Pandémia koronavírusu mení nákupné správanie Slovákov. Kvôli zatvoreným obchodom a obave zo šírenia nákazy presedlali mnohí na online nakupovanie. Vlani dokonca podľa Eurostatu vyhľadávalo nakupovanie v e-shopoch až vyše 70 % ľudí. V priemere urobili dva nákupy mesačne, pričom hodnota tovarov dosiahla úroveň 214 eur. Kým pred desiatimi rokmi sme v eshopoch nakupovali prevažne elektroniku, aktuálne sa do popredia dostáva oblečenie, kozmetika, chovateľské potreby, doplnky do domácnosti, a vo väčšej miere nakupujeme aj potraviny a lieky. Podľa aktuálneho prieskumu FinGO.sk sa v prvý týždeň otvorenia obchodov chystá nakupovať mimo potravín len zhruba 27 % Slovákov.
„Ľudia si už zvykli na online nakupovanie. Očakávame však, že v nasledujúcich týždňoch sa postupne Slováci presunú opäť do kamenných obchodov. Zhruba 34 % ľudí uviedlo, že skôr plánujú v prvé dni otvorenia využiť služby kaderníka či holiča,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Online nakupovanie sa dostalo do popredia už počas prvej vlny pandémie, a mimoriadne veľký záujem oň pretrváva doteraz. „Prieskum ukázal, že prvé mesiace tohto roka v internetových obchodoch míňala viac ako polovica Slovákov mesačne približne od 100 do 500 eur. Opäť narástol aj počet ľudí nakupujúcich potraviny. V priemere necháme v e-shopoch s potravinami za jeden nákup 45 eur. Kým v kamenných obchodoch minieme menšie sumy, ale častejšie, práve internetové nákupy ukazujú, že ich realizujeme menej často, ale v prípade rôznych akcií vieme minúť oveľa vyššie čiastky. V prieskume sa 42 percent respondentov vyslovilo, že po otvorení kamenných prevádzok sú ochotní minúť aj vyššie sumy ako v e-shopoch. Medzi dôvody vyššej sumy uvádza 24 percent respondentov aj pomoc prevádzkam,“ doplnila Buchláková.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sa počas pandémia rozšírilo online nakupovanie najviac v západných krajinách. Až 91 % používateľov internetu v Holandsku nakupovalo vlani online, rovnako tak v Dánsku (90 %), Nemecku (87 %), Švédsku (86 %) či Írsku (81 %). Na druhej strane menej ako 50 % ľudí nakupovalo online v Bulharsku (42%), Rumunsku (45 %) či Taliansku (49 %). Z posledných päť rokov zaznamenali najväčší nárast online nakupovania medzi používateľmi internetu Rumunsko (+ 27 %) , Česko a Chorvátsko (obe +25 %) a tiež Maďarsko (+23 %).
V rámci 27 krajín Európskej únie sa najviac vlani nakupovalo oblečenie, vrátane športového oblečenia a obuv alebo doplnky (objednalo si ich 64 % nakupujúcich online). Ďalej to boli filmy alebo seriály cez streamingové služba alebo súbory na stiahnutie (32 %), donášky z reštaurácií, reťazcov či rýchleho občerstvenia (29 %), nábytok, bytové doplnky alebo záhradné výrobky (28 %), kozmetika a wellness produkty (27 %), knihy, časopisy a noviny (27 %), počítače, tablety, mobilné telefóny a príslušenstvo (26 %) a hudba ako streamovacia služba alebo súbory na stiahnutie (26 %).
Ruka v ruke s rastúcim počtom vyhľadávaní na internete rástlo aj samotné využívanie internetu. Na Slovensku stúpol počet užívateľov medziročne až o 6 percent na vyše 90 %. Okrem toho, že sme posielali maily, sme vo výraznejšej miere vyhľadávali na internete informácie o ochorení Covid-19, ale takisto viac sme sa zaujímali napríklad o investovanie, odklady splátok úverov, životné poistenie alebo prehodnotenie starých finančných zmlúv.
„Novým trendom sa stáva, že oblasti, ktoré sme si nevedeli predstaviť riešiť cez internet, sa čoraz viac presúvajú do online priestoru. Napríklad aktuálne čoraz viac Slovákov nakupuje potraviny online, zároveň veľa finančných záležitostí vybavujeme cez internet. Vlani až dve tretiny Slovákov riešilo platenie účtov, hypotéku, životné poistenie či odklad splátok online,“ komentuje Buchláková.
Pritom ešte v roku 2007 využilo internet iba 53 % Slovákov, najmä na posielanie emailov. Aktuálne sa do popredia dostáva aj chatovanie a využívanie sociálnych sietí, ktoré sú v čase pandémie náhradou za obmedzený sociálny kontakt. Najvyššie využívanie internetu na Slovensku je vo vekovej kategórii 16- až 19-ročných, kde dosahuje až 99 %. Naopak, zo seniorov vo veku 65 až 74 rokov využíva internet iba niečo vyše tretina.
V rámci 27 krajín Európskej únie 74 % ľudí využívalo vlani internet na odosielanie a prijímanie mailov, na vyhľadanie informácií o tovaroch a službách (69 %), na zasielanie okamžitých správ (68 %) či online správy (65 %). V rámci únie väčšina ľudí tiež využívala internet na internetové bankovníctvo (57 %), počúvanie hudby (56 %), využívanie sociálnych sietí (56 %) a na vyhľadanie informácií o zdraví (55 %).
V dôsledku protipandemických opatrení, ktoré zahŕňali najmä sociálnu izoláciu, ktoré sú vo väčšine členských štátov EÚ v platnosti od marca 2020, boli jednými z možností, ako zostať v kontakte, telefonické alebo videohovory cez internet. Internet vlani využívali na telefonovanie alebo video hovory 60 % Európanov.. U nás bolo využívanie internetu na telefonovanie a video hovory za vlaňajšok vyššie ako priemer EÚ, a to na úrovni 63 %. Vo všetkých internetových činnostiach zaznamenali telefonické alebo videohovory najväčší nárast v porovnaní s rokom 2019 (52 %), ako aj od začiatku ich zhromažďovania údajov (17 % v roku 2008).
