Samozrejme, nemôže, aj keď by bol za tým ten najlepší úmysel. V konečnom dôsledku to totiž môže spôsobiť nepríjemnú situáciu, ako si priblížime v tomto článku na konkrétnom prípade.
Udial sa počas jedného horúceho augustového dňa, akých bolo počas tohto leta neúrekom. Začalo sa to tým, že hneď ráno o 7:42 som mal dva zmeškané hovory z mne neznámeho čísla. Keďže som v tom čase bol v práci už od 7:30 a mal som stíšené zvonenie, nemohol som hovory prijať. Na uvedené číslo som preto spätne zatelefonoval až o 14:00.
Ozval sa mi muž, ktorý povedal, že je kuriér. Mal pre mňa balík, ktorý mi mal doručiť, ale keďže som nebol doma, nechal ho u susedov. Skôr, než som stihol zareagovať, položil. Napísal som mu teda sms správu, že pre budúcnosť prosím nenechávať balík, ktorý je určený mne, niekde u susedov, pretože to nepovažujem za legitímny spôsob doručenia.
Svojrázny spôsob odovzdania
To však ani zďaleka nebol koniec. Keď som prišiel domov, na moje prekvapenie som našiel balík v bielej igelitke zavesený na bráne. Ako neskôr vysvitlo, susedovi sa nechcelo čakať na môj príchod a tak mi ho „odovzdal“ týmto veľmi svojráznym spôsobom. Bola to elektronika, na ktorú celý horúci deň pražilo slnko a ak by prišla búrka, mohla byť úplne zničená. Pre úplnosť treba poznamenať, že suseda som nikdy nežiadal, aby za mňa preberal nejaké zásielky, šlo vyslovene o jeho vlastnú iniciatívu.
Napísal som teda dotyčnému kuriérovi ešte jednu sms, kde som ho s touto situáciou oboznámil a povedal som mu, že tentoraz to nebudem riešiť, ale zopakoval som, že v budúcnosti žiadam o riadne doručenie zásielky.
Kuriér mi následne zatelefonoval a arogantným spôsobom mi oznámil, že balíky môže nechávať u susedov aj bez predchádzajúceho súhlasu adresátov, a že to teraz urobil, lebo som mu nezodvihol telefón. Zopakoval som mu, že som bol v práci a o doručení k susedom sa so mnou nikto nerozprával, teda som s tým nemohol súhlasiť a ani o tom vedieť. On však trval na svojom, že to bolo v poriadku.
Podotýkam, že na rozdiel od iných prípadov som v tomto konkrétnom nebol vopred nijako upovedomený, že mi bude doručovaný dáky balík. Ani deň vopred, ani v deň doručenia. To, že etiketa radí netelefonovať pred ôsmou hodinou rannou, nechajme teraz bokom. Rozumiem, že kuriérom sa začína pracovný deň skôr a majú toho počas dňa na práci veľa.
Svoje meno mi kuriér počas telefonátu neprezradil napriek tomu, že som ho o to žiadal. Prisľúbil však, že po návrate do depa sa mi ozve jeho nadriadený. To sa aj stalo a na rozdiel od kuriéra mu predstavenie nerobilo problém a komunikoval zdvorilo.
Prekvapilo ma však jeho vyjadrenie, že aj keď doručovanie k susedom síce zvyčajne realizujú až po predchádzajúcej dohode, vopred zaplatené balíky zvyknú u nich takto nechávať aj bez predchádzajúceho súhlasu adresáta.
Rýchla reakcia spoločnosti
Pôvodne som to nemal v pláne, ale na základe správania kuriéra som podal sťažnosť priamo prepravnej spoločnosti, ktorou bola Direct Parcel Distribution (DPD). Z jej zákazníckeho servisu sa mi ozvali už za zhruba polhodinu. Za vzniknutú situáciu sa ospravedlnili a oznámili, že sťažnosť postúpili nadriadeným kuriéra.
Ešte v ten deň prišiel zo zákazníckeho servisu ďalší e-mail, v ktorom DPD priznalo, že nešlo o štandardné doručenie zásielky. „Kuriér by sa mal dohodnúť s príjemcom zásielky, kam by mohol zásielku doručiť v prípade, že príjemca zásielky sa nenachádza na adrese,“ uviedla Andrea Vlková, agent zákazníckeho servisu DPD.
Oficiálne vyjadrenie
Spoločnosti som zároveň zaslal aj novinárske otázky, keďže som tému chcel spracovať na článok, ktorý by celú problematiku trochu objasnil. Prvá otázka znela, či môžu kuriéri DPD oficiálne (v zmysle nejakých interných predpisov či platnej legislatívy) nechávať balíky určené konkrétnej osobe u jej susedov bez jej predchádzajúceho súhlasu a bez toho, aby ju na túto skutočnosť upozornili.
„Kuriér odovzdá zásielku adresátovi, ktorý sa identifikuje buď platným dokladom totožnosti alebo prostredníctvom jedinečného PIN kódu, ktorý ho na vyzdvihnutie zásielky oprávňuje. Adresát môže o vyzdvihnutie požiadať aj inú osobu, napríklad suseda alebo rodinného príslušníka, musí im však zveriť PIN kód k zásielke,“ odpovedala manažérka marketingu a PR spoločnosti DPD Andrea Bačíková.
Šlo teda prakticky o potvrdenie zrejmého záveru a súčasne predchádzajúceho vyjadrenia zákazníckeho servisu, že bez výslovného súhlasu adresáta nemôže kuriér nechať balík inej osobe. Keďže však k takejto situácii došlo a podľa vyjadrenia pracovníka depa sa to deje aj v iných prípadoch, zaujímalo ma, ako DPD rieši prípadnú stratu či poškodenie balíka pri neoprávnenom odovzdaní cudzej osobe.
„Ak by v priebehu prepravy došlo k strate alebo poškodeniu zásielky, postupuje sa podľa reklamačného poriadku DPD. Každý balík prepravovaný prostredníctvom DPD je automaticky poistený až do 2500 eur na Slovensku, a do 520 eur pri preprave do zahraničia,“ vysvetlila Bačíková.
Posledná otázka smerovala na prípadné podnety či problémy s doručovaním balíka inej osobe než je adresát. „Počet reklamácii sa nám dlhodobo darí držať na veľmi nízkej úrovni. Ak by kuriér odovzdal balík inej, ako oprávnenej osobe, ide jednoznačne o porušenie interných predpisov, ktoré sa rieši individuálne,“ ozrejmila PR manažérka DPD.
Rezultát
Mojím cieľom nebola nejaká pomsta kuriérovi za neštadardný spôsob doručenia zásielky. Naopak, z ľudského hľadiska ho chápem. Chcel situáciu vyriešiť k spokojnosti obidvoch strán – on by nemal prácu s opakovaným doručením a ja by som nemal starosti, aby si zariadiť osobné záležitosti tak, aby som balík mohol prevziať.
Takéto doručovanie do rúk iného človeka než adresáta však môže v konečnom dôsledku spôsobiť rôzne komplikácie a nepríjemnosti, takže musí byť realizované výhradne so súhlasom adresáta. Nejde pritom zrejme o úplne ojedinelé prípady, čo dokazuje aj reportáž RTVS, kde sa zákazník spoločnosti Sloval Parcel Service sťažuje na jej kuriéra.
Ten podľa tvrdenia adresáta balík s kávovarom v hodnote 300 eur prehodil ponad bránku na dvor. Spoločnosť SPS sa však k tomuto prípadu postavila trochu inak než DPD v našom prípade, čo si môžete pozrieť priamo v reportáži RTVS na tomto odkaze.
Jedným z riešení, ako predísť takémuto problému, je D.Box. To je v v podstate oceľová schránka dostupná vo viacerých veľkostiach, ktorá sa dá namontovať na plot či fasádu a môže ju otvoriť kuriér aj úplne obyčajným telefónom bez akejkoľvek špeciálnej aplikácie. Dokonca k tomu nepotrebuje ani pripojenie na internet. Tvorcom tohto riešenia doručovania „poslednej míle“, ktoré je na slovenskom trhu novinkou, je spoločnosť Direct4.me (direct4me.sk). Viac o D.Boxe sa dočítate v našom nedávnom podrobnom článku.
Zdroje: vlastné, Správy.rtvs.sk
Prečítajte si tiež:
