Prečítajte si, aké skúsenosti s komunikáciou so štátom majú naši redaktori, prípadne ich tipy na zlepšenia.
ONDREJ
Mám asi najviac skúseností s komunikáciou so štátom v rámci redakcie. A viem, že začiatky boli veľmi ťažké. Aj dnešný stav odzrkadľuje situáciu, ktorá je medzi ľuďmi už minulosťou. Čítačka, občiansky preukaz, USB port, notebook – to všetko musí byť k dispozícii, ak chcete elektronické služby štátu použiť. Bežní ľudia si už zvykli na mobil banking a všetko by ideálne riešili cez aplikáciu. A to zatiaľ nenastalo ani po nástupe novej vlády, ktorá to často spomínala. Osobne som služby štátu cez notebook použil pri zmene trvalého bydliska a toto fungovalo v poriadku. Dom by som však asi cez takéto služby nekupoval, natoľko im zase nedôverujem.
ROMAN
Moja skúsenosť je taká, že som si vybavil nový občiansky preukaz s čipom, keď sa začalo strašiť tým, že budeme musieť preclievať každú zásielku z Číny a ostatných krajín mimo EÚ. A vraj, keď si to spravím sám, pôjde to expresne a nebudem musieť platiť pošte. Lenže, nejako nám zabudli povedať, že ak si chceš preclievať zásielku sám, musíš zaslať pošte žiadosť v dostatočnom predstihu a aj tak jej zaplatiť 2 eurá. Vo výsledku som si teda nepreclil žiadnu zásielku, lebo to nedávalo zmysel. Ale občiansky s čipom mám, a tak som si vytvoril elektronickú schránku, do ktorej mi prišlo zopár správ počas prvých 24 hodín a odvtedy nič. Takže zatiaľ toľko a uvidíme, ako mi pôjde elektronické podanie daňového priznania.
FERO
Pre mňa je elektronická komunikácia so štátnymi inštitúciami niečo celkom bezproblémové a bežné. Od kolegov sa líšim tým, že to už pár rokov robím v inom štáte, konkrétne v Českej republike. Na slovenské ťažkosti sa pozerám tak trochu s nechápavým krútením hlavy. Jediné čo používam, je dátová schránka. Funguje to tak, že od momentu, keď si ju zdarma zriadite, štátne úrady ČR sú s vami povinné komunikovať cez ňu. Teda všetko to, čo by vám zaslali poštou, musia zasielať elektronicky do dátovej schránky, ako PDF súbor.
To isté platí aj pre vás. Pripomína to tak trochu komplexnejší e-mail, kde namiesto adries používate identifikátory inštitúcií, pridáte prílohu a odošlete. Či už ide o daňový úrad, katastrálny úrad, či úrad sociálnych vecí, akýkoľvek papier, ktorý ste im chceli poslať poštou, alebo doniesť osobne na úrad, je možné poslať cez dátovú schránku. Akt odoslania z vašej schránky je chápaný ako váš vlastnoručný podpis.
Veľa inštitúcií, ako napr. daňový úrad, vám dovolí vypĺňať formuláre, ako napr. daňové priznanie či rôzne nahlásenia, priamo na ich stránke, pričom ich „podpíšete“ svojimi prihlasovacími údajmi do dátovej schránky, čím sa odošlú, a to je všetko. Dátovú schránku si tu môže zriadiť každý. Keď som to pred 7 rokmi robil, musel som preto navštíviť ešte tzv. Czech point, teda kontaktné miesto verejnej správy, čo je napr. pošta (ukázal som občiansky preukaz a vygenerovali mi meno a heslo). Dnes už netreba ani to a cez identitu občana je to možné urobiť on-line.
MIŠO
Služby štátu sú niečo, čo nebudete potrebovať využívať každý deň. Je to vlastne obdoba kamenných úradov prenesená do počítača. Zjednodušene povedané a je jasné, že zatiaľ sa celkom všetko do „metaverzu štátu“ ešte neprenieslo. Je to rovnaké ako pri „kamenných úradoch“, na niektoré skrátka nechodíte, tak ako si ešte nechodíme po dôchodok na poštu atď.
Využil som podávanie daňového priznania elektronicky. Mnoho ľudí to zatiaľ využiť nemusí, a tak zvolí tú klasiku, vystáť si rad na daňovom úrade, našťastie dnes už s poradovým číslom na vytlačenom lístku, ale aj tak.
Chcú to po starom, priniesť na úrad a mať kontakt so živým človekom, ktorý to skontroluje a povie, ak by niečo chýbalo. Ja ho aj vďaka službám štátu, aj vďaka podmienke zo strany štátu musím podať elektronicky a celkom rád to urobím. Ja naopak využijem to, že eliminujem živého človeka pri tejto aktivite a spoľahnem sa na dostupnosť štátnych serverov v marci.
PEŤO
Digitálne služby štátu som zatiaľ nevyužil. Možno v tomto smere patrím do starej školy a komunikáciu s úradmi riešim ich osobnou návštevou. Toto moje rozhodnutie vychádza z predpokladu možného vzniku problémov počas elektronickej komunikácie. Ich riešenie môže celý proces predĺžiť, keďže by sa v prípade chyby moja požiadavka dostala znovu do nového procesu vybavovania.
Na druhej strane som si všimol proaktívne vybavovanie požiadaviek priamo úradníkmi. Pred pár mesiacmi som z katastra potreboval zopár dokumentov, ktoré som s úradom vybavil cez telefón a mail. V podstate celý proces prebehol ako cez infolinku banky alebo operátora. Nemusel som ísť na úrad osobne a všetko vrátane platobných údajov som dostal do mailu.
MIRO
Elektronická komunikácia so štátom nie je v mojom prípade na dennom poriadku, no niečo som už vyskúšal. Konkrétne išlo o celkom banálnu vec, akou je objednanie sa na presný termín v rámci prihlasovania vozidla na dopravnom inšpektoráte, čo fungovalo celkom dobre a nemusel som čakať dlhé hodiny v rade ako kedysi.
Opakom však bola dávnejšia skúsenosť so sociálnou poisťovňou a úradom práce, keď jedno oddelenie ponúkalo možnosť elektronickej komunikácie a druhé nie, pričom išlo o výmenu bežných dokumentov a informácií, vo výsledku som musel aj tak prísť osobne s prefotenými papiermi a pod., čo ma celkom nahnevalo. Osobne si však myslím, že Slovensko je od skutočnej digitalizácie, ktorá je funkčná, rýchla a bezpečná ešte veľmi ďaleko. Veľa sa o tom hovorilo, veľa sa „investovalo“, veľa sa prezentovalo, ale realita je, žiaľ, trošku iná.
Prečítajte si aj:
