Európska únia chce register majetku občanov.
To by malo pomôcť proti praniu špinavých peňazí a možnosť postihovať osoby, ktoré sú na sankčných zoznamoch. Prameniaca obava z toho, že bohatí vlastníci nehnuteľností svoje majetky skrývajú v off-shorových spoločnostiach, nie je náhodná. Nakoniec by nová regulácia mohla dopadnúť najmä na bežných občanov. V prípade hacknutia databáze majetku, ktorá je spravovaná štátom, by sa nepovolané osoby mohli dostať k citlivým informáciám. Na ďalšiu iniciatívu zo strany EÚ upozornil magazín Euractiv.
Falošné firmy
Keďže bohaté firmy dokážu ukryť svoj majetok efektívnejšie ako bežný občania, riziko zneužitia záznamov, by sa ich paradoxne týkal menej. Európska únia sa snaží odkrývať a majetok fiktívnych spoločností, ktoré vlastnia množstvo nehnuteľností. Pôvod pripravovaných zmien je v udeľovaní sankcií na ruských občanov.
Nie je to však len o Rusku, no toto je pravdepodobne jeden z hnacích motorov prípravy nových nariadení. Európska únia uvalila sankcie na 877 osôb a 62 subjektov. Ich aktíva sú zmrazené a teda nemôžu ich nejakým spôsobom používať a ani cestovať do Európskej únie.
Zdroj: Zdroj: Alstadsæter, Johannesen, Zucman (2018) "Who owns the wealth in tax havens? Macro evidence and implications for global inequality"Cieľom nie je len Rusko
Ako príklad môžeme uviesť už uvedené Rusko a bohatých občanov tejto krajiny. Údaje, ktoré sú známe z rokov 2000 až 2009, ukazujú, že v tejto krajine je vysoká majetková nerovnosť. Veľká časť majetku Rusov je držaná v zahraničí. To bolo doteraz známe, avšak nebudilo to príliš veľkú pozornosť. Veci ohľadne majetkov a sankcií sa začali meniť po útoku Ruska na Ukrajinu.
Európska únia sa musí v oblasti zmrazenia majetku a monitorovania tejto problematiky spoliehať na jednotlivé členské štáty. Tie však v častých prípadoch nedokážu odkryť skutočné vlastníctvo majetku konkrétnych osôb. Podľa slov Theresy Neefovej z Európskeho daňového observatória sú informácie o majetku príliš rozptýlené. Nehovoriac o tom, že dohľadanie komplikuje aj fakt, že dáta sú roztrúsené po mnohých inštitúciách.
Výskumníci argumentujú, že komplexná databáza vlastníctva by mohla viesť k lepšiemu vymáhaniu sankcií. Hovorca komisie pre magazín Euractiv hovorí, že „Štúdia uskutočniteľnosti nemá za cieľ vytvorenie európskeho registra majetku.“ Je ale vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti vznikne centrálny register alebo inštitúcia, ktorá bude čerpať informácie od jednotlivých členských štátov práve v majetkovej oblasti.
Zdroj: Euractiv
Prečítajte si aj:
