Spoločnosť Ericsson zverejnila štúdiu, ktorá sa zaoberá problematikou a využitím technológií v súvislosti s budúcnosťou verejnej bezpečnosti.

Organizácie, zabezpečujúce bezpečnosť verejnosti, dnes čelia výzvam ako starnutie populácie, meniace sa spoločenské normy, extrémne výkyvy počasia alebo ľudskou činnosťou spôsobené prírodné katastrofy. Vlády zároveň hľadajú možnosti zníženia deficitu verejných výdavkov, zatiaľ čo očakávania verejnosti v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou sú stále vyššie. K zlepšeniu efektívnosti a produktivity môžu významne prispieť práve technológie, pričom základným východiskom je pochopenie a riadenie toku informácií.

Organizácia, ktorej úlohou je zachraňovať životy ľudí, by okrem iného mala byť schopná koordinovať odpoveď všetkých ostatných zložiek, zapojených do zásahov v prípadoch ohrozenia. ”Túto schopnosť podporuje celá škála systémov. Každý z nich je možné implementovať samostatne, ICT však umožňujú zdieľanie zdrojov medzi nimi a ich integráciu, ktorá prispeje k zvýšeniu ich efektívnosti,” tvrdí štúdia Ericssonu.

Ak je reč o zásahoch záchranárskych zložiek, kľúčovým faktorom, ktorý má najväčší vplyv na ich výsledok je čas. Ten uplynie medzi momentom nahlásenia mimoriadnej udalosti a reálnym príchodom pohotovostných zložiek. Potvrdzuje to aj štúdia Škótskej záchrannej služby a Glasgowskej univerzity, ktorá uvádza,, že skrátenie odpovede zdravotnej záchrannej služby z pätnástich na päť minút zdvojnásobilo mieru prežitia pacientov so srdcovým infarktom.

Proces vývoja efektívnych riešení na báze ICT sa začína pri ich štruktúre, pričom jej zloženie vychádza z úlohy, ktorú má organizácia plniť. Každý zásah sa skladá z logicky usporiadaných krokov a zložiek – od vybavenia a systémov, cez ľudí, procesy, až po nástroje. Jednotlivé organizácie musia vyhodnotiť, ako môžu ICT zmeniť a pozitívne ovplyvniť každú úroveň tejto hierarchie. Do úvahy je potrebné brať aj ďalšie vlastnosti s cieľom vytvoriť ucelený obraz budovaného riešenia. Patria sem faktory ako dostupnosť a jednoduchosť zavádzania, ktoré by mali viesť organizácie k využívaniu riešení, založených na otvorených štandardoch.