Falošný AI agent vám môže ukradnúť kryptomeny. HP ukazuje, ako tento útok funguje
6m čítanie

Falošný AI agent vám môže ukradnúť kryptomeny. HP ukazuje, ako tento útok funguje

AI agenti sú jednou z veľkých technologických tém súčasnosti. A presne to využívajú kyberzločinci. HP odhalilo kampaň, v ktorej útočníci ponúkajú údajného AI agenta na automatické obchodovanie s kryptomenami. Namiesto šikovného pomocníka však používateľ dostane zákerný malvér.

Google Pridajte si TOUCHIT.sk ako preferovaný zdroj informácií
Pridať

Toto je presne ten typ útoku, pri ktorom nemusí byť problémom nedostatok technických znalostí. Problémom je skôr to, že ponuka vyzerá na prvý pohľad úplne uveriteľne.

Používateľ jednoducho hľadá AI nástroj na obchodovanie s kryptomenami. Nájde profesionálne vyzerajúcu stránku, ktorá sľubuje osobného AI agenta pracujúceho 24 hodín denne. Klikne na Download for Windows a tým sa celý útok začne.

Zaujímavý detail? V skutočnosti tu žiadna agentická AI nie je. Útočníci iba využívajú záujem ľudí o AI agentov ako dobre vyzerajúcu návnadu.

Vyzerá to ako moderný AI projekt

Útočníci si dali záležať na tom, aby stránka pôsobila dôveryhodne. Ponúka údajného osobného AI agenta, ktorý má obchodovať s kryptomenami a automaticky pracovať na raste vášho portfólia. K potenciálnym obetiam sa stránka dostáva aj cez vyhľadávače – využíva search engine poisoning a platenú reklamu vo vyhľadávaní.

Človek teda nemusí kliknúť na podozrivý odkaz v e-maile. Môže si takýto nástroj sám na internete vyhľadať. A práve v tom je útok nepríjemný. Používateľ má pocit, že šťastnou náhodou si našiel nový technologický nástroj, ktorý chce vyskúšať.

Namiesto klasického inštalátora však po kliknutí na tlačidlo Download for Windows dostane archív. V ňom sa nachádza spustiteľný súbor a DLL knižnica. Samotný EXE súbor pritom nie je škodlivý.

Súbor je podpísaný Microsoftom. A práve to je problém

Tu prichádza zaujímavá časť celého útoku. Spustiteľný súbor, ktorý sa nachádza v balíku, je podpísaný spoločnosťou Microsoft. V tomto konkrétnom prípade preto kontrola reputácie vo Windows SmartScreen nevyvolá varovanie a súbor je používateľovi k dispozícii bez upozornení.

To však ešte neznamená, že celý balík je bezpečný. EXE súbor totiž následne načíta DLL knižnicu. A práve v nej sa nachádza škodlivý kód.

Ide o techniku DLL side-loading. Útočník tak využije dôveryhodný spustiteľný súbor na načítanie niečoho, čo už dôveryhodné nie je.

Je to dobrá ukážka toho, že pri bezpečnosti nestačí pozerať iba na jednu vlastnosť súboru. Digitálny podpis môže hovoriť o konkrétnom EXE súbore, nie o všetkom, čo tento súbor následne načíta.

Potom prichádza Needle Stealer

Po načítaní škodlivej DLL sa podľa analýzy HP spustí malvér s označením Needle Stealer. A ten už veľmi presne vie, čo hľadá.

Prehľadá rozšírenia internetového prehliadača a porovná ich so zoznamom siedmich podporovaných rozšírení. Ak niektoré nájde, môže legitímne rozšírenie nahradiť škodlivou verziou.

Medzi cieľmi sú aj kryptomenové peňaženky, napríklad Coinbase a MetaMask. Celkovo má byť aktuálne v zozname sedem kryptomenových rozšírení. A tu už útok začína dávať zmysel.

Používateľ si nič zvláštne nemusí všimnúť. Naďalej používa celkom v pohode prehliadač a svoju kryptomenovú peňaženku. Keď však neskôr zadá prihlasovacie údaje, škodlivé rozšírenie ich môže odoslať útočníkovi.

Cieľom teda nie je ukázať používateľovi veľké červené upozornenie, že bol napadnutý. Naopak, cieľom je zostať čo najdlhšie nenápadný.

QR kód môže útok presunúť z počítača na telefón

HP upozorňuje aj na ďalšiu techniku – quishing. Ide v podstate o phishing, ktorý namiesto klasického odkazu používa QR kód.

Predstavme si firemný e-mail s PDF prílohou. V dokumente je napríklad obrázok faktúry, ktorý je zámerne rozmazaný. Používateľ sa dozvie, že na zobrazenie obsahu sa musí overiť.

Ako? Predsa naskenovaním QR kódu. A tu vzniká zaujímavý bezpečnostný problém.

Firemný notebook môže byť dobre chránený e-mailovým filtrom, webovým prehliadačom aj ďalšími bezpečnostnými mechanizmami. QR kód však používateľa presmeruje na smartfón. Ten pritom nemusí mať a často ani nemá rovnakú úroveň ochrany ako firemný počítač.

Útočník teda používateľa dostane z chráneného zariadenia do prostredia, kde môže mať phishingový odkaz väčšiu šancu prejsť.

E-mail stále vedie

Možno by sa mohlo zdať, že QR kódy, AI alebo nové typy malvéru postupne vytlačia klasické útoky. Realita je zatiaľ iná.

E-mail zostáva podľa HP najčastejším spôsobom útoku. Veľká časť hrozieb sa začína škodlivou prílohou. HP zároveň uvádza, že najmenej 10 % e-mailových hrozieb, ktoré sledovalo, obišlo jeden alebo viac e-mailových bezpečnostných skenerov. Významným zdrojom sú aj sťahovania z webového prehliadača, ktoré predstavovali približne 24 % sledovaných hrozieb v danom období.

Útočníci teda stále kombinujú staré a nové techniky. Raz je to príloha v e-maile. Inokedy QR kód. A teraz pokojne aj falošný AI agent.

HP skúša malvér izolovať

Zaujímavý je v tejto súvislosti aj spôsob, akým HP stavia svoju bezpečnostnú technológiu. HP Sure Click používa izolované micro-VM prostredie. Rizikový dokument alebo súbor sa môže otvoriť v samostatnom virtuálnom prostredí namiesto toho, aby mal priamy prístup k hlavnému systému.

To má jednu veľkú výhodu. Malvér môže byť v izolovanom prostredí dokonca spustený a jeho správanie je možné sledovať. Ak sa ukáže, že ide o škodlivý súbor, hlavný systém zostáva oddelený a teda nepoškodený.

HP pritom získava údaje o správaní hrozieb prostredníctvom Wolf Security Controller. Podľa spoločnosti je riešenie nasadené na miliónoch zariadení a zákazníci môžu so svojím súhlasom zdieľať dáta o hrozbách do cloudového systému.

AI teda nie je problém. Problémom je, ako jej veríme

Na tomto útoku je najzaujímavejší práve detail s AI. Kyberzločinci tu nepotrebovali vytvoriť žiadneho sofistikovaného AI agenta. Stačilo im pochopiť, čo ľudia v súčasnosti hľadajú.

AI agent je moderný pojem. Znie dôveryhodne, technologicky a zároveň môže vyvolať predstavu, že používateľ dostáva pokročilý nástroj. V skutočnosti však dostane archív, v ktorom sa nachádza mechanizmus na spustenie malvéru. A ten už nepotrebuje žiadnu umelú inteligenciu. Potrebuje iba používateľa, ktorý mu dá dôveru.

Preto pri podobných ponukách nestačí otázka „Je to AI?“. Oveľa dôležitejšie je pozrieť sa na to, odkiaľ aplikácia pochádza, čo presne sťahujem a prečo odo mňa chce kompletný prístup k údajom alebo kryptomenovej peňaženke.

V prípade popísanom HP je odpoveď pomerne nepríjemná. AI bola iba návnada. Skutočným cieľom boli kryptomeny.

Zdroje: vlastné, HP