Nedeľník touchIT vážne i nevážne. Odľahčené IT témy na tisíc spôsobov.
V rámci niekoľkých desaťročí informačných a telekomunikačných technológií ťaháme za sebou pomerne bohatú históriu, prepletenú najrôznejšími produktmi a zaužívanými postupmi. Mnohé z nich boli časom nahradené novými riešeniami, ktoré tie staré v mnohom prekonali, avšak slovník sa nemení tak často ako hardvér a softvér. V súčasnosti tak máme stále vo veľkej miere zaužívané slovné spojenia alebo grafické prvky, ktoré pri aktuálnych technológiách a zariadeniach už prakticky vôbec nedávajú zmysel.
Ty beťár. Kam mi ten telefón stále pokladáš a zavesuješ?
Typický obrázok slúchadla je s telefónom spojený prakticky celé 20-te storočie a je v nás pomerne dobre zakorenený. Dnes naň narazíme aj v rámci obrazových ikon komunikačného softvéru a bežne sa používa napríklad na ukončenie hovoru v rámci Skypu či volacej funkcie smartfónu ako takého.
Generácia ktorá vyrástla po nástupe mobilných telefónov však priamu spojitosť s týmto obrázkom nemá a často preto na nich môže pôsobiť cudzo. Pekná ukážka tohto javu je nasledujúca fotografia.
Telefónne slúchadlo postavené otcom a jeho dieťaťom (autor: s1s0r)
Otec v rámci hry so svojim malým dieťaťom chcel predstierať, že volajú babičke. Postavil preto slúchadlo vľavo. Malé dieťa nezvyčajný predmet nepochopilo a hovor s babičkou predstieralo s bielou platničkou.
Okolo tohto obrázku sa na rôznych portáloch zdvihla zábavná diskusia a jeden z diskutujúcich sa podelil o zážitok o tom, ako so svojim trojročným synom šiel na očnú prehliadku. Keďže takto malé dieťa písmená nepozná, test sa napríklad u nás vykonáva symbolom „hrabličiek“, otočených do rôznych strán. Doktor však v tomto prípade použil obrázky rôznych predmetov, ktoré malo dieťa identifikovať. Žiaľ, ako prvý použil typický obrázok telefónu pevnej linky, ktorý dieťa nerozpoznalo, čo vyzeralo, ako by na obrázok nevidelo. Našťastie, všetko sa vysvetlilo pri nasledujúcich obrázkoch, ktoré rozpoznalo bez problémov.
Zaujímavé situácie však nespôsobuje len zastaraná obrazová podoba telefónu. V jazyku máme v súvislosti s ukončením hovoru stále zakotvené výrazy „položiť“, alebo „zavesiť“, ktoré sú spojené s fyzickým zavesením alebo položením slúchadla do kolísky telefónu. Rovnako je to aj v angličtine, kde existuje totožný výraz „hang up“. V jazyku máme takisto zakotvený aj opačný výraz „zdvihnúť“, stále vo veľkej miere používaný pri prijatí hovoru.
Mladé americké dievča sa pokúša prísť na to, ako sa hovor skutočne položí
To, že výraz položiť a zavesiť už deti vôbec nemajú spojený s pôvodnou fyzickou činnosťou je krásne demonštrované na videu, v ktorom v hotelovej izbe otec podá dcére po prvý krát slúchadlo pevnej linky a požiada ju aby ho zavesila. Nasledujú zábavné rozpaky a aj keď to môže pôsobiť neuveriteľne, treba si uvedomiť, že toto zhruba desať ročné dievča sa narodilo približne v roku 2006 a s inými ako mobilnými telefónmi sa skrátka nestretlo. Pevné linky sa v hoteloch a takisto firmách a úradoch stále používajú, avšak dieťa s nimi často vôbec nemusí prísť do styku. Zábavné je, ako sa zmetene pozerá na slúchadlo, či sa zavesenie nerobí stlačením tlačidla na jeho rukoväti.
Slová zavesiť, položiť a zdvihnúť telefón pravdaže nie sú jediné. Koľko z vás ešte stále používa výraz „vytočiť číslo?“ Toto slovné spojenie prežilo pomerne dlho, pričom nerelevantné bolo už v dobe, kedy vytáčací číselník pevných liniek nahradili tlačidlá. Koniec koncov, o nič lepšie to nie je ani so „zvonením telefónu“, ktorý už rozozvučanie zvončeka pripomína málokedy.
Aj vy čísla na svojom smartfóne stále „vytáčate“?
CC je tu s nami, buďme s ním
Ak chcete dnes poslať e-mail, môžete jeho kópiu viditeľne poslať inému človeku pridaním adresy do položky CC, alebo skryto do položky BCC. Mnoho ľudí netuší alebo si vôbec neuvedomuje, že táto skratka znamená Carbon Copy (alebo v prípade skrytej podoby Blind Carbon Copy), čo je v doslovnom preklade uhlíková kópia.
Tento výraz sa používal pre kópiu textu alebo kresby, ktorá vznikla použitím uhlíkového kopírovacieho papiera. U nás sa označuje aj ako prepisovací papier, avšak ľudovo bol veľmi rozšírený jednoduchý výraz „kopirák“.
Ide to ako cez kopirák (Foto: Roxie)
Súčasná mladá generácia sa sním prakticky nestretla, avšak pred nástupom počítačov, tlačiarní a elektronických kopírovacích strojov šlo o jediný spôsob, ako si ušetriť vlastné ruky. Pod papier ste si skrátka šuchli kopirák a ďalší kus čistého papieru a pri písaní stránky rukou alebo na písacom stroji sa vám odtlačila jej kópia na spodný papier.
Kopirák s nami v podobe skratky CC zostal doteraz, bez toho aby si vlastne mladší ľudia uvedomovali, čo toto označenie znamená. Kópia mailu pravdaže už žiadnu priamu súvislosť s uhlíkom nemá. Kopírák bol totiž papier napustený uhlíkovou zmesou v podobe farbiva, ktorá sa pri zatlačení prilepovala na klasický papier vďaka tomu, že obsahovala prímesi vosku.
Jedným z mála prípadov kde sa dnes s kopirákom ešte stretnete je vyplňovanie balíkových sprievodiek na poštách. I keď v tomto prípade ide o súčasť sprievodky ako takej a neprichádzate preto do kontaktu s typickým modrým hárkom, zvláštnym na dotyk.
Neváhaj a toč!
Výraz „natočiť video“ je stále veľmi populárny. Dá sa síce pomerne vhodne nahradiť výrazom „nahrať“, avšak stará podoba v našom jazyku zostáva stále zakotvená. Súvisí pravdaže s érou magnetických pások, pričom v rámci domácich ručných videokamier sa používali napríklad VHS-C, DV alebo Digital8 kazety.
Nahrávané video sa naozaj natáčalo, pretože magnetická páska pohybujúca sa vo vnútri kamery alebo videorekordéra sa postupne namotávala z jednej osi na druhú. To, že tento výraz beznádejne zastaral si zrejme uvedomíte až vtedy, keď sa vás vaše dieťa spýta, prečo tomu tak zvláštne hovoríte.
Natáčanie filmov a videa samozrejme nesúvisí len s páskami, ale aj s kotúčikmi celuloidových filmov. Aj keď prechod k digitálnej kinematografii je zrejmý a takmer kompletný, mnoho profesionálov v Hollywoode dáva stále 35 mm či dokonca 70 mm filmu prednosť. Prechod na digitálny záznam sa v Hollywoode odohral na začiatku 21-storočia a keď v roku 2009 vyšiel Cameronov Avatar, ktorý sa dal premietať len na digitálnych projektoroch, kiná už upgradovali vo veľkom.
Štúdia tento prechod pochopiteľne vítali, pretože vyrábať kópie filmu a fyzicky ho distribuovať po kinách je náročné. Výroba kópie stojí zhruba 1500 dolárov a je nutné ju do kina distribuovať v ťažkých kovových prepravkách. Ak to vynásobíte štyrmi tisíckami amerických kín, kam film smeruje pri premiére v USA, ide o šesť miliónov dolárov. Výroba digitálnej kópie je pri tom triviálna a distribúcia stojí zlomok.
Mnoho režisérov sa proti prechodu búri a dávajú tvrdohlavo stále prednosť filmu, kvôli jeho odlišnému obrazovému podaniu. Ide napríklad o Christophera Nolana, Stevena Spielberga či Quentina Tarantina. Výraz natočiť film je tak v jadre predsa len stále relevantný.
Ikonky zo záhrobia
Zastarávanie sa netýka len jazyka ale aj mnohých grafických prvkov. Asi najviac prepieraným je ikona 3,5“ diskety, ktorú mnohé programy, ako napríklad balík Microsoft Office, dlhodobo používajú na ilustráciu uloženia. Toto magnetické úložisko s obvyklou kapacitou 1,44 MB je pravdaže dnešnej generácii tínedžerov celkom cudzie, pretože jeho éru a charakteristický zvukový prejav skrátka nezažili.
To samozrejme neznamená, že nevedia o čo ide. Na to aby ste vedeli čo je to telegraf nepotrebujete byť človek, ktorý v danej dobe žil. Ikonka diskety ako uloženia sa však každopádne vytráca. Čoraz viac programov ukladá svoj obsah automaticky a na požiadanie je skôr upload, reprezentovaný ikonou šípky, obláčika alebo skrátka len ikony sociálnej siete či inej webovej služby.
Disketa však vonkoncom nie je jediný grafický prvok ilustrujúci zastaraný kus technológie alebo služby. Ikonu charakteristického slúchadla reprezentujúcu telefón sme už spomenuli vyššie, avšak o nič lepšie na tom nie je ani ikona e-mailu, ktorá je obvykle reprezentovaná papierovou obálkou.
Netreba pripomínať, že tento druh distribúcie listových zásielok je čoraz menej relevantný a napríklad dieťa sa s ním nemusí stretnúť až do pomerne vysokého veku. V budúcnosti to bude pritom čoraz menej časté. Je zaujímavé, že napríklad Google na svojej službe Gmail zvýraznil tvar obálky tak, aby pripomínala písmeno M, čím sa tento grafický prvok zrejme snaží zachovať relevantný.
Ďalším grafickým prvkom, ktorý sa s nami ťahá z histórie, je ikonka televízora, ktorá je obvykle reprezentovaná štvorcom s pripojenou tyčovou anténou, čo si dnešná generácia s TV vysielaním spojí skutočne len ťažko.
S nástupom plochej a jednoduchšej grafiky, ktorý sa udial v posledných rokoch, je pri tom niekedy problém pôvodný prvok v ikone vôbec zahliadnuť. Dobrý príkladom by mohol byť aktuálny balík Office 2016, kde ikona diskety vyzerá už skoro len ako nejaké zvláštne orámované písmeno H.
Ikona uloženia v novej verzii balíku Office dostala zjednodušenú podobu
Ľaľa ho bohatiera. Však on sa dosmeje keď poňho hajdúch príde
Jazyk sa neustále mení a vyvíja a v žiadnom prípade sa to netýka len oblasti informačných technológií. Kým niektoré slová úplne zmiznú preto, že patria starému konceptu technológie, ktorá bola nahradená inou, iné sa zachovajú a pôvodný význam sa akosi zabudne. Ak zaniknú predmety alebo javy ktoré slová popisovali, ide o slovné historizmy. Ak naopak predmety a javy stále existujú, ale ich popis bol nahradený novšími slovami, zabudnuté výrazy sa stávajú archaizmami.
Poukázali sme na niekoľko archaických a historických grafických prvkov a slovných spojení. Nehovoríme, že sú zlé a treba ich nahradiť. Práve naopak. V mnohých ohľadoch sú zaujímavým dedičstvom, ktoré stojí za to si občas pripomenúť.
Niektoré s nami zostanú aj keď ich pôvodný význam už vyprchal, iné nás skrátka opustia a zľahne sa po nich zem. Tak to však už býva. Koniec koncov, ešte v pomerne nedávnej dobe sa vo veľkej miere používal výraz „podpultový tovar“. Pre súčasného tínedžera, ktorý sa narodil už v 21-storočí, je však predstava predajcu ukrývajúceho tovar pred zákazníkmi zrejme absurdná.
