Vianoce a Nový rok sú obdobím, kedy je veľmi ľahké privodiť si bolesti chrbta. Nedostatok pohybu, tradičné pochúťky či atraktívny televízny program, to všetko môže zlákať k dlhému a nesprávnemu sedeniu či vylihovaniu na gauči.
Bolesť chrbta zažije počas svojho života podľa niektorých štúdií až 84 % dospelých obyvateľov Zeme. Možno ste nevedeli, že deväť z desiatich epizód bolesti chrbta odznie do šiestich týždňov bez ohľadu na zvolenú liečbu. Vyplýva to zo zistení vedcov z Michigan Medicine University. Aj na Slovensku patrí bolesť chrbta medzi najčastejšie návštevy všeobecného lekára. V rokoch 2022 a 2023 prišlo za svojím lekárom podľa našich dát viac ako štvrť milióna poistencov s bolesťou chrbta.
Má vôbec zmysel liečiť bolesť chrbta, keď v 90 % prípadov vymizne aj bez liečby? Nie je to mrhaním práce zdravotníkov a peňazí v zdravotníctve? Vedci na to majú odpoveď. Pokiaľ sa medzi symptómami pacienta neobjavia tzv. red flags, odporúčajú s ďalšími vyšetreniami počkať. Medzi red flags, teda červené vlajky, patria: závažné alebo progresívne neurologické problémy, horúčka, inkontinencia, strata hmotnosti, náhla bolesť chrbta s citlivosťou v chrbtici, úraz alebo iné už diagnostikované vážne ochorenie – napr. rakovina. S výnimkou týchto prípadov sa v zahraničných guidelineoch v diagnostike novovzniknutej bolesti chrbta neodporúča využívať zobrazovacie vyšetrenia v prvých týždňoch liečby.
Nadužívanie zobrazovacích metód prispieva nielen k plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotnom systéme, ale aj zvyšuje riziko poškodenia zdravia pacientov spôsobených neadekvátnou liečbou. V prípade RTG, CT a nukleárnej medicíny majú pacienti v dôsledku kumulatívneho ionizačného žiarenia zvýšené riziko vzniku nádorového ochorenia. Ďalším rizikovým faktorom je nadmerná diagnostika, ktorá vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a celkovej kvality života pacientov z dôvodu nesprávneho určenia príčiny vzniku bolesti. Štúdie ukázali, že abnormálne zmeny na chrbtici sú pozorované aj na snímkach u ľudí bez bolesti chrbta. Zobrazovacie vyšetrenia pri bolesti chrbta sa preto spájajú s fenoménom „onálepkovania“ (z anglického labeling phenomenon), ktorý opisuje jav, kedy sa pacienti cítia horšie potom, ako sú informovaní o možnej príčine ich diagnózy.
Ako sú na tom poistenci Dôvery? Náklady na ich liečbu bolestí chrbta (diagnózy M50-M54 – Iné dorzopatie) boli len v minulom roku takmer 50 miliónov eur! Títo pacienti majú až 11-percentný podiel na vyšetreniach v ambulanciách všeobecných lekárov, čo znamená, že sú popri hypertenzii a infekciách horných dýchacích ciest jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich diagnóz. Celkovo ich v rokoch 2022 a 2023 bolo 258 349 a 54 461 z nich, teda okolo 21 %, malo následne ďalšiu zdravotnú starostlivosť. Pätnásť percent novo-diagnostikovaných pacientov absolvovalo do dvoch týždňov RTG vyšetrenie a 4,8 % pacientov vyšetrenie u neurológa. Rôzni lekári – rôzne postupy. Sú ambulancie, ktoré posielajú na ďalšie vyšetrenia viac ako 40 % pacientov, u iných je to len menej ako 10 %. Z uvedených čísel by sa dalo predpokladať, že časť pacientov putuje viacerými ambulanciami zbytočne. Zle adresovaným manažmentom ich zdravotnej starostlivosti môžeme prichádzať o kapacity a financie, ktoré by sme vedeli využiť lepšie – napr. na rýchlejšiu pomoc tým, ktorí pomoc pri bolestiach chrbta skutočne potrebujú. Aby sme všeobecných lekárov motivovali znižovať podiel zbytočných vyšetrení, ponúkli sme im možnosť vybrať si hodnotiaci parameter Starostlivosť o pacienta s bolesťou chrbta ako jeden z hodnotiacich parametrov, na základe ktorých sa určuje výška dodatkovej kapitácie, teda časti odmeny za poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Hodnotiace parametre nám pomáhajú motivovať lekárov k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia, zvyšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti podľa najnovších medicínskych postupov a v tomto prípade aj eliminovať riziko spojené s nadmernou diagnostikou.
