Na konferenciách a predstaveniach nových produktov, neustále počujem dve písmenká – AI. Umelá inteligencia sa postupne stáva súčasťou aj bežných úkonov.
A ja sa považujem za skutočne otvorenú a zvedavú osobu, v určitých smeroch vnímam umelú inteligenciu skutočne pozitívne. Nie však všade.
Nedávno som mala možnosť vyskúšať si AI prekladač v smartfóne. Funguje tak, že do smartfónu rozprávam v slovenčine a moje vety sa automaticky prekladajú do cudzieho jazyka textom aj slovom. Skúšala som to s jedným Grékom na služobnej ceste, ktorý si tento preklad skutočne chválil. On na mňa rozprával grécky, ja na neho slovensky. Aj keď to v ten daný moment bolo zábavné, ako študentku cudzích jazykov a milovníčku lingvistiky, ma to až mierne desí.
Každý týždeň chodím na stáž do organizácie, kde pomáham cudzincom s učením sa slovenčiny či angličtiny. Je to príjemná aktivita, dve hodiny konverzácie pri káve, pričom skupina návštevníkov má záujem naučiť sa pre nich cudzí jazyk. Tento záujem ma teší, no nedávno som sa rozprávala s našimi dobrovoľníčkami a niečo sme si uvedomili. S nástupom umelej inteligencie možno už ani nebudeme potrebovať poznať cudzie jazyky.
Pre niekoho to môže byť príjemné, nie každému totiž cudzie jazyky idú tak ako iným. Pripadá mi ale desivé, že ja ako osoba, ktorá do štúdia cudzích jazykov vložila niekoľkoročné úsilie, budem mať možno rovnakú jazykovú výbavu ako niekto s AI nástrojom. Neľutujem svoje rozhodnutie študovať cudzie jazyky a učiť sa akýkoľvek jazyk, ktorý mi príde do cesty. Rovnako si ale myslím, že nielen tento smer, no aj ďalšie bežné oblasti života čaká veľká zmena. A my si na ňu budeme musieť zvyknúť.
Prečítajte si aj:
