Ako je to s písaním názvov známych výstav? Poradí nám pani Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

TOUCHIT: Mám aktuálnu otázku. Práve sme sa vrátili z výstavy IFA v Berlíne. Zaujíma ma, ako pracovať s takými názvami výstavy, ako je IFA, MWC alebo CES. Hlavne pri výstave IFA sem-tam napíšeme, že telefón bol predstavený na IFE, ako to používame bežne v hovorovej reči. Ak sa chcem vyhnúť určite správnemu, ale trochu dlhému spojeniu na výstave IFA v Berlíne, ako to použiť? „Predstavenie na IFA-e“, „na IFE“ alebo len „na IFA“? IFA je pritom skratka od nemeckého Internationale Funkausstellung. A takisto ma zaujíma, či sa to píše vždy veľkými písmenami.

S.M.: V prvom rade odporúčam, a to aj napriek tomu, že pre čitateľov TOUCHIT nie sú zrejme skratky uvedených výstav neznáme, v rámci jedného textu pri prvej zmienke uviesť plný názov výstavy s poznámkou v zátvorke, napr. Internationale Funkaustellung (ďalej IFA), príp. stačí uviesť iba skratku v zátvorke bez slovka ďalej.

V prípade skratky IFA ide o iniciálovú skratku utvorenú z viacslovného pomenovania, pričom každé slovo sa v skratke zapisuje začiatočným písmenom (Internationale – Funk – Austellung, i keď v nemčine je to vlastne spojenie dvoch slov).

Čo sa týka skloňovania iniciálových skratiek, to závisí od ich zakončenia a výslovnosti. A niekedy aj od ustálenosti. Skratky, ktoré sa hláskujú, sú nesklonné, napr. FBI, USA, SPP, teda aj MWC. Ak sa skratka číta ako jedno slovo, môže sa skloňovať ako podstatné meno. Jej rod aj skloňovací vzor sa určuje podľa zakončenia. Skratky zakončené na spoluhlásku možno ponechať v základnej podobe a pomocou spojovníka k nim pripojiť príslušnú pádovú príponu podľa skloňovacieho vzoru, ku ktorému sa svojím zakončením zaraďujú, napr. SĽUK – v SĽUK-u, so SĽUK-om, OPEC – od OPEC-u, s OPEC-om, CES – na CES-e, pred CES-om a pod. Pri iniciálových skratkách zakončených na samohlásku však tento spôsob uplatniť nemožno, lebo by vznikli neželateľné hláskové skupiny, ktoré by boli v rozpore so spôsobom skloňovania, napr. „na IFA-e“.

Napriek tomu sa nám skratky zakončené na samohlásku žiada skloňovať, čo je v slovenčine prirodzené. Preto sa skratky tohto typu, napr. UNESCO, CEFTA, IFA, najmä v hovorených prejavoch používajú ako iné podstatné mená a skloňujú sa podľa príslušných vzorov zodpovedajúcich ich zakončeniu. V písaných textoch sa potom môžu používať ako vlastné mená – s veľkým začiatočným písmenom, napr. UNESCO – Unesco, z Unesca, s Unescom, IFA – Ifa, na Ife a pod. To sa však využíva najmä pri všeobecne známych skratkách. No niektoré skratky, napr. NATO, sa ustálili ako nesklonné.

Vo všeobecnosti teda možno povedať, že takéto skratky (zakončené na samohlásku) sa skloňujú v hovorených prejavoch, kým v písaných prejavoch ostávajú väčšinou nesklonné. Ide tu o úsilie zachovať celistvosť skratky, ktorej každé písmeno zastupuje konkrétne slovo.

No a je tu ešte ďalšia možnosť, a to ponechať skratku v základnej, nesklonnej podobe a predsunúť pred ňu slovo, ktoré ju bližšie určuje, napr. na výstave IFA predstavili nový model telefónu, čo je síce praktické, ale – ako vravíte – menej stručné J. Prípadným ťažkostiam so skloňovaním či neskloňovaním možno predísť aj takou štylizáciou textu, aby skratky ostali v nominatíve.