Od papierových máp až k smartfónom. Navigovanie sa za posledné tri desaťročia veľmi zmenilo

Satelitná navigácia je doslova zázrak, ktorého prínos si mnohí z nás ani neuvedomujú.

Ak by ste vodičovi z 80. či 90. rokov predviedli možnosti dnešných satelitných navigácií, zrejme by bol z tejto technologickej vychytávky uveličený. Samozrejme, aj automobilizmus ako taký sa za ostatné dekády celkovo zmenil. Autá sú dnes doslova prešpikované elektronikou a kadejakými asistenčnými systémami, ale stále sú to vozidlá jazdiace po asfaltkách, ktoré majú štyri kolesá a volant. Zato satelitná navigácia je niečo úplne nové, kedysi nepredstaviteľné.

Začalo sa to papierom

Ak sa už podobne ako ja radíte medzi pamätníkov a spomínate si na cestovanie v 80. či 90. rokoch 20. storočia, možno si pamätáte aj to, že pri dlhších cestách do vzdialenejších destinácií boli prakticky nevyhnutnou výbavou vodiča papierové mapy a autoatlasy. Ohmatané, trochu zašpinené, trhajúce sa na miestach skladania, ale pri cestách do neznáma v tom čase neoceniteľná pomôcka.

Papierové mapy boli hlavnou možnosťou navigácie prakticky celé storočia a takmer nič na tom nezmenili ani posledné dve dekády uplynulého tisícročia. Mali však veľa nevýhod. Už v čase vytlačenia mohli byť neaktuálne, ak bola medzitým postavená nejaká nová komunikácia či upravená tá stará. Vodič ich pri jazde nemohol používať sám, potreboval na to spolujazdca, alebo musel občas zastaviť a do máp sa pozrieť.

Navyše, musíme mať na pamäti aj stav cestnej siete v 80. či 90. rokoch. Neexistovala žiadna diaľnica, ktorá by vás prakticky bez prerušenia doviedla do vtedajšej Juhoslávie či Rumunska alebo Bulharska. Jazdenie bolo zložitejšie, šlo sa po bežných komunikáciách prvej, druhej a neraz i tretej triedy (hlavne ak ste poblúdili, čo nebolo nič výnimočné). Rovnako obchvaty miest boli skôr výnimkou a pri ceste do spomínaných južných krajín museli vodiči často ísť napríklad priamo cez Budapešť či iné väčšie a menšie mestá.

GPS bol dlho civilne prakticky nepoužiteľný

Obrovský prielom v tejto oblasti spôsobilo sprístupnenie satelitnej či družicovej navigácie pre širokú verejnosť. Počiatky takýchto systémov sa síce rátajú už do 60. rokov 20. storočia, ale vtedy šlo o utajované vojenské projekty. Na ne v 80. a 90. rokoch nadviazal dodnes fungujúci a veľmi známy americký GPS Global Positioning system).

Opis jeho fungovania by bol nad rámec tohto článku, spomeňme len dôležitý fakt, že aj tento systém bol spočiatku určený len pre potreby armády a pre civilné použitie bolo použitá umelá odchýlka, ktorá spôsobovala nepresnosť o 100 až 150 metrov. Dôvodom boli obavy o možné zneužitie systému, napríklad na presné navádzanie nepriateľských rakiet. Na automobilovú navigáciu bol teda GPS nepoužiteľný.

Zmena nastala až v máji 2000, keď vtedajší prezident Spojených štátov amerických Bill Clinton nariadil túto umelú odchýlku vypnúť, ako informuje napríklad portál iDnes.cz. GPS pre civilné použitie sa razom spresnilo na úroveň niekoľkých metrov.

Samostatné navigácie a GPS moduly

Táto skutočnosť znamenala od roku 2000 okamžitý a obrovský boom navigačných zariadení. K nám, samozrejme, prišli s niekoľkoročným spozdením, zjednodušene môžeme hovoriť o druhej polovici nultých rokov, teda po roku 2005.

Verejnosti boli najznámejšie samostatné „krabičkové“ navigácie s dotykovými displejmi. Na rozdiel od súčasných smartfónov však tieto displeje neboli kapacitné, teda reagujúce na dotyk prstov, ale kapacitné, teda tlakové. Platilo o nich, že boli drahé a pomalé, hlavne tie (relatívne) lacnejšie modely.

Problémom týchto navigácií boli i mapové podklady. Tie boli uložené v pamäti zariadenia, alebo na pamäťovej karte, keďže zariadenia nemali pripojenie na internet. Z času na čas ich teda bolo treba aktualizovať, za čo sa zväčša platilo. Prípadne ich bolo treba nelegálne stiahnuť.

S nástupom smartfónov sa vtedy začala rozvíjať aj druhá vetva navigačných zariadení – aplikácie v telefónoch. Tie však vtedy ešte až na výnimky nemali zabudované GPS čipy, takže na tento účel bol potrebný samostatný modul, ktorý s telefónom komunikoval cez Bluetooth.

Jedným z obľúbených bol modul Nokia LD-3W, ktorý som používal s telefónom Nokia N73 a navigačným systémom Sygic McGuider. Podobné moduly sa ale dali kúpiť od rôznych výrobcov, cena začínala niekde okolo 3000 vtedajších slovenských korún. Existovali aj navigačné aplikácie od ďalších výrobcov, medzi najznámejšie patrili TomTom či Garmin.

Problémom týchto navigácií bolo, že bez pripojenia na internet mali dlhý „studený“ štart, teda dlho im trvalo, kým zistili polohu satelitov a zafixovali pozíciu. Trvalo to neraz celé minúty, takže bolo vhodné navigáciu v mobile spustiť už doma pri pripojení na internet, alebo s dostatočným časovým predstihom pred šoférovaním.

Rýchlo však začali pribúdať telefóny, ktoré mali GPS čip v sebe zabudovaný, napríklad legendárna Nokia N95. Určitý krok späť potom znamenalo uvedenie iPhonu, pre ktorý v prvých rokoch neexistovala klasická satelitná hlasová navigácia. iPhone 3G, ktorý sa u nás na rozdiel od úplne prvého iPhonu predával, síce tiež mal zabudovaný GPS čip, ale v porovnaní so spomínanou Nokiou šlo o podstatne menej presný a nekvalitnejší kúsok elektroniky.

V nasledujúcich rokoch sa to však rýchlo zmenilo a aj prudký nástup operačného systému Android znamenal behom pár rokov okolo roku 2010 rýchly rozmach navigovania cez mobilné telefóny. Navigácie boli čoraz komplexnejšie a vďaka zlepšujúcej sa dostupnosti dátových paušálov začali poskytovať aj aktuálne informácie o dopravných obmedzeniach. Navigácie začali výrobcovia pridávať aj priamo do automobilov, kde ich nájdeme dodnes. Buď ako samostatné riešenia, alebo streamované cez CarPlay či Android Auto.

Od platených k bezplatným

Zmenila sa ešte jedna vec. Pred 10 či 15 rokmi boli automobilové navigácie platené, našli sa síce aj bezplatné, ale väčšinou boli založené na Open Street mapách a kvalitou i funkcionalitou za tými platenými jasne zaostávali.

Dnes už ale za kvalitnú navigáciu netreba nič platiť. V tomto prípade všetko odštartoval Google, keď do svojich Máp pridal bezplatnú hlasovú navigáciu. V priebehu nasledujúcich rokov sa objavili ďalší výrobcovia, ktorí ponúkali bezplatnú navigáciu, osobne popri Google Mapách preferujem výborné Mapy.cz. Platenú navigáciu som nepoužil už celé roky.

Navigačné aplikácie ako také sú dnes na vrchole a dostupné prakticky každému, kto má aspoň zhruba sto eur na kúpu telefónu. Existujú aj špeciálne režimy či navigácie pre chodcov, na použitie s verejnou dopravou, či pre nákladnú prepravu alebo dokonca poľnohospodárstvo.

Navigácie nám teda nielen zlepšili život, ale na rozdiel od iných technologických vymožeností, napríklad sociálnych sietí, nemajú ani vyslovene negatívne stránky. Zostáva teda veriť, že to tak bude aj v budúcnosti.

Zdroj: vlastné

Prečítajte si tiež: