V poslednom období bola často diskutovanou témou ochrana osobných údajov v zmysle nariadenia GDPR účinného od 25. mája 2018. Toto nariadenie sa dotklo aj technológií na sledovanie vrátane kamerových systémov používaných či už na pracovisku alebo na verejnom priestranstve (napríklad monitorovanie budov, monitorovanie verejnej dopravy) alebo v domácnosti.
Ochrana osobných údajov vo vzťahu ku kamerovým záznamom je súčasťou širšej právnej kategórie, ktorou je právo na súkromie a rodinný život. Právny rámec video monitorovania osôb preto vychádza z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj z Charty základných práv Európskej únie, ktoré každému garantujú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Kým už neúčinný zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v podmienkach Slovenskej republiky priamo zakotvoval výslovné uvedenie niektorých spracovateľských činností, medzi nimi aj monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerami, v nariadení GDPR (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) nie je spracúvanie osobných údajov prostredníctvom kamier výslovne zmieňované, čo samozrejme neznamená, že by sa na takéto prípady nariadenie GDPR nemalo aplikovať. Výnimku predstavujú iba situácie, ktoré sú z pôsobnosti nariadenia GDPR vylúčené.
Monitorovanie vlastného obydlia
Jedným z prípadov, kedy je pôsobnosť nariadenia GDPR vylúčená, a teda nie je potrebné dodržanie povinností zakotvených v nariadení, je aj spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou, pokiaľ ide výlučne o osobné alebo domáce činnosti. Vo vzťahu ku kamerovým záznamom je príkladom takejto situácie napr. vyhotovenie si záznamu z rodinnej oslavy vo vlastnej domácnosti.
Výnimka z pôsobnosti nariadenia GDPR sa uplatní aj v prípade, ak fyzická osoba monitoruje priestory svojho obydlia vrátanie súkromného dvora, záhrady a podobne na účel, akým je napríklad získanie dôkazu o prípadnom protiprávnom správaní iných osôb (najčastejšie napr. krádež, lúpež, poškodenie cudzej veci a iné).
Monitorovanie verejného priestranstva
Hranice, kedy sa aplikuje vylúčenie pôsobnosti nariadenia GDPR pri osobných účeloch alebo použití v domácnosti a kedy už ide o monitorovanie verejného priestranstva, na ktoré sa nariadenie GDPR aplikuje nám pomáha bližšie rozlíšiť aj rozhodovacia prax Súdneho dvora Európskej únie.
Vo veci František Ryneš proti českému Úradu pre ochranu osobných údajov sp. zn. C-212/13 Súdny dvor Európskej únie posudzoval situáciu nainštalovania kamerového systému z dôvodu opakovaných útokoch na súkromný majetok, ktorý však okrem domu snímal aj časť verejného chodníka. Kamerový systém nasnímal útočníka, ktorý ale spochybnil zákonnosť takéhoto monitorovania verejného priestranstva. V tejto veci Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že: „prevádzkovanie kamerového systému umiestneného fyzickou osobou na jej rodinnom dome na účely ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, ktorý umožňuje obrazový záznam osôb ukladaný do nahrávacieho zariadenia, na ktorom sa záznam priebežne nahráva na harddisk, pričom tento systém sníma tiež verejné priestranstvo, nepredstavuje spracovanie údajov na výkon výlučne osobných alebo domácich činností.“ Pokiaľ teda bude do záznamu zahrnuté aj verejné priestranstvo, nebude spracovanie osobných údajov považované za spracovanie na výlučne osobné účely a teda nepôjde o výnimku z uplatnenia nariadenia GDPR.
Neznamená to však, že by takéto spracúvanie osobných údajov nebolo možné. Monitorovanie priestorov na účely ochrany majetku je možné na základe právneho základu podľa nariadenia GDPR, teda ak je takéto spracúvanie „nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadu, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov…“ Oprávneným záujmom v praxi môže byť aj vyšetrovanie spáchania trestného činu.
Aj v popisovanom prípade Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že p. Ryneš nemusí uhradiť pokutu, pretože pomáhal so stíhaním podozrivých zo spáchania trestného činu. Z rozsudku však vyplýva, že pokiaľ by nedošlo k spáchaniu trestného činu, došlo by k porušeniu právnych predpisov ochrany osobných údajov.
Monitorovanie obcou
V prípade, ak chce obec alebo mesto monitorovať časť svojho územia na účely zaistenia verejného poriadku, môže tak urobiť podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR, teda na účely splnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci.
Monitorovanie zamestnávateľom
S monitorovaním prostredníctvom kamerových záznamov sa čím ďalej tým častejšie stretávame aj na pracovisku. Pokiaľ chce zamestnávateľ monitorovať zamestnancov (nie aj iných osôb) z dôvodu kontroly plnenia ich pracovných povinností, musí okrem všeobecnej úpravy ochrany osobných údajov vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zakotvenej v Zákonníku práce.
Právnym základom spracúvania osobných údajov v takýchto prípadoch teda bude ustanovenie osobitného zákona – § 13 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého: „Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.“
V prípade monitorovania zamestnancov na pracovisku zákon vyžaduje, aby bola splnená informačná povinnosť zo strany zamestnávateľa a monitorovanie prebiehalo z dôvodu vážnych dôvodov.
Avšak ani skryté monitorovanie zamestnanca kamerou na pracovisku nemusí byť úplne vylúčené. Uvedenému sa venovalo napríklad rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Kopke proti Nemecku). Oprávnenosť skrytého monitorovania je však potrebné posúdiť s ohľadom na intenzitu zásahu do súkromia zamestnanca, na sledovaný účel monitorovania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Povinnosti pri video monitorovaní
Ako vyplýva aj z vyššie načrtnutých prípadov video monitorovania, je v prvom rade potrebné posúdiť, či sa na konkrétne video monitorovanie bude vzťahovať nariadenie GDPR (teda, či sa nejedná o niektorú z výnimiek ako napríklad pri výlučne osobných činnostiach). Pokiaľ bude potrebné aplikovanie nariadenia GDPR, musí prevádzkovateľ:
- určiť účel spracúvania osobných údajov (napr. kontrola pracovného výkonu, ochrana majetku atď.);
- určiť, na akom právnom základe bude spracúvanie uskutočnené (napr. osobitný zákon, oprávnený záujem atď.);
- informovať dotknuté osoby (Pomerne rozšírené je informovanie vo forme tabuľky s piktogramom kamery. Informačná povinnosť však bude riadne splnená iba v prípade, ak budú v oznámení obsiahnuté informácie podľa čl. 13 nariadenia GDPR – minimálne základné údaje o prevádzkovateľovi a účele spracúvania osobných údajov spolu s informáciou, kde sa dotknutá osoba dozvie bližšie informácie, napríklad odkaz na webovú stránku, na ktorej budú všetky potrebné informácie zverejnené podrobnejšie.);
- plniť všetky povinnosti požadované nariadením GDPR pri spracúvaní osobných údajov (prijať primerané bezpečnostné opatrenia, vykonať test proporcionality, viesť záznamy o spracovateľských činnostiach atď.).
Autor: A|K|M|V advokátska kancelária, www.akmv.sk
