7 miliónov účastníkov, 1700 finalistov a 4 Slováci. Taká je štatistika aktuálneho ročníka sútaže Intel ISEF, ktorá vyvrcholí o mesiac v Pittsburghu.
Farby Slovenska budú hájiť Martin Holický (18), Lukáš Janošík (19), Erik Schmotzer (17) a Daniel Zvara (18). Štyria najúspešnejší slovenskí študenti uspeli v národnej vedeckej súťaži Festival vedy a techniky a vybojovali si tak letenku do Ameriky. Odbornú porotu, ktorú tvoria mnohí nositelia Nobelovej ceny a rešpektované vedecké kapacity, chcú zaujať svojimi nápadmi, ktoré majú potenciál zmeniť svet.
Slovensko budú na Intel ISEF reprezentovať 4 študenti. Hovorí Pavel Svoboda zo spoločnosti Intel
Roboty budú „vidieť„. Vďaka Slovákovi
Projekt Daniela Zvaru je nášmu zameraniu najbližší. Mladý študent sa venuje mapovaniu a orientácii v 3D priestore. Ide teda o technológiu, ktorá nájde uplatnenie v robotike. Dnešné robotické vysávače a iné roboty bežne využívajú na orientáciu ultrazvuk alebo senzory. Toto riešenie nie je dokonalé a často môže byť skreslené. Stačí, ak robot vyhodnocuje aj pohyb kolies a tie sem-tam prešmyknú.
Zvara vytvoril vlastný softvér, ktorý je inšpirovaný človekom. Využíva 2 kamery (oči), pomocou ktorých vytvára trojrozmerný model priestoru okolo seba. Tieto údaje mu stačia, aby sa dokázal pohybovať. Systém je taktiež vybavený inteligentným algoritmom, ktorý dokáže rozpoznať polohou zariadenia v priestore a vie, ako sa dostať na zadané miesto.
Mladý študent využíva pri svojej práci aj existujúce algoritmy, ktoré sa snaží optimalizovať a vylepšovať. Uvedomuje si dôležitosť mobilných zariadení a preto systém prispôsobuje aj pre tento segment. Projekt momentálne testuje na malom robotickom vozidle (jeho základom je dostupný ARM procesor a lacné webkamery), ale v budúcnosti by rád minimalizoval hardvérové komponenty a rozšíril využitie systému pre potreby rozľahlých priestorov. Chce vytvoriť systém, ktorý umožní robotom (či robotickým autám) pohybovať sa po meste.
Daniel Zvara prezentuje projekt počítačového videnia
Ako vám fungujú obličky? Zariadenie vám spraví preventívnu prehliadku a údaje pošle do telefónu
Až 10% svetovej populácie postihuje chronické ochorenie obličiek. Problematická je najmä diagnostika – ochorenie sa do neskorších štádií neprejavuje vonkajšími príznakmi a preto je potrebné pravidelné preventívne vyšetrenie u lekára. 18-ročný Martin Holický však chce, aby sme si takéto vyšetrenie mohli spraviť aj doma. Rýchlo, jednoducho a bez nutnosti návštevy lekára. Tomuto účelu má slúžiť zariadenie nefroStat, ktoré dokáže pomocou komerčných testovacích prúžkov stanoviť, ako fungujú obličky.
Používanie prístroja je jednoduché a pripomína test cukru v krvi. Pichnete si do prsta a pár kvapiek krvi utriete do prúžku. Ten následne vložíte do nefroStatu. O pár sekúnd neskôr sa výsledok merania zobrazí na obrazovke mobilného telefónu. Prístroj totiž komunikuje s mobilnými zariadeniami prostredníctvom Bluetooth rozhrania a ak je to potrebné, odporučí vám návštevu lekára.
Zariadenie však dokáže analyzovať aj ďalšie tekutiny. Zistí hodnotu glukózy v krvi, ale aj množstvo chlóru vo vode. Samozrejme, meranie každej „veličiny“ vyžaduje špecifický testovací prúžok. nefroStat je teda univerzálny prístroj a Holický chce jeho využitie v budúcnosti rozširovať o ďalšie funkcie (aby mohol človek použiť jedno zariadenie na všetky potrebné merania). Popritom chce vylepšovať hardvér, dizajn, mobilnú aplikáciu a zariadenie testovať na väčšej vzorke pacientov.
Ak sa vynález Martina Holického osvedčí, o pár rokov bude možnože súčasťou domácej lekárničky
Mitochondriálna DNA ako kľúč k pochopeniu niektorých ochorení
19-ročný Lukáš Janošík sa vo svojom projekte venuje sledovaniu mutantného kmeňa kvasinky, ktorý trpí zníženým množstvom mitochondriálnej DNA. To sa prejavuje rýchlejším rastom jeho kolónie a pomalším starnutím buniek. S Lukášovým vynálezom sa pravdepodobne nebudeme stretávať priamo, avšak výsledky jeho práce naznačujú, že kmeň kvasinky má veľmi podobný obranný mechanizmus UPR(mt) ako živočíchy. Pochopenie tohto mechanizmu je dôležité pre výskum ochorení, ako je mitochondriálna myopatia, cukrovka 2. stupňa či obezita.
Ako efektívnejšie pestovať rumanček?
Rumanček kamilkový je považovaný za liečivú rastlinu. Pomáha pri kožných chorobách a zmierňuje kŕče. Tento terapeutický efekt vyvoláva obsah jeho silice, éterický olej. Erik Schmotzer zisťoval, ako sa obsah silice mení na základe klimatických podmienok a zrážok. Výsledky jeho výskumu poukazujú, že hoci mnohí autori zrážky nepovažujú za dôležité, tie výrazne ovplyvňujú objem oleja v rumančeku. Jeho výskum tak môže pomôcť agrofarmaceutickým firmám, aby zvýšili produkciu oleja. Mimochodom, liter éterického oleja sa predáva za 1500 až 2500 dolárov.
Erik Schmotzer je jedným z finalistov, ktorí poletia do Pittsburghu
Slovenskí študenti patria medzi špičku
Slovákom sa na súťaži Intel ISEF darí veľmi dobre. V roku 2011 získal Marek Buchman štvrté miesto a od roku 2012 sa naši študenti umiestňovali vždy v prvej trojici. Doteraz najlepším úspechom bolo 1. miesto v kategórií Astronómia, ktoré pred rokom získala Michaela Brchnelová.
Dnes 18-ročná vedkyňa je veľkou motiváciou pre mladých študentov. Tých možnože láka vidina výletu do Ameriky, avšak Miška si nevie vynachváliť atmosféru veľkého finále. „Nositeľov Nobelovej ceny sa môžete pýtať hlúpe otázky a oni vám s radosťou odpovedajú. Môžete sa stretnúť so svojimi idolmi… pre mňa to bol taký zážitok, ako keď sa fanúšikovia stretnú s Miley Cyrus,“ hodnotí svoju skúsenosť.
Michaela si pochvaľuje aj množstvo užitočných kontaktov, ktoré na finálovom podujatí získala. „Vďaka tomu mám dnes prístup k údajom z novej vesmírnej stanice. Využívať ich môžu iba vedci v NASA a ja.“
Zároveň dodáva, že už sa jej splnil aj životný sen – za víťazstvo v súťaži Intel ISEF podľa nej pomenovali asteroid. „Každý vedec chce, aby podľa neho niečo nazvali, ale nikto to nepovie nahlas,“ smeje sa úspešná študentka.
Miška Brchnelová vyhrala Intel ISEF pred rokom. Dnes je podľa nej pomenovaný asteroid
