Prečo sa volá Shift práve Shift? Na čo preboha slúži kláves Pause/Break? A čo ak vám povieme, že ten veľký Enter vlastne nie je ani Enter? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Či už vo fyzickej podobe, alebo v tej softvérovej na dotykovej obrazovke, klávesnice sú tu s nami už takmer dve storočia. Vyzerajú, ako by nemali už čím prekvapiť. Ak si však sadnete k tej veľkej fyzickej a pozorne sa na ňu zahladíte, možno zbadáte, že niektoré časti sú značne zaprášenejšie, než iné.
Nie sú niektoré klávesy tak akosi tajomnejšie? Dokážete povedať o každej, na čo slúži? Čo je to napríklad Scroll Lock a na čo by ste ho použili a kedy?
Aj keď klávesnica dnes možno už pôsobí ako celkom nezaujímavý hardvér, každý z jej špecializovaných klávesov môže rozpovedať svoj príbeh o tom, ako sa vlastne na klávesnicu dostal a prečo sa vlastne volá tak, ako sa volá. Poďme sa teda spolu na pár takýchto príbehov pozrieť.
Prečo sa SHIFT volá SHIFT a kto za to môže?
Kláves SHIFT patrí k vôbec najstarším funkčným klávesom na klávesnici, ktorý má svoj pôvod ďaleko pred dobou počítačov a siaha až do doby mechanických písacích strojov. Doslovne sa dá preložiť ako POSUŇ, avšak vzhľadom na jeho históriu by bol lepším prekladom skôr ZÁSUN.
Za jeho názvom stojí základný mechanizmus písacieho stroja, ktorý pozostával z mechanických ramien, priamo napojených na jednotlivé klávesy. Pri stláčaní kláves ramená udierali do farbiacej pásky, ktorá odtláčala na papier malé písmenká abecedy, ktoré boli na konci ramien vyryté.
Ramená však neobsahovali len malé písmenká, ale aj veľké. Aby bolo nimi možné písať, stroj mal špecializovanú páku, ktorá celý mechanizmu ramien zasunula hlbšie na dno stroja. Tým sa na pásku nasmerovala horná časť kladivka ramien a na papier sa teda odtláčali tie (10 sekundová videodemonštrácia zásunu).
Podľa typu stroja a veľkosti páky šlo o namáhavú činnosť, pretože malíčkom ste vlastne posúvali ručne značne ťažký kovový mechanizmus. Tak ako na súčasných klávesniciach, aj tu písanie veľkými písmenami fungovalo len dovtedy, dokým ste rameno SHIFT držali. Pri jednom písmene to nebolo nič zložité, ale ak ste chceli napísať veľkými písmenami niekoľko celých slov, koledovali ste si už o kŕč do prsta.
Z tohto dôvodu sa na písacie stroje začala osádzať západka tohto ramena, ktorá sa ovládala tlačidlom priamo nad Shiftom. Obvykle mala názov HOLD SHIFT, teda DRŽ ZÁSUN, pričom fungovala podobne, ako ohnutý klinec na dverách latríny. Rameno SHIFT-u sa skrátka napevno zaseklo v dolnej polohe, čím konštrukcia ramien zostala zasunutá a na papier ste tak mohli odtláčať veľké písmená z kladiviek bez starostí a neustále (až dokým ste HOLD SHIFT znova nestlačili, čím sa západka uvoľnila).
HOLD SHIFT, označovaný aj ako SHIFT LOCK, teda ZÁMOK ZÁSUNU, sa takmer vždy nachádzal iba nad ľavým Shiftom, pričom na tomto mieste ho nájdeme dodnes. Poznáme ho pravdaže pod novým názvom CAPS LOCK, teda v preklade zamknutie na veľké písmená. Po mechanickej západke pritom už z pochopiteľných dôvodov niet ani chýru ani slychu.
Nie je ENTER ako ENTER
Ak sa spýtate kohokoľvek, aký je najdôležitejší kláves na klávesnici, určite vám povie, že Enter. Zaujímavé je, že ak sa opýtate ľudí po celom svete na to, či je správne označenie tohto hlavného klávesu ENTER alebo RETURN, odpovedia vám často váhavo.
Najviac nerozhodní budú zrejme Američania a to z dôvodu veľkej rozšírenosti notebookov od Apple. Ich klávesnice majú totiž tento kláves označený oboma výrazmi. Podľa veľkosti písma sa pritom zdá, že práve RETURN je ten hlavný názov, zatiaľ čo ENTER je podružný a aktivuje sa až po stlačení prepínacieho funkčného klávesu FN, ALT alebo iného. Kde je teda pravda?
Apple MacBook a jeho hlavný kláves RETURN a podružný ENTER
Kláves má svoj pôvod naozaj v mene RETURN, teda v preklade NÁVRAT. Pôvodne však klávesom vôbec nebol. Šlo o páku na písacom stroji, za ktorú ste zatiahli v momente, ako ste dosiahli koniec riadku, na čo vás obvykle upozornil mechanický zvonček. Páku používateľ zatiahol, čím uvoľnil valec s papierom a ten sa posunul maximálne doprava a zároveň sa mierne pretočil. Miesto dopadu kladiviek s písmenami sa tak ocitlo vľavo na začiatku nového riadku.
S nástupom elektrických písacích strojov páka zmizla a na klávesnici sa objavil nový kláves nazvaný CARRIAGE RETURN a to na pozícii dnešného Enteru. Jeho úlohou bol skutočný návrat, pretože po stlačení sa vozík píšuci písmená posunul na začiatok riadku. Bolo však potrebné poskočiť aj o riadok nižšie, k čomu slúžil nový kláves LINE FEED. Ten ste mohli použiť aj kedykoľvek v priebehu riadka, bez nutnosti návratu, čím ste mohli vytvárať pekné odseky a formátovanie (čo bolo možné robiť aj na písacom stroji ručným otočením valca).
Nástup počítačov priniesol nové klávesy, ako napríklad kurzorové šípky, pričom klávesy CARRIAGE RETURN a LINE FEED sa skombinovali do jedinej klávesy RETURN. Postupom času sa začal objavovať pre tento hlavný kláves názov ENTER, teda VSTUP, alebo ZADAJ, čo zvýrazňovalo jeho význam, spolu s narastaním fyzickej veľkosti pre ľahší úder.
V textových operačných systémoch ako MS DOS slúžil ENTER predovšetkým na to, aby ste práve zadaný príkaz vykonali. Kláves sa stal de facto synonymom potvrdenia v štýle OK, súhlasím či použi.
Jeho význam v zmysle RETURN, teda NÁVRAT, však nezmizol. Počas celej svojej histórie na počítačoch totiž slúžil stále aj na to. Či už v príkazovom riadku alebo v prvých textových editoroch, kláves po stlačení stále vykonal klasické zalomenie a návrat na začiatok nového riadku, čo platí doteraz.
Domáci počítač Commodore 16 z roku 1984 s klávesom RETURN
Na súčasných klávesniciach vidíte ENTER obvykle stále so značkou spätnej šípky (kláves tvarom často aj túto šípku pripomína) a funkciou, ktorú prioritne odosiela, je skutočne RETURN. Na veľkej klávesnici je aj skutočný ENTER, v zmysle potvrdenia, pričom sa nachádza v rohu pri numerickej časti. Keďže tú notebooky Apple (a ani notebooky iných firiem) obvykle nemajú, je kláves označený oboma názvami, pričom funkcia výhradného Enteru je dostupná až po stlačení doplnkovej prepínacej klávesy Fn.
Faktom ale je, že medzi klávesmi ENTER a RETURN dnes rozlišuje minimum programov. Prakticky každý zareaguje na obe klávesy rovnako. Jednou z mála výnimiek je Photoshop. Ak vkladáte do obrázku text a stlačíte ten veľký ENTER (teda RETURN), skočíte v texte na nový riadok a pokračujete v písaní. Ak ale stlačíte ozajstný ENTER pri numerickej klávesnici, režim písania sa ukončí a text sa vloží do obrázku. Kláves tak funguje naozaj ako VLOŽ, ZADAJ či POTVRĎ.
S návratom sa pekne spája aj kláves BACKSPACE, ktorý je na súčasných klávesniciach bežne reprezentovaný už len šípkou doľava. Jeho názov by sa dal do slovenčiny vhodne preložiť ako „O pozíciu spať“, alebo jednoduchšie len ako SPIATOČKA.
Kláves vznikol na písacích strojoch, pričom jeho úlohou bolo valec s papierom posunúť o kúsok nazad, čím ste sa dostali spať nad posledné písmeno. Opätovným úderom iného písmena na rovnaké miesto ste z bodu mohli spraviť prakticky machuľu, alebo s použitím korekčnej pásky pozíciu zamaľovať. Pre nás a iné krajiny s rozšírenou abecedou však mal kláves veľký význam v tom, že sme mohli ľahko opraviť zabudnuté mäkčene a dĺžne. Ak sme napísali veľké C, stlačením ramena Backspace sme sa mohli vrátiť nazad nad jeho pozíciu a stlačením ramena so samostatným mäkčeňom sme z neho mohli spraviť Č.
Na klávesniciach počítačov sa BACKSPACE prirodzene preniesol, avšak jeho vracanie už nemá neškodný charakter a posledné napísané písmeno na ľavo od kurzora vždy zmaže. Aj keď sa teda stále vracia o pozíciu späť, tak ako jeho historický pradedo, funguje už výhradne ako opačne nasmerovaný kláves Delete.
Mŕtva trojka kláves bez dotyku
Trojica kláves, ktorá sa obvykle zaprášene týči niekde nad tlačidlom Delete, je pre mnohých mystériom. Čo preboha vôbec znamenajú tie nápisy PrtSc/SysRq, Scroll Lock a Pause/Break?
Kláves PrtScr, celým názvom Print Screen, je ako prvý zľava, pričom jeho pôvod je úplne doslovný. Print Screen totiž v preklade znamená Vytlač obrazovku. Kláves sa začal objavovať na klávesniciach počítačov počas éry negrafických operačných systémov, ktoré boli založené na príkazovom riadku (napríklad MS-DOS). Ak ste klávesu na takomto systéme stlačili, text viditeľný na obrazovke sa odoslal na port tlačiarne a došlo k jeho vytlačeniu.
Dnes sa tento kláves v rámci Windows používa na vytvorenie snímku obrazovky. Ak ho stlačíte, bitmapa celej viditeľnej obrazovky sa neviditeľne odošle do schránky. Snímok klasickou kombináciou CTRL+V môžete následne vložiť do programu podporujúcemu takýto vstup, pričom ide napríklad o Skicár, Photoshop či Word.
Klávesnica prvej generácie IBM PC. Print Screen je tu ešte ešte bez svojho budúceho parťáka SysReq
PrtScr sa dnes v drvivej väčšine prípadov o svoju pozíciu delí so SysReq, takže obvykle tieto dva názvy vidíte oddelené lomkou, alebo horizontálnou čiarou. SysReq vznikol na klávesniciach počítačov IBM v roku 1987, pričom ide o skráteninu slov System Request, teda Systémová požiadavka.
V tom čase sa na IBM PC používali rôzne operačné systémy (DOS, CP/M-86, UCSD p-System a Xenix), ktoré pravdaže tento kláves nepoznali a nemali naň nič namapované. Kláves sa tak začal používať na vyslanie nízkoúrovňového príkazu, mimo kontroly operačného systému, čo bolo využité najmä na núdzový reštart, v prípade že systém zamrzol (bez potreby reštartovania celého počítača).
V súčasnosti sa tento kláves používa hlavne na Linuxových systémoch, kde pomocou neho môžete zadávať príkazy priamo pre jadro operačného systému. Používa sa s kombinácii s písmenami, pričom napríklad SysReq+b vykoná okamžitý reštart, zatiaľ čo SysReq+u nastaví všetky pripojené súborové systémy diskov iba na čítanie.
V prípade Windows je dnes na tento kláves namapovaná funkcia špecifického snímku obrazovky. Kým PrtScr urobí snímku kompletného obrazu, ktorý vidíte na displeji, SysReq urobí snímku iba okna, ktoré je aktivované v popredí. Keďže obe funkcie zdieľajú spoločné fyzické tlačidlo, na aktivovanie tej alternatívnej funkcie, patriacej SysReq, musíte zároveň stlačiť klávesu „Alternative“, teda ALT.
Stredový reprezentant mŕtveho tria kláves je Scroll Lock. Na klávesniciach si dokonca spolu s Num Lockom (vypnutie a zapnutie numerickej časti klávesnice) a Caps Lockom (písanie veľkými písmenami) užíva obvykle aj prítomnosť diódy, ktorá oznamuje jeho aktivovaný alebo deaktivovaný stav. Slovo Lock znamená zamknúť a v súvislosti s jeho menovcami by sa mohlo zdať, že kláves Scroll Lock zakáže rolovanie kolieskom myši. To však nie je pravda.
Scroll Lock pochádza z úsvitu osobných počítačov, kedy myš ešte nebola príliš častým vybavením a jeho úlohou bolo prepínať medzi posúvaním kurzoru a okna pomocou kurzorových smerových šípok.
V základnom stave teda šípky posúvajú kurzor písania textu, zatiaľ čo pri aktivovaní Scroll Locku slúžia na posun celého obsahu okna. Drvivá väčšina Windows aplikácii už túto klávesu ignoruje a nič pri nej nevykoná. Jedným z mála programov, ktorý je stále rešpektuje je Microsoft Excel. Ak ju stlačíte, tak šípka hore a dole už nebude skákať medzi jednotlivými bunkami a namiesto toho bude rolovať celý obsah ako koliesko myši.
Zaujímavosťou je, že na systémoch Windows je tento kláves možné použiť aj na umelé zrútenie systému pomocou ovládača klávesnice. Ide o debuggovaciu funkciu pre vývojárov, ktorí tak na požiadanie môžu vyvolať BSOD a vygenerovať kompletný výpis pamäte pre analýzu. Pád systému sa vyvolá stlačením pravého CTRL a dvojitým stlačením Scroll Lock. Funkcia je však z dôvodu bezpečnosti vyradená a je ju treba najprv povoliť zmenou položky CrashOnCtrlScroll z 0 na 1 v systémovom registri.
No a čo Pause/Break? Ide suverénne o najstarší kláves z tejto trojice, ktorý má svoj pôvod ešte v dobách telegrafu v 19. storočí (na prerušenie spojenia). Na klávesnice počítačov sa však dostal hlavne vďaka priamemu predchodcovi, ktorým boli klávesnice teletypov.
Teletypy v telekomunikačnej spoločnosti Bell Telephone & Telegraph v roku 1964
Teletype Model 28
Teletyp, označovaný aj ako Telex, alebo Ďalekopis, bolo komunikačné zariadenie na odosielanie textových správ po telefonických a iných linkách. Prakticky šlo o elektronický písací stroj, z ktorého bolo možné odoslať správu (obvykle telegram), ktorú obdŕžal jeden, alebo hoc aj neobmedzené množstvo iných teletypov v rovnakom čase. Z týchto strojov sa viac menej vyvinuli prvé počítačové terminály, ktoré si kláves Break zachovali.
Hlavným využitím klávesu BREAK na súčasných počítačoch je zastavenie úvodného POST testu a výpisu informácii BIOS-u pri štarte počítača. Ak zapnete notebook alebo desktop, vidíte obvykle úvodný výpis verzie BIOS-u, detekciu jednotlivých diskov a radičov (ak ich neprekrýva tapeta výrobcu dosky) a takisto pomocníka, ktorý vám radí, aké klávesy je treba stlačiť pre prípadné otvorenie nastavení BIOS-u, či pre spustenie rýchleho boot manažéra.
Problém je, že tento výpis je často veľmi rýchly, pričom môže byť zobrazený hoc aj 1 či 2 sekundy, takže si informáciu ktorú hľadáte nezriedkavo nestihnete všimnúť. Obzvlášť to platí v prípade, ak neviete, v ktorom je rohu, pretože výrobcovia sú s ich pozíciou takisto ako priradenými klávesmi (DEL, F8, F1, F9, F12 a podobne) radi nevyspytateľní.
Ak stlačíte Pause/Break, tak sa výpis a celý proces nábehu počítača zastaví a informácie si môžete bez zhonu prečítať. Po následnom stlačení akejkoľvek inej klávesy sa proces zas rozbehne. Zastavenie funguje pravdaže len pred nábehom operačného systému.
V rámci operačných systémov je účel klávesu malý. Napríklad MS-DOS ho používal spolu so stlačením CTRL na ukončenie práve vykonávané dávkové úlohy. Dnes sa dá kláves použiť napríklad v príkazovom riadku, kde pomocou neho môžete zastaviť priveľmi rýchlo rolujúci textový výstup. Okrem toho, Windows má v klasickom prostredí naň namapovanú aj klávesovú skratku. Po stlačení Win+Pause/Break sa zobrazia systémové vlastnosti.
Nuž, občas máme pod tými prstami veru poriadny kus histórie.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
