Silbervogel mal byť tajnou nacistickou zbraňou.
Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najničivejší konflikt v dejinách, ale jej dopad na ľudstvo mohol byť ešte omnoho skazonosnejší, ak by sa začala skôr, alebo trvala dlhšie. Prakticky všetky bojujúce strany totiž vyvíjali zbrane, ktorých ničivý účinok zásadne prekonával dovtedy existujúcu výzbroj.
Keď odhliadneme od zhubnej ideológie a pozrieme sa na obdobie 30. a 40. rokov pragmaticky len z technologického hľadiska, najväčším inovátorom a vývojárskou veľmocou bolo nacistické Nemecko. Ich rôzne „tajné“ zbrane sa síce spomínali hlavne pred koncom vojny, keď mali zázračne zvrátiť už prehraný konflikt, ale vývoj sa začal už dávno predtým.
Jedným zo zaujímavých je projekt Silbervogel (Strieborný vták), o ktorom sa dá nájsť dosť informácií na internete a nedávno o ňom v novom článku informoval portál SlashGear.com.
Len na papieri
Hneď na úvod treba poznamenať, že napríklad od rakiet V1 a V2 zostal tento projekt len konceptom, hoci dizajnom prvú menovanú trochu pripomína. Hlavným zamýšľaným cieľom bolo zostrojiť letúň, ktorý by bol schopný zhodiť niekoľko ton bômb na New York, keďže Spojené štáty americké (USA) boli pre nacistické Nemecko povestným tŕňom v zadku, ale nemalo žiadne technické prostriedky na to, aby na túto krajinu udrelo priamo na jej území. USA skrátka chránila pred nacistami veľká vzdialenosť a oceán.
Vďaka tento snahe bol spustený program „Amerika Bomber„, ktoré cieľom bolo zostrojiť suborbitálny raketový koráb, schopný preletieť Atlantický oceán, zhodiť bomby na vybraný cieľ v USA a vrátiť sa späť do Nemecka na ďalšie použitie. V zásade tak ide o koncept raketoplánu.
Jeden z návrhov vypracoval rakúsky letecký inžinier Eugen Sänger a matematička Irene Bredtová. Obaja vedci predpokladali, že ak by sa ich lietadlo dostalo do suborbitálneho priestoru, mohlo by postupne kĺzať späť nadol, vstúpiť do zemskej atmosféry pod správnym uhlom a v podstate dlho poskakovať po povrchu, podobne ako to robí plochý kameň na vode. Takto by mohlo dosiahnuť New York, zhodiť bomby a vrátiť sa do Nemecka.
Podľa ich návrhu by Silbervogel vážil približne 100 ton, pričom takmer celá hmotnosť (90 ton) by bola určená na palivo. Iba päť ton bolo určených na podporu života, teda zabezpečenie posádky a štyri tony na samotný bombový náklad. Každú bombu by bolo navyše možné ovládať diaľkovo s tým, že by mohla zasiahnuť cieľ vzdialený niekoľko sto kilometrov.
Bez čelného okna
Keďže predná časť letúňa by musela znášať hlavnú ťarchu tlaku a tepla počas viacnásobných opakovaných vstupov do atmosféry, s klasickým čelným zaskleným oknom sa pri návrhu nerátalo. Namiesto toho by lietadlo bolo vybavené akýmsi periskopickým televíznym systémom, aby pilot videl, kam letí a podľa toho mohol lietadlo riadiť. Do pretlakovej kabíny by sa zmestil iba samotný pilot a mala by dostatok úložných priestorov na jedlo a vodu. Bola by tiež obklopená chladiacimi trubicami, ktoré by udržiavali teplo pri pohybe v atmosfére.
Podľa plánu mala na vzlet Silbervogela slúžiť takmer dvojkilometrová koľajová dráha. Na nej by bola umiestnená platforma či skôr sane poháňané raketou, na ktoré by bol Silbervogel upevnený. Vďaka tomu by dosiahol rýchlosť vyše 1900 kilometrov za hodinu a vzniesol by sa do vzduchu. Po vzlietnutí by odpálil vlastné raketové motory a vystúpal by do výšky asi 145 kilometrov rýchlosťou približne 22 000 km/h.
Tento raketoplán mal byť vybavený aj podvozkom a kolesami, takže by teoreticky mohol pristáť v Japonskom kontrolovanej Číne a byť dopravený späť do Nemecka.
Našťastie, mnohé z technológií, ktoré chceli konštruktéri použiť pri zostrojení Silbervogela, boli vtedy ešte len v plienkach a aj preto k realizácii nikdy nedošlo. Ale ak by sa tak aj bolo stalo, asi by skončilo neúspechom.
Podľa analýz, ktoré vedci po vojne realizovali na základe výpočtov Sängera a Bredtovej, bola v ich koncepte fatálna chyba a nimi navrhovaný raketoplán by pri pokuse o štart zhorel a rozpadol sa. Výskum obidvoch vedcov však nepochybne prispel k ďalšiemu vývoju raketovej techniky v druhej polovici 20. storočia.
Zdroj: SlashGear.com
Prečítajte si tiež:
