Svet IT biznisu je krutý a rýchly. Ten kto vládne v jednej dekáde, môže byť skostnatený a nedôležitý moloch v druhej. Vzostup veľkých čínskych IT firiem v posledných rokoch ukazuje, ako veľmi sa doba mení a predstava o tom, že Čína je len zdroj lacnej pracovnej sily a bezzubá výrobňa pre všemocný západ navždy mizne v dejinách.

Čína. Obrovská krajina rozkladajúca sa na východe Ázie, kde na území veľkom ako celá Európa žije takmer 1,4 miliardy ľudí. To je pätina celého ľudstva. Masívny ekonomický rast, ktorý Čína spustila v polovici 90-tych rokov minulého storočia celkom mení rozloženie síl sveta a jasne ukazuje, že dominancia západných firiem z USA či Európy nie je nezlomná a ani večná. Čínska ekonomika v roku 2005 predstihla Britskú (piatu najsilnejšiu na svete), o dva roky neskôr Nemeckú, v roku 2010 Japonskú a napokon v roku 2014 aj ekonomiku USA, kedy ju Medzinárodný menový fond vyhlásil za najsilnejšiu na svete na základe HDP podľa parity kúpnej sily. Čína je zatiaľ stále druhá z pohľadu nominálneho HDP. Pokračuje pri tom v raste omnoho rýchlejšie, než akákoľvek iná západná ekonomika. Rozkvet čínskeho technologického sektoru je už dlhé roky podporovaný vnútroštátnymi zmenami a silnou urbanizáciou a takisto tým, že už niekoľko desaťročí je táto krajina centrom výroby aj tých najväčších západných firiem, ktoré ťažia z miestnej lacnej pracovnej sily. Tieto faktory prispeli k vzniku mnohých silných čínskych hardvérových spoločností, ktoré z domácej krajiny prenikli do sveta a začali bojovať o dominantné svetové pozície vo svojich oblastiach. Spolu s tým však vzniklo aj množstvo internetových spoločností, ktoré sú priamym náprotivkom tých západných, pričom obrovsky ťažia zo znalosti domáceho trhu, prístupu k viac ako miliarde zákazníkov bez potreby zmeny jazyka a nezriedka aj tým, že ich priama západná konkurencia čelí v týchto končinách obmedzeniam od miestnej komunistickej vlády. Akí sú teda najväčší čínsky hráči a ako sa im darí nielen v domácom prostredí, ale aj vo svete? Sme svedkami obrovského prerodu, ktorý nakláňa váhy na celkom opačnú stranu sveta?

Práve stavané nové sídlo čínskeho internetového giganta Tencent, ktoré bude dokončené v budúcom roku v Šen-čene

Práve stavané nové sídlo čínskeho internetového giganta Tencent, ktoré bude dokončené v budúcom roku v Šen-čene

Internetový gigant Tencent

Tencent je jedna z najväčších internetových spoločností na svete. Aj napriek tomu, že jej webové služby a softvér používa niekoľko stoviek miliónov ľudí, nepozná ju skoro žiadny európsky či americký používateľ. Tencent čo do rozmanitosti produktov možno poľahky porovnať aj s tými najväčšími internetovými firmami západu. Vďaka obrovskému čínskemu trhu môže získať podobné počty používateľov, ako úspešné západné „celosvetové“ náprotivky, bez toho aby opustil svoje hranice. Spoločnosť má svoje sídlo na juhovýchode Číny v meste Šen-čen (angl. Shenzhen), v tesnej blízkosti Hongkongu. Mesto je domovom pre takmer 11 miliónov ľudí, teda dvojnásobok obyvateľstva celého Slovenska. Pri slovnom spojení sociálna sieť sa väčšine západnej populácie vybaví Facebook. Ten vznikol v roku 2004 a v nasledujúcich rokoch vzal celý svet útokom, pričom vo väčšine krajín si vybudoval celkom dominantnú pozíciu. Nepodarilo sa mu to všade. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, ako je Rusko, Ukrajina či Kazachstan, vládne sieť Vkontakte, zatiaľ čo v Číne dominuje sociálna sieť Qzone, ktorá patrí práve Tencentu. Qzone nie je žiadny drobček. Kým napríklad Twitter má 320 miliónov aktívnych používateľov a Vkontakte okolo 100 miliónov, Qzone sa môže pochváliť členskou základňou 648 miliónov aktívnych používateľov. To je takmer toľko, koľko je zatiaľ internetových používateľov v Číne (približne 700 miliónov, avšak penetrácia pripojenia sa veľmi rýchlo zvyšuje). Qzone vznikol len necelý rok po Facebooku a v prvých rokoch rástol rýchlejšie než on. Rozmachu v Číne pomohol aj celoštátny zákaz Facebooku platný od roku 2009 (s výnimkou Šanghaju a Honkongu). Avšak podobne ako v prípade ruskej siete Vkontakte, ktorá na trhu s Facebookom priamo súperí, sa nedá očakávať, že by Facebook žezlo v tejto krajine prevzal aj po prípadnom uvoľnení blokácie. Zotrvačnosť používateľov je totiž pomerne veľká a je pre nich vhodnejšie zostať tam, kde sú všetci ostatní priatelia a príbuzní.

QQ je čínsky ekvivalent Skypu, ktorý používa 877 miliónov ľudí

QQ je čínsky ekvivalent Skypu, ktorý používa 877 miliónov ľudí

Qzone bude po Facebooku zrejme jedinou sociálnou sieťou, ktorá v dohľadnej dobe prelomí hranicu jednej miliardy aktívnych používateľov (Facebook ich má dnes 1,6 miliardy). Podobne ako Facebook, aj Tencent má mnohé ďalšie doplnkové služby. Trhu mobilných aplikácii dlhodobo vládnu napríklad textové a obrázkové komunikátory. V tejto kategórii je súčasným svetovým kráľom WhatsApp, ktorý má jednu miliardu aktívnych používateľov. Túto rovnomennú spoločnosť Facebook v roku 2014 odkúpil za 19,3 miliardy dolárov a dnes patrí k jeho hlavným produktom. Ak sa vás niekto spýta na najväčšiu konkurenciu WhatsApp, zrejme sa vám vybaví Skype s 300 miliónmi používateľov, Viber s 250 miliónmi používateľov, Snapchat s 200 miliónmi či Telegram so 100 miliónmi používateľov. Zdalo by sa, že je rozhodnuté a pozíciu Facebooku a jeho WhatsApp nemá kto ohroziť. Tencent má však svoje slovo aj tu.

Prvým je komunikátor QQ s typickou ikonou tučniaka s červeným šálom, ktorý používa 877 miliónov ľudí. To je viac ako je dnes používateľov internetu v Číne, takže je jasné, že ho používajú aj Číňania žijúci v iných krajinách a takisto aj obyvatelia iných štátov. QQ je okrem čínštiny dostupný takisto v japončine a kórejčine a takisto aj angličtine, francúzštine, španielčine a nemčine. Tencent tento komunikátor uviedol na trh už v roku 1999 pod menom OICQ, ešte ako priamy náprotivok komunikátoru ICQ, ktorý vrchol svojej popularity dosiahol v prvej dekáde 21. storočia. Postupom času sa však s novým menom QQ (po sťažnosti ICQ) dostal aj na OS X a neskôr aj na mobilné platformy Android a iOS. Jeho členská základňa naďalej rastie a v dohľadnej dobe zrejme miliardovú hranicu používateľov prelomí. Program funguje ako textový, hlasový a takisto video komunikátor, podobne ako Skype. Veľkú obľubu si však získal aj druhý komunikátor Tencentu, ktorým je WeChat. Ten vznikol v roku 2011 priamo pre mobilné systémy, ako náprotivok WhatsApp, pričom umožňuje textovú a hlasovú komunikáciu. Aplikáciu aktívne používa až 762 miliónov používateľov (z toho zhruba 100 miliónov je mimo Číny). Nie vo všetkých sociálnych sieťach a komunikátoroch však hrá Tencent v Číne prvé husle. Nedávno prestal publikovať štatistiky svojej mikroblogovacej sociálnej siete Weibo (čo je v preklade práve mikroblog), pričom dôvodom takmer určite je, že v popularite prehral súboj so Sina Weibo (od čínskej spoločnosti Sina Corp, sídliacej v Šanghaji). Aj keď Tencent Weibo aj Sina Weibo majú viac ako pol miliardy registrovaných používateľov, podobne ako Twitter čelia značne menšej trvalej aktivite používateľov. Sina Weibo má 261 miliónov aktívnych používateľov, pričom sa už blíži celkovému celosvetovému počtu aktívnych používateľov Twitteru (320 miliónov) a aj vďaka jeho stagnácii nie je vylúčené, že ho Sina Weibo v nasledujúcich rokoch predstihne.

WeChat už používa na smartfónoch viac ako 760 miliónov ľudí. Sieť je pri tom plne kompatibilná s prihlasovacími údajmi QQ

WeChat už používa na smartfónoch viac ako 760 miliónov ľudí. Sieť je pri tom plne kompatibilná s prihlasovacími údajmi QQ

Okrem sociálnych sietí a komunikátorov Tencent v Číne roztáča súkolie aj streamovania hudby a to so svojou službou QQ Music, ktorá sa podobá na Spotify. Zaujíma sa však takisto aj o hry a jeho on-line herný portál QQ Games patrí k Číne najpopulárnejším. V roku 2011 Tencent odkúpil americké herné štúdio Riot Games, stojace za extrémne populárnou on-line hrou League of Legends a patrí mu takisto väčšinový podiel (84 %) fínskeho herného štúdia Supercell, ktoré stojí za mobilnými hrami ako Hay Day, Clash of Clans a ďalšími.

Obrí predajca Alibaba a jeho „40 obchodov“

Spoločnosť Alibaba Group mnoho ľudí označuje za „ten čínsky Amazon“, avšak to len ťažko zodpovedá skutočnosti. Alibaba je rozsiahly konglomerát zameriavajúci sa na internetové obchody, pričom má pod svojimi krídlami niekoľko gigantických e-shopov, on-line bazárov a iných služieb, ktoré sa zameriavajú nielen na biznis typu obchodník – zákazník, ale aj obchodník – obchodník a zákazník –zákazník. Na porovnanie, najväčší americký e-shop Amazon dosiahol v roku 2015 obrat 107 miliárd dolárov, s čistým ziskom 596 miliónov, pričom zamestnáva 230 000 ľudí. Obchody Alibaby sú zhruba päťnásobne väčšie. V roku 2015 dosiahli rekordný obrat 485 miliárd dolárov, čím po prvý krát v tomto kritériu predstihli americký obchodný reťazec hypermarketov Wallmart (482 miliárd dolárov) a firma tak od neho prevzala žezlo najväčšieho predajcu na svete. Alibaba dosiahla síce zhruba len polovičný zisk (6 miliárd oproti 14 miliardám dolárov), avšak stále pokračuje v raste, pričom vôbec prvýkrát v histórii sa stalo, že na trón usadol obchod, ktorého biznis je kompletne on-line. V rámci Číny sa Alibaba stará o zhruba 10 % všetkých maloobchodných predajov (predajca – bežný zákazník), pričom firma odhaduje, že do roku 2020 objem svojich predajov zdvojnásobí.

Počet aktívnych používateľov sociálnych sietí v roku 2016. Aj keď Qzone na západe skoro nikto nepozná, používa ho už viac ako 600 miliónov ľudí

Počet aktívnych používateľov sociálnych sietí v roku 2016. Aj keď Qzone na západe skoro nikto nepozná, používa ho už viac ako 600 miliónov ľudí

Alibaba navyše drží rekord v predaji v rámci jedného dňa. Prelomila ho jedenásteho novembra, kedy sa v Číne oslavuje deň nezadaných (je reprezentovaný štyrmi symbolickými jednotkami tohto dátumu, teda 11. 11.). Ľudia, ktorí nie sú v partnerskom vzťahu si „vynahrádzajú Valentín“ a kupujú si darčeky sami pre seba, pričom využívajú obrovský zástup zliav, pripravený priamo pre túto udalosť. Predaje sa zastavili na konci dňa na hodnote 91,2 miliardy čínskych jüanov, čo je 13 miliárd a 370 miliónov eur. Doterajší svetový rekord, ktorý od minulého roku držala takisto Alibaba v rámci rovnakého sviatku, sa zvýšil o 60 %. E-shop vybavoval v priemere 120 000 objednávok za minútu.

Konglomerát Alibaba Group sídli v štvormiliónovom meste Chang-čou na východe Číny a priamo zamestnáva 35 000 ľudí. Jeho hlavným „produktom“, respektíve nosnou dcérskou firmou, je rovnomenný e-shop Alibaba.com s anglickým rozhraním, pomocou ktorého sprostredkováva obchody medzi predajcami a zákazníkmi z viac ako 240 krajín a regiónov. Vo väčšine prípadov ide o predaj tovaru vo veľkých objemoch po celom svete. Sesterským webom je AliExpress.com, ktorý umožňuje nákup v malých objemoch, čo obvykle využívajú bežní zákazníci. Okrem nich je dostupný aj špecializovaný e-shop 1688.com, ktorý podobne ako Alibaba.com slúži na veľkoobjemové predaje a predovšetkým obchody medzi firmami (biznis – biznis, teda b2b), avšak funguje len pre domáci čínsky trh a jeho rozhranie je preto len v čínštine. Alibaba dostala svoje meno podľa rozprávkovej postavy z arabskej literatúry (Ali Baba a štyridsať zbojníkov), ktorá je známa po celom svete a prakticky nikde nemajú ľudia problém s výslovnosťou a zapamätaním. V rozprávke Ali Baba začul rozhovor zbojníkov, kde sa dozvedel heslo „Sezam otvor sa“, ktoré otvára jaskyňu plnú pokladov, čo dobre reprezentuje poklady výhodného nákupu.

Centrála Alibaby v meste Chang-čou. E-shop sa v minulom roku stal najväčším predajcom tovaru na svete

Centrála Alibaby v meste Chang-čou. E-shop sa v minulom roku stal najväčším predajcom tovaru na svete

Okrem týchto hlavných e-shopov pod Alibabu patrí takisto portál Taobao (v preklade niečo ako hľadanie pokladu), ktorý je určený na sprostredkovanie predajov medzi bežnými zákazníkmi (zákazník – zákazník). Ide teda viac menej o on-line bazár, podobný službám ako je eBay alebo Aukro. Alibaba spustila Taobao v roku 2003, ako reakciu na to, že americký eBay odkúpil čínsky on-line bazár Eachnet, ktorý bol v tejto oblasti v Číne jednotkou. Taobao sa stal behom dvoch rokov v Číne dominantných aukčným portálom a bazárom, pričom jeho podiel stúpol z 8 % v roku 2003 na 59 % v roku 2005, zatiaľ čo konkurenčný eBay China, založený na Eachnete, klesol v rovnakom čase zo 79 % trhového podielu na 36 %. Alibaba pri vytvorení Taobao využila rovnaký platobný on-line systém, ako používali jej ostatné obchody (Alipay), čím sa postavil proti v Číne menej populárnemu PayPalu, ktorý eBay vlastní od roku 2002. Z dôvodu pokračujúceho poklesu trhového podielu napokon eBay svoju čínsku pobočku zrušil a horkú pilulku z nákupu Eachnetu za 180 miliónov dolárov prehltol. Taobao dnes operuje v troch hlavných podobách. Bazár a aukčný portál pre zákazníkov nesie názov Taobao Marketplace, aukčný portál pre firmy predávajúce zákazníkom sa volá Tmall.com a vyhľadávací portál podobný Heuréke, ktorý prehľadáva ponuky z najväčších čínskych e-shopov, je pomenovaný eTao.

Alibaba okrem už spomenutého platobného systému Alipay vlastní takisto aj množstvo ďalších súvisiacich elektronických produktov, ako napríklad cloudovú službu (Alibaba Cloud Computing) či komunikačnú aplikáciu Laiwang. Svoj biznis takisto podporuje nákupmi rôznych spoločností, ktoré pripomínajú služby západných internetových firiem. Ide napríklad o kúpu čínskeho on-line hudobného serveru Xia Mi, prekladačskú platformu 365fanyi.com a poskytovateľa mapových podkladov AutoNavi.

Alibaba.com

Alibaba.com

Didi Chuxing a jej ostrý súboj s Uberom

Uber, americký poskytovateľov transportných sietí, založený na princípoch zdieľanej ekonomiky a mobilnej aplikácií, začal svoju púť v roku 2009. Od roku 2013 expanduje do celého sveta, vrátene Slovenska, pričom sa snaží získať na väčšine trhov dominantnú pozíciu, ktorá mu v budúcnosti zaručí masívne zisky (podobne ako z dominantnej pozície ťaží Google v prípade vyhľadávačov a Facebook v rámci sociálnych sietí). To všetko je podporené masívnymi investíciami, ktoré ho aktuálne vytlačili na hodnotu 62 miliárd dolárov. Čína je však celkom iný oriešok, než USA a Európa. Ešte pred rozširovaním Uberu do sveta vznikol v Číne jeho priamy náprotivok, nazvaný Didi Dache (v preklade niečo ako „Tutút volaj taxík“), za ktorou stála firma Xiaoju Keji z Pekingu. Rýchlo pritom začala na svojom domácom trhu naberať na popularite, pričom počet zapojených vodičov a pasažierov rástol enormným tempom. Na rozdiel od západného sveta, kde Uber narazil na odpor z hľadiska zákonodarcov (z dôvodu nedodržovania pravidiel, vzťahujúcich sa na taxi služby), Didi Dache mal značne menšie problémy a utešene rástol aj vďaka tomu, že aplikáciu využívali aj samotní taxikári. O investície na rýchly rast nebola núdza a firmu podporil aj už spomenutý internetový gigant Tencent. Do boja o trh sa zapojila aj druhá spoločnosť s aplikáciou Kuaidi Dache, ktorú investíciami podporovala zas Alibaba. Po vstúpení Uberu na čínsky trh sa Didi Dache a Kuaidi Dache v roku 2015 spojili a vytvorili suverénne najväčšieho čínskeho on-line poskytovateľa transportných sietí. Nazvali ho Didi Chuxing („Tutút cestuj“), pričom dnes sa jeho podiel na čínskom trhu odhaduje na 80 % (okrem toho má 99 % podiel v používaní vodičmi regulárnych taxíkov).

Frank Wang, zakladateľ DJI, s jedným so svojich dronov

Frank Wang, zakladateľ DJI, s jedným so svojich dronov

Uber sa v Číne snaží ostošesť a pokračuje v boji s Didi Chuxing cenovou vojnou a vodičskými bonusmi. To sa však prevteľuje do toho, že na čínskom trhu prerába miliardu dolárov ročne. Zdá sa, že toto tempo príliš dlho nevydrží a tento trh mu definitívne ujde. Didi Chuxing dnes používa už 14 miliónov vodičov, ktorí uskutočnia viac ako 11 miliónov jázd každý deň, čo je desaťnásobne viac než Uber v Číne a takmer štvornásobne viac, než Uber celosvetovo. Vzhľadom na to, že v Číne žije viac ľudí, než v Európe a Severnej Amerike dohromady, pre Uber pôjde o nepeknú prehru na ceste v jeho dominancii. Čínskeho konkurenta sa mu finančne vyčerpať nepodarí, pretože ho podporujú Tencent aj Alibaba a na jar tohto roku dokonca miliardu dolárov investoval do Didi Chuxing aj Apple. Hodnota spoločnosti sa dnes odhaduje na 28 miliárd dolárov. Cenový boj však stále nie je na konci. Uber je okrem iného podporovaný čínskou internetovou trojkou Baidu (ktorá vlastní najväčší čínsky vyhľadávač, ťažiac z toho, že v krajine je Google blokovaný) a o prerazenie sa snaží aj ďalší čínsky internetový poskytovateľ transportných sietí Yidao Yongche, ktorý sa spoločne s Uberom a ďalšími menšími firmami delí o zostávajúcich 20 % čínskeho trhu.

Počet aktívnych používateľov rýchlych komunikačných programov v roku 2016. Najpopulárnejšie komunikátory na svete od Facebooku sú rýchlo dobiehané čínskymi ekvivalenty od Tencentu

Počet aktívnych používateľov rýchlych komunikačných programov v roku 2016. Najpopulárnejšie komunikátory na svete od Facebooku sú rýchlo dobiehané čínskymi ekvivalenty od Tencentu

Dobre financovaný Didi Chuxing pokračuje v rozmachu a nedávno okrem áut bežných používateľov a taxíkov začal ponúkať dokonca aj autobusové linky. Zaujímavé je, že výkonná riaditeľka a spoluzakladateľka spoločnosti (Cheng Wei) je niekdajšia odchovankyňa Alibaby a súčasný prezident spoločnosti (Jean Liu) je synom zakladateľa spoločnosti Lenovo (Liu Chuanzhi). Didi Chuxing zatiaľ nepotvrdila, ale ani nevyvrátila plány na medzinárodný rozmach. Na konci minulého roku však nadviazala spoluprácu s Lyftom, čo je hlavná konkurencia Uberu v USA, pričom do neho investovala 100 miliónov dolárov. Nadviazala pri tom s ním spoluprácu, a ak príde americký používateľ do Číny a požiada cez svoju aplikáciu Lyft o odvoz, systém jeho požiadavku vybaví cez Didi Chuxing. Podobne prípadný čínsky používateľ pri návšteve USA môže použiť svoju Didi Chuxing aplikáciu a dorazí k nemu vodič Lyftu. Spoluprácu pri tom spoločnosť nadviazala aj s indickým ekvivalentom Ola a Uber tak pri rozmachu rozhodne nebude mať ustlané na ružiach.

dji_web2016_8_nowat

DJI ako vládca dronov

Na rozdiel od doteraz menovaných spoločností vám bude DJI možno už známy viac. Tak ako mnoho iných firiem sídli v meste Šen-čen (Shenzhen), pričom na rozdiel od internetových gigantov ako Tencent a Alibaba, ktorých hodnota sa pohybuje okolo 200 miliárd dolárov, DJI je podobne ako Didi Chuxing vo fáze úvodného rastu a jeho hodnota sa dnes odhaduje na 8 miliárd dolárov. Doteraz sme poukazovali na sociálne siete, komunikátory, obchody či dopravné služby, ktoré sú známe predovšetkým v Číne, pričom Slováci a iní Európania či Američania poznajú predovšetkým ich západné ekvivalenty, ktoré boli pre čínske služby vzorom. V prípade DJI je však všetko inak. DJI je najväčší výrobca komerčných a rekreačných dronov na svete, pričom práve on diktuje tempo po celom svete a ostatní výrobcovia z iných krajín sa ho snažia dobehnúť. Spoločnosť je známa predovšetkým svojimi dronmi Phantom (v tomto roku sa na trh dostala jeho 4 verzia), ktorých prednosťou je výborný dizajn, špičkový výbava a dobrá funkčnosť. Firma tak borí dávno zastarané povedačky o „čínskej nekvalite“. Kvalitný a takisto nekvalitný výrobok vie skrátka vyprodukovať akákoľvek krajina. DJI sa so svojimi dronmi rýchlo posunula od 8-bitových procesorov k 32-bitovým, pričom do kamerových systémov osadila rovnaký typ elektroniky, ako používajú kamery GoPro (Aramballa). To umožnilo vytvárať dronom 4K záznam s vysokou snímkovou frekvenciou. Hlavne na americkom trhu je spoločnosť označovaná za „Apple na trhu dronov“, čo sa prejavuje najmä tak, že sa nepúšťa do cenového boja s najbližšou konkurenciou a namiesto toho rozširuje svoj ekosystém, pozostávajúci so špecializovaného softvéru a kamenných obchodov v rôznych veľkomestách. Známa je takisto veľkými investíciami do vývoja, ktorými sa snaží udržať si vedúce postavenie aj v rámci komerčného použitia a profesionálnej sféry. Dnes sa o výskum a vývoj v rámci firmy stará 1500 zamestnancov (celkovo ich má firma 3300).

dji-phantom4_web2016_8_nowat

Spoločnosti, ktoré predávajú drony sú na štatistiky predajov obvykle veľmi skúpe (vrátane DJI), ale odhaduje sa, že tento čínsky dronový gigant stojí dnes za zruba 70 % predaných dronov pre bežných používateľov. V priebehu minulého roku si vybudoval vedúcu pozíciu dokonca aj na lákavom americkom trhu, pričom nejde len o rekreačné použitie, ale aj komerčné drony na výskum, mapovanie, natáčanie profesionálnych videozáznamov a podobne. O trhovom podiely nám dobre hovoria štatistiky Americkej federálnej správy pre letectvo, pretože podľa amerických zákonov je nutné každý autonómny lietajúci prostriedok s váhou väčšou ako 250 gramov zaregistrovať. V rámci komerčnej sféry malo v roku 2015 až 75 % žiadostí o registráciu v popise dron od DJI. Pre konkurenčný 3D Robotics bolo určených len 4 % žiadostí, pre SenseFly 3 % a pre Yunec 2 % žiadostí. Zostávajúcich 16 % si rozdelil veľký zástup menších výrobcov. Dominantným bol DJI aj pre drony bežných používateľov, i keď už o niečo menej. Jeho dronov sa týkalo až 48 % registrácii. Ďalším v poradí bol AeroViroment (12,1 %), 3D Robotics (7,6 %) a Precisionhawk (3,9 %). Tržby DJI v minulom roku presiahli už jednu miliardu dolárov a očakáva sa, že rast bude pokračovať aj v tom aktuálnom.

Časť komplexu budov Lenovo v jeho Pekinskej centrále

Časť komplexu budov Lenovo v jeho Pekinskej centrále

Hardvérový čínsky draci Lenovo a Huawei sú na vrchole

Z pohľadu výrobcov počítačov sú čínski výrobcovia na vrchole a len málokto ich nepozná. Skôr ľudia často zabudnú na to, odkiaľ tieto dominantné firmy vlastne pochádzajú. Typickým príkladom je počítačový gigant Lenovo, ktorý navrhuje a vyrába notebooky (Yoga, IdeaPad, ThinkPad), hotové desktopy (IdeaCentre, ThinkCentre), servery (ThinkServer), tablety (Yoga, Lenovo Tab) aj smartfóny (Vibe). Lenovo je už tretím rokom po sebe najväčším predajcom x86 počítačov (notebooky, hotové desktopy, servery), pričom drží takmer 20 % trhový podiel. Podiel pri tom dlhodobo stúpa, čo je však aj prípad najväčších konkurentov. Ako trh dozrel, postupom času sa oň delí čoraz menej výrobcov (väčšie firmy odkupujúcu menšiu konkurenciu, ktorá nie je schopná držať krok). Kým v roku 2005 sa ešte prvých 5 výrobcov hotových počítačov delilo o 46 % trhu a zvyšok patril ostatným výrobcom v poradí, v roku 2010 už prvá päťka starala o 60 % trhu a v roku 2015 už o 66 % trhu. Lenovu patrí 19,8 % podiel, pričom za ním nasledujú americké firmy HP (18,2 %) a Dell (13,6 %), tchajwanský Asus (7,3 %) a americký Apple (7,2 %). V prípade samotných notebookov Lenovu patrí druhá priečka s 19,9 %, avšak vzdialenosť k HP sa stále zmenšuje (dnes má HP 20,5 % podiel na trhu notebookov) a nie je vylúčené, že behom tohto roku si pozície už vymenia.

Lenovo sa stalo najväčším výrobcom počítačov na svete a na tróne sedí už tri roky

Lenovo sa stalo najväčším výrobcom počítačov na svete a na tróne sedí už tri roky

Lenovo má hlavnú centrálu v Pekingu, hlavnom meste Číny s viac ako 18 miliónmi obyvateľov. Svoje pobočky má však v 60 rôznych krajinách sveta vrátane Slovenska a dohromady zamestnáva viac ako 60 000 ľudí. Svoju púť začalo v roku 1984 ešte pod menom Legend, pričom rozkvitlo najmä v ekonomicky raketových 90-tych rokoch minulého storočia. So svojou expanziou do sveta si v roku 2002 zmenila meno na Lenovo, skladajúc slová Legend a latinské novo (nový). V roku 2005 odkúpila spoločnosť za 1,75 miliardy dolárov notebookovú a desktopovú divíziu IBM a v roku 2014 prevzala jeho serverový biznis. Od roku 2012 vstúpilo Lenovo aj do mobilnej sféry tabletov a smartfónov. Šlo o razantný nástup, pričom si spoločnosť vybudovala silnú pozíciu najmä v domácej Číne. Ešte predtým však Lenovo muselo prehltnúť horkú pilulku zo zlého odhadnutia trhu. Svoju mobilnú divíziu výroby a vývoja mobilných telefónov totiž najprv v roku 2008 predalo za 100 miliónov dolárov, aby ju následne v roku 2009 zas kúpilo späť za dvojnásobok a mohlo na nej postaviť svoj mobilný biznis. V rámci smartfónov je Lenovo štvrtým najväčším predajcom smartfónom na svete s 5,2 % podielom (74 miliónov predaných smartfónov v roku 2015). Prvé miesto patrí juhokórejskému Samsungu (22,7 %, 325 miliónov kusov) a druhé americkému Applu (16,2 %, 231 miliónov kusov). Ešte jeden čínsky výrobca však Lenovo v mobilnej sfére prekonáva. Ide o Huawei.

Časť komplexu budov Huawei v Šanghaji

Časť komplexu budov Huawei v Šanghaji

Telekomunikačný gigant Huawei sídli neďaleko mesta Šen-čen (Shenzhen), pričom svoju púť začal v roku 1987. Sprvu vyrábal predovšetkým telefóne switche a postupom času sa špecializoval na firemné telekomunikačné vybavenie a budovaniu obrovských telekomunikačných sietí v Číne a od roku 1997 po celom svete. V priebehu 21. storočia sa stal jedným z najvýznamnejších predajcov telekomunikačného vybavenia na svete, pričom na svetový trón v rámci tohto trhu prvý krát usadol v roku 2012, keď predbehol vtedajšiu svetovú jednotku Ericsson (Švédsko). Dnes sieťovú infraštruktúru Huawei používa až 45 z 50 najväčších telekomunikačných operátorov na svete, pričom firma sa stala už dva roky po sebe najaktívnejším zadávateľom celosvetových patentov (predovšetkým v oblastí sietí a všeobecne telekomunikácií). Ide o žiadosti v rámci dohody o patentovej kooperácii (Patent Cooperation Treaty), ktorá chráni patenty v 148 krajinách sveta. V priebehu celého minulého roku šlo o celkom 3898 patentov, čím Huawei výrazne predstihol druhý Qualcomm (USA) s 2442 patentmi, tretí ZTE s 2155 (Čína) a štvrtý Samsung s 1683 (Južná Kórea) patentmi.

Huawei je dnes najvýznamnejším predajcom telekomunikačného vybavenia na svete

Huawei je dnes najvýznamnejším predajcom telekomunikačného vybavenia na svete

Názov Huawei je preklade niečo ako nádhera, alebo kvetina, čo je viditeľné aj na firemnom logu. Niekedy sa prekladá aj ako Nová Čína. Spoločnosť dnes zamestnáva viac ako 170 000 ľudí a spoločne s Lenovom ukazuje, ako veľmi Čína z hľadiska svetovo významných hardvérových firiem pokročila. Okrem toho, že Huawei vládne svetovému trhu veľkých telekomunikačných sietí a služieb a takisto trhu sieťového firemného vybavenia, veľmi úspešný je takisto aj vo vývoji a predaji výrobkov pre bežných zákazníkov. Okrem modemov, routerov a switchov ide aj o smarthodinky, tablety a hlavne smartfóny. Zatiaľ čo v roku 2010 ešte Huawei predával len 3 milióny smartfónov, v roku 2015 to už bolo 106 miliónov, vďaka čomu obsadil 7,4 % trhu a stal sa tretím najväčším výrobcom smartfónov na svete. Populárne sú jeho aktuálne vlajkové modely Huawei P9, či cenovo dostupnejšia rada Honor. Huawei vyrobil pre Google smartfón Nexus 6P, ktorý Google predáva od konca minulého roku. Bude zaujímavé sledovať, či Huawei bude v raste na trhu smartfónov pokračovať tak ako doteraz a ohrozí výraznejšie pozíciu Samsungu a Apple. Kým v roku 2013 mu patrili 4,9 % trhu, v roku 2014 to bolo už 5,7 % a v roku 2015 napokon 7,4 %. Pozícia druhého Applu je síce ešte značne vzdialená (16,2 %), ale rast vidieť aj v prvom kvartáli tohto roku, kedy sa Huawei posunul na 8,2 % (Apple 15,3 %, Samsung 24,5 %). Pre zhodnotenie však treba počkať na celoročný výsledok, pretože štvrťročné výsledky často poskakujú už len z dôvodu, že firmy svoje nové modely vydávajú v rozličných častiach roku. O trh pri tom zúrivo bojujú aj ďalší čínski výrobcovia smartfónov, pričom ide predovšetkým o OPPO, Xiaomi, VIVO a ZTE.

V priebehu posledných dvoch rokov Huawei predstihol dvoch telekomunikačných gigantov Ericsson a Alcatel-Lucent

V priebehu posledných dvoch rokov Huawei predstihol dvoch telekomunikačných gigantov Ericsson a Alcatel-Lucent

Doba, kedy bola Čína len bezzubou výrobňou západu je dávno preč a jej hardvérové spoločnosti sa derú tvrdo dopredu. V mnohých oblastiach pri tom už dnes stoja na úplnom vrchole, ako je to v prípade Huawei a Lenovo, pričom tvrdo útočia aj na ďalších trhoch, hlavne v rámci výroby a predaja smartfónov. Vzhľadom na silu čínskych internetových firiem, ktoré na domácom trhu narástli do gigantických „svetových“ rozmerov, je veľmi ľahké popustiť uzdu fantázii a uvažovať, či sa o niekoľko rokov nepodaria podobné kúsky aj im a čínske webové služby a aplikácie budú patriť k relevantným alternatívam aj pre obyvateľov Európy a Ameriky.

Smartfón Huawei P9

Smartfón Huawei P9

Tento článok vyšiel aj v tlačenom júlovo-augustovom vydaní TOUCHIT č. 6/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.