na hospodársku situáciu v krajine sa odráža aj na očakávaniach Grékov v oblasti vývoja vlastných príjmov. Po výraznom náraste príjmových očakávaní počas prvého štvrťroka (+29,1 bodu na celkovú úroveň 6,9 bodu) v kontexte súčasnej situácie Gréci neočakávajú stabilitu miezd a platov. Od januára však príjmové očakávania sústavne klesajú a na konci druhého štvrťroka sa nachádzali na úrovni -12,6 bodu.
Napriek negatívnym náladám spotrebiteľov z hľadiska vývoja miezd, ako aj celkovej ekonomickej situácie, ochota k spotrebe vykazuje pozitívny trend. Tento ukazovateľ sa v priebehu posledných troch mesiacov zvýšil o viac ako 19 bodov na súčasných -17,5 bodu. Kľúčovú úlohu v tomto smere pravdepodobne zohrala nádej spotrebiteľov, že rokovanie gréckej vlády s veriteľmi bude úspešné. Keďže však rokovania koncom júna zlyhali a Grécko v súčasnosti čelí hrozbe štátneho bankrotu, môžeme očakávať, že aj ochota k spotrebe v nadchádzajúcich mesiacoch opäť raz prudko poklesne.
Rakúšania sú pesimisti ohľadom ekonomického vývoja svojej krajiny
Nálada medzi rakúskymi spotrebiteľmi je veľmi neistá. Ekonomické očakávania klesli v júni na hodnotu -19,9 bodu, čo je o 3,3 bodu menej ako v marci tohto roku. Pred rokom sa tento ukazovateľ nachádzal o takmer 15 bodov vyššie. Tento trend odráža hospodársku stagnáciu Rakúska.
Napriek miernemu nárastu nezamestnanosti sa príjmové očakávania v druhom kvartáli zvýšili o 9 bodov na 17,7 bodu. V priebehu uplynulého roka daný ukazovateľ celkovo narástol o 13 bodov, zaznamenal však pritom výrazné výkyvy. Najvyššiu úroveň dosiahol v novembri (30,2 bodu) a najnižšiu naopak v septembri, keď klesol na 1,5 bodu.
V súlade so slabším vývojom a negatívnym výhľadom v oblasti hospodárstva ochota Rakúšanov k väčším výdajom v uplynulých 3 mesiacoch taktiež výrazne poklesla (o 19,7 bodu na 4,8 bodu). Jedná sa o najnižšiu úroveň od októbra minulého roka.
Poľsko: nálady medzi spotrebiteľmi sú skôr tlmené napriek pozitívnym ekonomickým číslam
Poľské hospodárstvo je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v celej Európe s medziročným rastom o viac ako 3 percentá. Ekonomické očakávania poľských spotrebiteľov sú však napriek tomu skôr rezervované. Je možné, že Poliakov zneisťuje vývoj v súvislosti s gréckou krízou, hoci Poľsko nie je súčasťou eurozóny. Rovnako je možné, že na spotrebiteľské nálady v Poľsku má negatívny dopad pokračujúce napätie medzi EÚ a Ruskom. Ukazovateľ očakávaní hospodárskeho vývoja dosiahol v júni 19,2 bodu, čo je takmer o 5 bodov viac ako v marci tohto roku. V apríli dokonca dosiahol 25,6 bodu, najvyššiu úroveň od októbra 2008.
Aj príjmové očakávania v apríli dosiahli svoj dlhodobý vrchol na úrovni 26,2 bodu. Tento ukazovateľ sa naposledy nachádzal vyššie v marci 2010. Súčasná úroveň je 16,4 bodu, čo naznačuje mierny nárast o 1,5 bodu oproti marcu tohto roka.
V porovnaní s tohtoročným marcom sa ochota Poliakov k uskutočňovaniu väčších nákupov zvýšila o 6,6 bodu na celkových 9,1 bodu. Najvyššia priebežná hladina tohto ukazovateľa bola nameraná v apríli vo výške 22,5 bodu. Naposledy sa nachádzal vyššie vo februári 2011.
Česká republika: Zdá sa, že grécka kríza spotrebiteľov veľmi netrápi
Priaznivý ekonomický vývoj v Českej republike umožňuje spotrebiteľom optimistický pohľad do budúcnosti. Ekonomické očakávania českých spotrebiteľov sú v súčasnosti na úrovni 31,3 bodu, čo je o 6,6 bodu viac ako v pred tromi mesiacmi. Neistota ohľadom Grécka a jeho zotrvania v Európskej menovej únii doposiaľ, zdá sa, nemala na českých spotrebiteľov negatívny vplyv. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že Česká republika nie je členom eurozóny a navyše, priaznivé výsledky českej ekonomiky majú zjavne vyššiu váhu.
Podobný efekt sledujeme aj v oblasti príjmových očakávaní. Hoci daný ukazovateľ klesol v druhom štvrťroku o 7,4 bodu, jeho súčasná úroveň 41,4 je aj tak výnimočne vysoká. Iba pred rokom dosahovali príjmové očakávania Čechov len 28,3 bodu.
Napriek tomu českí spotrebitelia ešte stále nemíňajú svoje financie na väčšie nákupy. Korešpondujúci ukazovateľ dosahoval v júni iba 4,9 bodu a bol teda len tesne nad nulou, čo je prvotný predpoklad a signál zásadnejšej ochoty niektorých spotrebiteľov k väčším výdajom.
Napriek priaznivým číslam Bulhari neveria v hospodársky rast
Bulharské hospodárstvo v minulom roku výrazne rástlo. Napriek tomu spotrebitelia zjavne neveria, že tento priaznivý trend pretrvá aj v najbližších mesiacoch. Ekonomické očakávania sa v druhom kvartáli zlepšili iba o 1,5 bodu na -12,9 bodu. Opatrné hodnotenie napriek dobrým hospodárskym výsledkom môže byť spôsobené nedoriešenou krízou medzi Ruskom a Ukrajinou.
Bulharskí spotrebitelia podobne hodnotia aj situáciu v súvislosti s očakávaným vývojom v oblasti príjmov. Hoci sa daný ukazovateľ v druhom štvrťroku opäť zvýšil (+8,3 bodu), nachádza sa stále v negatívnom pásme na celkovej úrovni -6,6 bodu. Inými slovami, Bulhari v najbližších mesiacoch neočakávajú zvýšenie svojich miezd a platov.
Len málo bulharských spotrebiteľov vynakladá svoje úspory na väčšie nákupy mimo tovarov na uspokojenie každodenných potrieb. Ochota k spotrebe sa v júni nachádzala na úrovni 10,5 bodu, čo bolo zhruba len o 1,6 bodu viac ako v marci.
Mierna stagnácia ekonomickej eufórie v Rumunsku
Rumunskí spotrebitelia aj naďalej očakávajú hospodársky rast svojej ekonomiky. Hoci ukazovateľ ekonomických očakávaná klesol v druhom štvrťroku o 1,1 bodu na súčasnú úroveň 21,3 bodu v porovnaní s júnom 2014 bol zaznamenaný výrazný nárast o takmer 32 bodov.
Na druhej strane však životná úroveň východoeurópskych krajín zostáva veľmi nízka: Príjmy spotrebiteľom neumožňujú viac ako len pokrytie základných každodenných potrieb. Nie je preto prekvapujúce, že ochota k spotrebe zostáva v červených číslach (-11,5 bodu) hoci sa v druhom štvrťroku zvýšila o 4,7 bodu. Pre väčšinu Rumunov teda väčšie nákupy presahujúce ich základné potreby zostávajú ešte stále takmer nemožné.
