Nafúknuté batérie, prehrievanie či batérie v horšej kondícii vedia byť strašiakom. Riziko vznietenia telefónu však nie je také vysoké, ako sa môže zdať.

Prípady vznietených smartfónov, powerbaniek či iných elektronických zariadení sa pravidelne objavujú v médiách či na sociálnych sieťach. Ich fotografie dokážu vyvolať dojem, že lítiové batérie predstavujú neustálu hrozbu a vznietiť sa môžu prakticky kedykoľvek. Nie každý smartfón odložený vo vrecku či na nočnom stolíku je poteciálnym rizikom. V skutočnosti totiž moderné smartfóny obsahujú pokročilé ochranné mechanizmy. Tie robia vznietenie batérie pomerne zriedkavou udalosťou.

Na druhej strane však poškodenie zariadenia, extrémne teploty či nekvalitné príslušenstvo môžu riziko výrazne zvýšiť. A v tomto článku sa pozrieme na to, prečo sa lítiové batérie môžu vznietiť, ako často sa to stáva a ktoré situácie by používatelia nemali podceňovať.

Prečo sa lítiovo-iónová batéria vie vznietiť

Lítiovo-iónové batérie, ktoré sa v smartfónoch využívajú najčastejšie, patria medzi bezpečné a overené technológie. Napriek tomu sa za určitých okolností môžu prehriať a v krajných prípadoch aj vznietiť. Dôvodom sú chemické procesy, ktoré vo vnútri batérie prebiehajú. Každá batéria je vybavená separátorom, ktorého úlohou je zabrániť priamemu kontaktu elektród. Ak sa poškodí napríklad dôsledkom pádu, výrobnej chyby alebo výrazného opotrebovania, môže prísť k vnútornému skratu.

Ten spôsobí prudké uvoľnenie energie vo forme tepla. Môže sa tak spustiť nekontrolovateľný tepelný únik, ktorý vyvoláva ďalšie chemické reakcie produkujúce ešta viac tepla. Batéria sa tak začne prehrievať sama od seba a proces sa môže veľmi rýchlo vymknúť spod kontroly. Ak teplo nemá kam unikať, môže prísť k nafúknutiu článku, úniku horľavých plynov, zadymeniu či dokonca k požiaru.

Práve preto moderné telefóny disponujú viacerými ochrannými mechanizmami. Telefóny neustále monitorujú teplotu batérie, regulujú nabíjací výkon a v prípade problému vedia proces nabíjania automaticky prerušiť. Prípady samovoľného vznietenia sú tak pri bežnom používaní pomerne zriedkavé.

Kedy je riziko najvyššie

Aj napriek viacerým ochranným prvkom existujú situácie, ktoré môžu výrazne zvýšiť riziko poškodenia batérie. Vo väčšine prípadov nejde o bežné používanie, no o kombináciu fyzického poškodenia, vysokých teplôt či nekvalitného príslušenstva. Jedným z najvýraznejších varovných signálov je nafúknutie batérie. Dá sa všimnúť napríklad tak, že začne oddeľovať zadný kryt telefónu, displej sa mierne nadvihne alebo zariadenie prestane správne doliehať. Toto nafúknutie je dôsledkom chemických zmien vo vnútri článku a predstavuje zvýšené riziko. V takomto prípade by sa zariadenie nemalo ďalej nabíjať a už vôbec nie s batériou manipulovať. Najbezpečnejším riešením je odborná výmena.

Rizikový môže byť aj pád telefónu na tvrdý povrch, najmä ak bol náraz dostatočne silný. Vo vnútri článku môžu vzniknúť mikroskopické poškodenia, ktoré sa neprejavia okamžite. Zariadenie sa však začne prehrievať alebo zlyhá až niekoľko dní po náraze. Ak teda vykazuje neobvyklé zahrievanie, problémy s nabíjaním a podobne, je najlepšie skontrolovať ho v servise.

Zdroj: Motorola (via gsmarena.com)

Batérie nemajú rady ani extrémne teploty a nebezpečnejšie je nadmerné teplo. Počas leta napríklad v zaparkovanom aute môže byť teplota vyššia aj ako 60 °C. Batéria je tu vystavená podmienkam, na ktoré nebola navrhnutá. Vysoké teploty znižujú životnosť batérií a riziko sa zvyšuje, ak je zariadenie vystavené priamemu slnečnému žiareniu.

Problémom vedia byť aj lacné nabíjačky a káble. Na trhu je množstvo extrémne lacných nabíjačiek bez známeho pôvodu, ktoré nemusia spĺňať bezpečnostné normy. Takéto príslušenstvo môže dodávať nestabilné napätie alebo sa prehrievať. Podobne rizikové môžu byť aj výrazne poškodené káble s odhalenými vodičmi či poškodenou izoláciou.

Mnoho situácií však nie je skutočne rizikových

Jedna z najčastejších obáv sa týka nabíjania telefónu počas noci. V minulosti pri starších typoch batérií mohlo dlhodobé udržiavanie na 100 % nabitia spôsobiť preťaženie článku. Dnes to je však inak. Po dosiahnutí plného nabitia riadiaca elektronika nabíjanie obmedzí alebo úplne preruší. Telefón tak udržiava kapacitu pomocou krátkych dobiehacích cyklov. Z pohľadu bezpečnosti nabíjanie cez noc nepredstavuje zásadné riziko, ak sa využíva kvalitná nabíjačka a zariadenie nie je mechanicky poškodené.

Rýchlonabíjanie tiež je často vnímané ako niečo, čo batériu ničí. V skutočnosti je však riadené veľmi presne. Najrýchlejšie prebieha v prvej časti a postupne sa spomaľuje ako sa približuje k plnej kapacite. Teplo, ktoré pri tom vzniká, je prirodzeným vedľajším produktom. Ak však teplota stúpne nad bezpečnú hranicu, výkon sa automaticky zníži. Preto rýchlonabíjanie nie je nebezpečné.

Zdroj: TOUCHIT

Aj bezdrôtové nabíjanie býva často vnímané ako nebezpečnejšie kvôli zahrievaniu. Je pravda, že pri prenose energie vzduchom vznikajú väčšie straty, ktoré sa menia na teplo. Neznamená to však, že je to rizikový proces. Smartfóny aj bezdrôtové nabíjačky majú zabudované systémy regulácie teploty a výkonu. Ak sa zariadenie začne prehrievať, nabíjanie sa preruší či spomalí. V praxi je teda skôr menej efektívne než nebezpečné.

Prečo sú dnešné telefóny výrazne bezpečnejšie

Dnešné zariadenia sú komplexne riadené systémy, ktoré neustále sledujú stav energie, teplotu aj správanie používateľa. Srdcom bezpečnosti batérie je riadiaci systém, ktorý sleduje stav každého článku batérie a riadi nabíjanie aj vybíjanie. Zabezpečuje, aby sa batéria nikdy neprebíjala ani nevybíjala mimo bezpečných hraní. Taktiež vyrovnáva jednotlivé články v batérii, aby nedochádzalo k ich nerovnomernému opotrebovaniu.

Každý moderný smartfón tiež obsahuje viacero teplotných senzorov, ktoré sú umiestnené priamo pri batérii aj v ďalších častiach zariadenia. Tie monitorujú, či sa telefón neprehrieva. Ak teplota prekročí bezpečnú hranicu, systém automaticky zníži výkon procesore, obmedzí nabíjanie alebo ho úplne zastaví. Zariadenie tak môže byť spomalené a môže sa objaviť aj hlásenie o nadmernej teplote.

Zdroj: TOUCHIT

Nabíjanie je taktiež riadená komunikácia medzi nabíjačkou, telefónom a samotnou batériou. Smartfón priebežne vyhodnocuje napätie, prúd aj teplotu. Podľa toho upravuje aj rýchlosť nabíjania. Ak zistí nestabilné podmienky, dokáže nabíjanie obmedziť či prerušiť. Vďaka tomu sa minimalizuje riziko poškodenia batérie aj samotného zariadenia.

Moderné telefóny vo väčšine prípadov využívajú aj tzv. inteligentné alebo optimalizované nabíjanie. Systém sa tak učí návyky používateľa a snaží sa minimalizovať čas, počas ktorého je batéria dlhodobo na 100 %. Namiesto okamžitého nabitia na maximum telefón často spomalí poslednú fázu nabíjania a dokončí ju tesne pred tým, ako používateľ zvyčajne zariadenie odpojí. Znižuje sa tým chemické opotrebovanie batérie a predlžuje jej životnosť.

Zdroj: vlastné