Na Slovensku sa za posledných 24 mesiacov viac ako tretina (34 %) zástupcov firiem stretla s jedným alebo viacerými prípadmi hospodárskej kriminality.
Výskyt hospodárskej kriminality je porovnateľný s priemerom za strednú a východnú Európu (33 %) a s celosvetovým priemerom (36 %). Tieto závery vyplývajú z prieskumu hospodárskej kriminality spoločnosti PwC, ktorý je najväčším a najkomplexnejším prehľadom údajov o hospodárskej kriminalite nielen vo svete, ale aj na Slovensku.
V tomto roku sa prieskumu zúčastnilo 6 337 organizácii zo 155 krajín, vrátane 89 spoločností zo Slovenska. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom je výskyt hospodárskej kriminality rovnaký. To však neznamená, že podnikateľské prostredie je stabilné.
„Prostredie, v ktorom organizácie pôsobia sa vyvíja, čo sa týka rizika a preto môžu niektoré prípady hospodárskej kriminality zostať neodhalené aj niekoľko rokov. Tieto skryté, avšak dlhodobé podvody, sú nebezpečnejšou a nákladnejšou hrozbou ako jednorazový podvod,“ upozorňuje Pavel Jankech, Direktor pre forenzné technológie v spoločnosti PwC.
Sprenevera majetku je už tradične najčastejším typom hospodárskej kriminality na Slovensku
Až 67 % firiem sa najčastejšie stretáva so spreneverou majetku, ktorú je jednoduchšie odhaliť v porovnaní s ostatnými druhmi hospodárskej kriminality. Preto je častý výskyt sprenevery v prieskume očakávaný. Okrem sprenevery majetku ďalších päť najčastejších typov podvodov zahŕňa počítačovú kriminalitu (13 %), podvod v nákupnom procese (20 %), korupciu a úplatkárstvo (23 %), insider trading a úverový podvod (každý po 10 %).
Väčšina prípadov podvodov na Slovensku je odhalená pomocou rôznych typov firemných kontrol (spolu 61 %). Zhruba jeden z piatich prípadov je odhalený spôsobom mimo pôsobnosti manažmentu spoločnosti. Z toho 11 % je odhalených na základe tipu z vonkajšieho prostredia firmy. Podľa prieskumu z roku 2016 má väčšinu spáchaných podvodov na svedomí interný páchateľ (52 %) v porovnaní s prípadmi spáchanými osobami mimo firmu.
Hlavnou témou pre tento rok je počítačová kriminalita
Slovenskí respondenti považujú počítačovú kriminalitu za druhú najväčšiu hrozbu (17 % respondentov) po sprenevere majetku a jej výskyt v priebehu najbližších 24 mesiacov považujú za pravdepodobný. Toto vnímanie rizika je nižšie v porovnaní so Strednou a východnou Európu (25 %) aj so svetom (34 %). Na druhej strane si 58 % spoločností myslí, že riziko vzrástlo.
V celosvetovom meradle, ako aj na regionálnej úrovni, počítačová kriminalita rastie. Na Slovensku sa však drží výrazne pod týmito úrovňami (13 % v porovnaní s 22 % v krajinách strednej a východnej Európe a vo svete).
„V dôsledku rýchlej zmeny technologického procesu sa tradičné vnímanie počítačovej kriminality rozšírilo. K systémom, ktoré sú ohrozené počítačovou kriminalitou, patria aj mobilné telefóny, prístroje pripojené na cloud, automobily a prístroje v domácnosti“ vysvetľuje Pavol Adamec, Direktor pre Riadenie rizík a informačné technológie v spoločnosti PwC.
Z finančného hľadiska je počítačová kriminalita veľmi nákladná. Za posledné dva roky stratila jedna štvrtina oslovených spoločností vo svete viac než 44-tisíc EUR v dôsledku počítačovej kriminality.
V najbližších 24 mesiacoch očakávajú slovenské spoločnosti hrozbu počítačovej kriminality z externého prostredia (47 %). Napriek tomu, že spoločnosti považujú počítačovú kriminalitu za hrozbu, 23 % respondentov uvádza, že ich spoločnosti nepripravujú žiadne správy ohľadom pripravenosti na možný kybernetický útok. Ďalších 22% uvádza, že nevie, či sú v ich spoločnosti takéto informácie požadované a pripravované. Je alarmujúce, že takmer polovica spoločností nemá správy o pripravenosti na útok, ak berieme do úvahy rastúcu tendenciu výskytu počítačovej kriminality.
„Takmer polovica slovenských firiem sa primárne obáva hrozby počítačovej kriminality zvonku firmy. Tieto svoje obavy by však mali podrobiť kritickej revízii. Výsledky tohoto prieskumu ako aj fakty z iných odborných štúdií hovoria totiž, že typický zdroj hospodárskej kriminality pochádza zvnútra spoločnosti“, dodáva Pavol Adamec, Direktor pre riadenie rizík a informačné technológie v spoločnosti PwC.
Výsledky prieskumu ukazujú, že 51 % slovenských spoločností má pripravený plán pre prípad kybernetického útoku. Toto číslo je vysoko nad pripravenosťou spoločností v strednej a východnej Európe (36 %) aj vo svete (37 %). Na druhej strane, niektoré spoločnosti stále nie sú na možný útok adekvátne pripravené. 17 % spoločností na Slovensku nemá pripravený žiadny plán a ani ho neplánuje pripraviť. V porovnaní s 13 % slovenských spoločností, ktoré boli obeťou počítačovej kriminality, je ďalšia štvrtina spoločností bez funkčného plánu.
Viac ako polovica zúčastnených spoločností na Slovensku (60 %) má celkovo vyškolený tím, ktorý je schopný v prípade potreby zasiahnuť a riešiť narušenie IT prostredia. Číslo sa síce môže zdať vysoké, ale ak vezmeme do úvahy neustále zmeny v digitálnom prostredí a skutočnosť, že žiadna spoločnosť nie je imúnna voči kybernetickým útokom, spoločnosti stále majú na čom pracovať, aby obmedzili riziko negatívneho dopadu prípadných útokov.
Korupcia a úplatkárstvo
Napriek tomu, že prieskum ukazuje na pokles korupcie a úplatkov na Slovensku, v strednej a východnej Európe a celosvetovo, korupcia stále zostáva závažným problémom od sledovaní v roku 2009. Účastníci prieskumu na Slovensku uviedli, že v uplynulých 24 mesiacoch boli požiadaní, aby zaplatili úplatok (8 %) a sú toho názoru, že stratili príležitosť oproti konkurencii, ktorá úplatok bola ochotná zaplatiť (22 %). Tohtoročné výsledky poukazujú na výrazný pokles v porovnaní s predchádzajúcim vydaním prieskumu.
Klesajúci trend sa zdá byť optimistický, ale aktuálny stav korupcie a úplatkárstva môže byť oveľa horší. Na základe skúseností je korupcia a úplatkárstvo ťažko odhaliteľný typ hospodárskej kriminality. Vnímanie toho, čo je korupcia a úplatkárstvo môže byť veľmi individuálne naprieč spektrom spoločností. Správanie, ktoré jedna spoločnosť považuje za bežné obchodné praktiky môže iná spoločnosť považovať už za prekročenie hranice korupcie a úplatkárstva.
Historicky, páchatelia pochádzali z externého a interného prostredia, viac-menej rovnakým pomerom. Tohtoročný prieskum na Slovensku naznačuje, že interný páchateľ podvodu bol častejší (52 %) oproti externému (38 %). Zvyšné oslovené organizácie nevedeli, či bol páchateľ zvnútra spoločnosti alebo z vonkajšieho prostredia. V prípade, že išlo o externého páchateľa, celosvetové výsledky ukazujú, že vo väčšine prípadov išlo o zákazníka (25 %). Zákazníci mali vyšší podiel oproti zástupcom a sprostredkovateľom (títo viedli rebríček v predchádzajúcom prieskume, v roku 2014) alebo dodávateľom (po 17 % a 10 %).
