V súvislosti s nepriaznivým vývojom epidemiologickej situácie na Slovensku sa prijímajú nové opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia COVID-19.
K dnešnému dňu bolo prijatých viacero oficiálnych karanténnych a preventívnych opatrení, o ktorých zavedení rozhoduje krízový štáb vlády SR, ale formálne ich prijíma Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚZV). Prijaté karanténne opatrenia týkajúce sa nového koronavírusu sú zverejnené na stránke ÚVZ.
Nakoľko tieto majú významný vplyv na fungovanie zamestnávateľov v pracovnoprávnej oblasti, nižšie poskytujeme zoznam možností zamestnávateľov vo vzťahu k zamestnancom a k prekážkam v práci v súvislosti s nariadenými opatreniami:
- Zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 10 rokov
(opatrenie o preventívnom zatvorení predškolských a školských zariadení, centier voľného času a iných organizovaných voľnočasových aktivít pre deti od 16.3.2020)
Zamestnávateľ má povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca pre dôležitú osobnú prekážku v práci, ak sa stará o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré z dôvodu rozhodnutia o preventívnom zatvorení škôl a školských zariadení nemôže byť v starostlivosti zatvorenej školy alebo výchovného zariadenia.
V rámci tejto prekážky v práci zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu vo výške priemerného zárobku a ani na náhradu príjmu ako pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), ale má nárok len na ošetrovné ako dávku nemocenského poistenia od Sociálnej poisťovne. Túto dávku si rodičia (jeden z nich) môžu uplatniť aj v prípade, keď je dieťa zdravé.
- Karanténa obmedzujúca zamestnávateľa (aktuálne prijaté opatrenia)
V prípade, že je opatrením prerušená prevádzka zamestnávateľa, jedná sa o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Ak kvôli tejto prekážke zamestnanci nemôžu pracovať (inak by pracovali), majú nárok na náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku.
- Karanténa obmedzujúca zamestnanca ako fyzickú osobu
O karanténe rozhodujú príslušné štátne orgány, t. j. regionálne úrady verejného zdravotníctva a najmä ÚVZ SR alebo ministerstvo zdravotníctva na návrh ÚVZ.
Ak ale zamestnanec podlieha rozhodnutiu o karanténe, ktorá sa týka jeho osoby a nemôže kvôli tomu prísť do práce (mal napríklad nariadené zostať v domácej izolácii), jedná sa u neho o dôležitú osobnú prekážku v práci. V tomto prípade má nárok na náhradu príjmu ako v prípade dočasnej práceneschopnosti (PN), a to vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu za prvé 3 dni a 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa, a následne na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Náhradu príjmu podľa predchádzajúcej vety počas prvých 10 dní hradí zamestnávateľ, od 11. dňa už Sociálna poisťovňa.
- Homeoffice
So zamestnancom, ktorého pracovná pozícia dovoľuje, aby prácu vykonával z domu, je možné dohodnúť prácu formou „homeoffice“. V danom prípade dochádza k presunu miesta výkonu práce bez finančných dôsledkov pre zamestnávateľa (okrem prípadu, ak by mu bolo potrebné zabezpečiť k výkonu práce z domu nevyhnutné pracovné prostriedky). Ak však s prácou z domu zamestnanec nesúhlasí, nie je možné mu homeoffice jednostranne nariadiť.
V tejto súvislosti je dôležité upozorniť, že v prípade homeoffice sa na zamestnancov hľadí, akoby boli v práci a akýkoľvek úraz, ku ktorému dôjde pri výkone práce z domu môže byť považovaný za pracovný úraz. Zodpovednosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sa zamestnávateľ nemôže zbaviť.
Napriek tomu sa zamestnávateľom odporúča siahnuť po tejto možnosti, nakoľko zostáva zachovaný aj ekonomický prínos zamestnanca pre zamestnávateľa, ako aj naplnený záujem zamestnávateľa na ochrane zdravia svojich zamestnancov.
- Dovolenka
Zamestnancom môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky iba so 14-dňovým predstihom, so skrátením tejto lehoty musí zamestnanec súhlasiť. V prípade čerpania dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
- Poskytnutie pracovného voľna
Možnosťou pre zamestnávateľa je aj poskytnutie pracovného voľna, pri ktorom prichádza do úvahy niekoľko alternatív, všetky sú však viazané na dohodu so zamestnancom.
Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť pracovné voľno zamestnancovi bez náhrady mzdy alebo s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na základe žiadosti zamestnanca, alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje (t.j., že zamestnávateľ zamestnancovi náhradu mzdy vyplatí a následne sa s ním dohodne, že si pracovné voľno odpracuje).
Opatrenie zo dňa 12.3.2020
Opatrením zo dňa 12.3.2020 bolo osobám s prechodným alebo trvalým pobytom v SR, žijúcim dlhšie ako 90 dní v SR alebo zamestnaným SR, ktoré sa v termíne od 13.3.2020 od 7:00 hod. vrátili zo zahraničia, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti, nariadená izolácia v domácom prostredí. Zatiaľ bez časového ohraničenia.
Tieto osoby tak po návrate nemôžu pracovať, teda s výnimkou dohody so zamestnávateľom, že budú pracovať počas izolácie z domu. Ak by z dôvodu uvedeného karanténneho opatrenia nepracovali, jednalo by sa o dôležitú osobnú prekážku v práci s režimom podobným ako pri PN.
Porušenie zmluvných povinností voči zmluvným partnerom spoločnosti
V prípade porušenia povinností spoločnosti vo vzťahu k svojim zmluvným partnerom je potrebné posudzovať každý prípad osobitne.
Prioritne je potrebné vychádzať z obsahu samotného zmluvného vzťahu so zmluvným partnerom. Ak dotknutá úprava (napr. riešenie situácií považovaných za vis maior) v zmluve chýba, je možné uplatniť výlučne zákonné ustanovenia.
Obchodný zákonník upravuje liberačné dôvody, na základe ktorých (ak sú preukázané) sa subjekt môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Koronavírus a s ním súvisiace opatrenia obmedzujúce bežnú činnosť a prevádzku spoločnosti ako zamestnávateľa je možné hodnotiť ako okolnosti, ktoré nastali nezávisle od spoločnosti, nemožno rozumne predpokladať, že by spoločnosť tieto okolnosti odvrátila alebo prekonala a taktiež v čase vzniku záväzku spoločnosť tieto okolnosti nemohla predvídať. V prípade porušenia povinnosti spoločnosti bude potrebné preukázať konkrétne skutočnosti, ktoré jej objektívne bránili v splnení povinnosti (napr. práceneschopnosť zamestnancov z dôvodu nákazy vírusovým ochorením a pod.). Dôkazné bremeno je v tomto prípade na spoločnosti.
Vyššie uvedené predstavuje odpovede na základné otázky zamestnávateľov v súvislosti s opatreniami proti šíreniu nákazy koronavírusom.
Zdroj: Paul Q Law Firm
