Mala dvere ako exotické superauto, ale v skutočnosti bola neveľkým vozidlom na každý deň. Toyota Sera, ktorá inšpirovala tvorcu McLarenu F1, tento rok oslávi tridsiatku. Pripomeňme si asi najnezvyčajnejší model japonského výrobcu, aký sa kedy dostal do sériovej výroby.
Auto ako motýľ
V roku 1987 spoločnosť Toyota na autosalóne Tokio Motor Show predstavila vo svojom stánku jedenásť špeciálnych vozidiel. Medzi nimi aj malý, ani nie 4 metre dlhý futuristický koncept AXV-II. Auto priťahovalo pozornosť svojim netypickým vzhľadom. Horná časť karosérie bola takmer celá zhotovená zo skla. Dvere sa neotvárali, ale vyklopili nahor aj s časťou strechy. Toyota si nezvolila nožnicový systém, známy už predtým napríklad z Lamborghini Countach. Dvere sa neotvárali klasicky nahor ako v slávnom Mercedese 300 SL. V tomto aute sa roztvorili súčasne dopredu aj nabok. Takéto riešenie – pripomínajúce motýlie krídla – je dnes známe ako butterfly doors.
Koncept vo výrobe
Koncept Toyota AXV-II bol ukážkou schopnosti dizajnérov a inžinierov japonskej značky. Pod karosériou už auto nebolo také nekonvenčné. Japonci totiž využili platformu obľúbeného mestského auta Toyoty, modelu Starlet. Futuristické auto teda bolo v skutočnosti veľmi blízke výrobe. Až také blízke, že v roku 1990 začalo opúšťať továreň pod názvom Toyota Sera.
Názov nového modelu Sera zdôrazňoval budúcnosť – podľa francúzskeho slovesa „byť“ v budúcom čase. V automobilke ešte urobili niekoľko úprav vozidla, ale konštrukcia a celkový dizajn ostali nezmenené. V roku 1991 získala Sera prestížnu cenu Car Design Award Torino – Piemonte. Ten istý titul dostalo predtým napríklad Ferrari Testarossa.
Inšpirácia pre iných
Pri produkčnej verzii auta ostali zachované aj charakteristické dvere. Systém použitý v japonskom aute bol založený na dvoch úchytkách. Jedna z nich bola umiestnená nad čelným sklom, druhá pri spodnej časti stĺpika A. Boli posilnené dvojitými plynovými vzperami. Sera bola prvé auto s dverami typu butterfly, ktoré sa dostalo do sériovej výroby. Práve týmto riešením sa neskôr inšpiroval Gordon Murray pri návrhu dverí pre legendárny McLaren F1. Neskôr sa podobný systém dostal aj do ďalších automobilov britskej značky alebo do známeho Ferrari Enzo.
S dobrou výbavou
Auto s presklenou strechou vyzeralo skvele, ale kabína sa počas slnečných dní ľahko prehrievala. Toyota to vo svojej obchodnej politike vzala do úvahy, a tak Sera už v základnej cene disponovala elektricky ovládanými oknami a automatickou klimatizáciou. K základnému vybaveniu patril aj posilňovač riadenia a voliteľný systém ABS s kotúčovými brzdami. Na zozname vybavenia bol tiež komplikovaný audio systém Super Live Sound System. Pozostával z 10 reproduktorov a nového zvukového procesoru. Zadné reproduktory boli dokonca schopné rotovať a zvuk, ktorý sa odrážal od okien, umožňoval celkom iné vnímanie hudby.
Nový motor
Novinky nechýbali ani pod kapotou. Nový zážihový štvorvalec typu 5E-FHE s objemom 1,5 litra dosiahol výkon 110 koní a 7900 otáčok. Motor bol umiestnený vpredu a poháňal predné kolesá s päťstupňovou manuálnou alebo štvorstupňovou automatickou prevodovkou. Motor síce neurobil zo Sery superauto, ale v kombinácii s ľahkou karosériou s hmotnosťou okolo 900 kg sa pohybovalo veľmi efektívne.
Toyotu Sera vyrábali do roku 1995. Z výrobnej linky zišlo takmer 16 000 kusov a všetky boli určené pre japonský trh. Vďaka podnikavým súkromným dovozcom sa však auto dostalo aj do iných krajín. Volant umiestnený na pravej strane spôsobil, že auto jazdilo vo Veľkej Británii, i keď model si našiel majiteľov aj v Spojených štátoch. Výroba Sery by pravdepodobne trvala dlhšie, nebyť recesie, ktorá v 90. rokoch zasiahla japonskú ekonomiku.
