Pirátstvo je v internetových vodách rozšíreným fenoménom, o ktorom minimálne počul každý používateľ. Na webe aj mimo neho však počuť zúrivú paľbu protipirátskych skupín, ktoré sa snažia útočiť na pirátske „lode“ na všetkých frontoch. Aká je situácia v tejto komplexnej oblasti dnes?
Každý deň si v rozpore s autorskými právami stiahnú pirátsku hudbu, video či softvér milióny používateľov po celom svete. Podľa analytickej spoločnosti Excipio, ktorá sa zameriava na reporty pre protipirátske organizácie, sa z hľadiska filmovej produkcie v minulom roku najviac sťahoval film Vlk z Wall Street, ktorý si údajne nelegálne zadovážilo 30 miliónov používateľov. Na druhom mieste sa umiestnila rozprávka Ľadové kráľovstvo (Frozen) od štúdia Disney s 29,9 miliónmi stiahnutí a nové spracovanie sci-fi príbehu RoboCop (29,8 milióna). Vytváranie týchto štatistík je však vždy veľkým problémom, pretože z hľadiska pirátstva existuje obrovské množstvo rozdielnych distribučných kanálov a spočítať uspokojivo všetky je prakticky nemožné. Na rôznych P2P sieťach sa obsah vyskytuje v desiatkach rôznych kópií a kvalite a na obrovskom zástupe úložísk, kde je neustále znova a znova uploadovaný pod rôznymi menami, je prakticky nemožné reálne čísla stiahnutí odhadnúť. Lepšiu predstavu o popularite konkrétneho obsahu nám dáva BitTorrentový zeitgeist, v rámci ktorého sa najväčšie indexové weby tohto druhu obsahu podelia o svoje štatistiky vyhľadávania, podobne ako to robí každoročne Google (v minulom roku sa najvyhľadávanejšími výrazmi na svete stal zosnulý herec Robin Williams, futbalový World Cup a Ebola). Pokiaľ v rámci torrentových vyhľadávačov vynecháme obvyklé čiastkové výrazy ako „2014“ či „1080p“, tak najčastejšie ľudia v priebehu minulého roku vyhľadávali film Strážcovia galaxie (Guardians of the Galaxy) a seriály Hra o tróny (Game of Thrones) a Živý mŕtvy (The Walking Dead). Na ďalších miestach skončili filmy Lucy a Úsvit planéty opíc. Ide síce o neúplné dáta, pretože sa týkajú len BitTorrentu a nie webových úložísk, vo svojej kategórii sú ale aspoň relevantné a založené na presných meraniach. To, že táto trojica filmov nie je v štatistike spoločnosti Excipio ani v prvej dvadsiatke ukazuje, že podobné štatistiky sú vždy náramne problematické. BitTorrent je totiž bezkonkurenčne najväčšou pirátskou platformou na svete.
Pirátstvo je bezpochyby veľmi rozšírený fenomén a proti neoprávnenému kopírovaniu bojujú spoločnosti na ochranu autorských práv už dlhé desaťročia. Čas od času prebehne médiami správa o zatknutí a odsúdení nejakého piráta, ktorý ripoval a zdieľal filmovú produkciu vo veľkom, prípadne o zlikvidovaní prevádzkovateľa streamovacieho portálu, poskytujúceho nezákonne prístup k autorsky chráneným seriálom. Z hľadiska frekvencie týchto prípadov a celkových pirátskych štatistík je zrejmé, že kontakt bežného piráta s protipirátskou organizáciou je len o málo pravdepodobnejší, než zásah bleskom. Ochrancovia práv sú si toho pochopiteľne vedomí, a preto bojujú najmä na dvoch frontoch. Snažia sa zabrániť ľahkej dostupnosti pirátskeho obsahu pre masy a zároveň sa snažia likvidovať z tohto hľadiska najvýznamnejších poskytovateľov. Žiaľ, neraz pritom prekročia všetky hranice dobrých mravov a nezriedkavo pri útoku minú svoj cieľ tak, že je na mieste otázka, či vôbec niekto stál za mieridlom (najnovším prešľapom sa budeme venovať). V posledných rokoch sme v niektorých oblastiach svedkami skutočného poklesu pirátstva, avšak len ťažko sa dá tento trend pripísať na vrub protipirátskym organizáciám. Napríklad pokles pirátskych kópií Windows za poslednú dekádu ide na vrub najmä toho, že skladané desktopy, na ktorých bolo pirátstvo operačného systému najväčšie, sa stali v domácnostiach už len doménou hráčov a taktiež náročnejších používateľov, ktorí vyžadujú vysoký výkon a veľkú konfigurovateľnosť. V prípade dnes omnoho populárnejších notebookov je operačný systém zvyčajne v cene a pokles pirátstva v tomto smere je tak nevyhnutným dôsledkom. Podobne sa dá nazerať napríklad na zníženie pirátstva hier, filmov či hudby. Stále populárnejšie sú totiž pokročilé legálne distribučné systémy, ktoré sú rovnako pohodlné, ako pirátstvo samotné (Steam, Netflix, Spotify). Paradoxné je, že aktivity protipirátskych skupín za posledné roky neklesajú a sú naopak čoraz agresívnejšie.
Poľovačka na odkazy
Zrejme najväčšou akciou protipirátskych organizácií, s ktorou sa nevyhnutne stretne prakticky každý používateľ, je mazanie odkazov z internetových vyhľadávačov. Stačí zadať napríklad do Googlu názov nejakého populárneho filmu a naspodku stránky si pravdepodobne všimnete, že niektoré výsledky vyhľadávania boli odstránené na základe sťažnosti podľa DMCA (americký autorskoprávny zákon Digital Millennium Copyright Act). O koľko odkazov vlastne ide? Ochrancovia autorských práv len v roku 2014 požiadali o odstránenie viac ako 345 miliónov výsledkov vyhľadávania. To je o neuveriteľných 75 % viac, než v roku 2013. Odkazy viedli predovšetkým na úložiská súborov a takisto na indexové stránky P2P sietí. Z vyhľadávačov sa tak dnes maže skutočne vo veľkom. Kým ešte pred piatimi rokmi Google dostával pár stoviek či tisíc požiadaviek, dnes ich dostane každý deň milión. Najviac sa z vyhľadávania strácali odkazy na verejné on-line úložiská 4shared.com (8,3 milióna výsledkov), Rapidgator.net (7,8 milióna) a Uploaded.net (5,4 milióna). Neprestajné monitorovanie obrovského množstva stránok a nahlasovanie odkazov na konkrétne pirátske súbory je samozrejme časovo náročné. Protipirátske organizácie by si veľmi radi uľahčili situáciu tým, že by namiesto stále nových odkazov vo formáte „stranka.com/stiahni-subor/XY“ poslali Googlu len adresu celej domény (stranka.com) a prikázali by mu ju zmazať zo všetkých výsledkov vyhľadávania permanentne. Problém s niečím takým je zrejmý. Služby sú totiž často používané na súbory rôzneho typu, vrátane tých legálnych a to, že nejaký používateľ na ne nahrá nelegálnu kópiu súboru ešte neznamená, že poskytovateľ musí „zmiznúť zo sveta“. No len si skúste predstaviť situáciu, že na nejaký známy bezplatný cloud nahráte pirátsku kópiu filmu, ktorú začnete zdieľať. Namiesto toho, aby protipirátske organizácie nahlásili prevádzkovateľovi nelegálny obsah a dožadovali sa jeho zmazania, poslali by Googlu DMCA na celý cloud, a ten by zmizol z vyhľadávania pre všetkých ľudí na svete bez ohľadu na to, že jeho iný obsah je legálny. Zdá sa vám to nereálne? Mnohé protipirátske skupiny sa takto už niekoľkokrát pokúsili zablokovať celkom legálne šifrované cloudové úložisko Mega. Google však požiadavke nikdy nevyhovel. Aktuálna udalosť tohto typu sa stala naposledy začiatkom marca, kedy sa združenie na ochranu filmového priemyslu (MPAA) dožadovalo u Googlu okamžitého zmazania všetkých výsledkov vyhľadávania desiatok domén. Google to odmietol u 86 % z nich, pričom to odôvodnil tým, že vonkoncom nejde o stránky, ktoré poskytujú výhradne pirátsky obsah.
Pri takomto počte nahlásení je nemožné, aby nedochádzalo k chybám. Problémom je, že zatiaľ čo nahlasovanie môže byť plne automatické a postih za chybu prakticky neexistuje, Google musí dať pozor na to, aby neodstraňoval odkazy neoprávnene. Uškodil by totiž nielen postihnutým stránkam, ale aj svojej povesti. Azda najhlúpejšia kolekcia DMCA požiadaviek v histórii internetu bola Googlu odoslaná koncom februára tohto roku protipirátskou organizáciou Total Wipes Music Group. Tá sa hudobné albumy zastupovaných kapiel podujala chrániť skutočne vo veľkom a prikázala Googlu vymazať množstvo odkazov smerujúcich na články s ich recenziami. To však zrejme nebolo dosť, a preto pridali aj odkazy na množstvo technických magazínov, ktoré sa hudbe vôbec nevenovali, ale zato obsahovali článok pojednávajúci o anonymnom sťahovaní. Vrcholom bola požiadavka na zmazanie 95 odkazov, ktoré viedli na stiahnutie softvéru, o ktorom Total Wipes Music Group tvrdila, že má naň výhradné autorské právo. Na tom by ešte nebolo nič nezvyčajné, stačilo sa však pozrieť na zoznam toho, aký softvér si skupina nárokovala. Išlo totiž o freeware programy Skype, Open Office, VLC, TeamViewer, 7-Zip, či Gimp, ďalej o prehliadač Opera, bezplatnú verziu antivírusu AVG, platformu Java, redakčný systém Joomla či operačný systém Ubuntu. Všetky odkazy pritom viedli na ich vlastné domovské stránky, kde boli ponúknuté na stiahnutie! Kompletnú DMCA, ktorej Google, pochopiteľne, nevyhovel, si môžete prezrieť archivovanú na adrese www.chillingeffects.org/notices/10416081. Paradoxne toto nie je prvý vtipný prešľap, ktorého sa táto protipirátska skupina dopustila. Už v lete minulého roku sa totiž pokúsila z výsledkov vyhľadávania vyradiť stránky švédskej nábytkárskej spoločnosti IKEA.
Piráti a ich pozícia na svetovom internete
Nekonečné odstraňovanie odkazov z vyhľadávača je bezpochyby sizyfovskou prácou. Google nie je jediný internetový vyhľadávač na svete a pokiaľ v ňom používatelia pravidelne nebudú nachádzať to, čo hľadajú, naučia sa chodiť inde. Môže to byť napríklad Bing od Microsoftu alebo stále obľúbenejší Duck Duck Go či Yahoo. Je nepochybné, že mnoho obyčajných používateľov zadá do vyhľadávača napríklad názov pesničky a pridá výraz MP3 alebo napíše názov knižky a pridá PDF či DOC. Nazývať takýchto používateľov slovom pirát je ale trochu prehnané. Prakticky ktorýkoľvek používateľ, ktorý začne dokumenty, médiá alebo softvér sťahovať v rozpore s licenciou, sa skôr či neskôr oboznámi so situáciou natoľko, že obyčajné internetové vyhľadávače nechá na pokoji a žiadaný obsah tohto typu začne hľadať pohodlnejšie na špecializovaných stránkach či sieťach. Pokiaľ odložíme stranou elitnú pirátsku scénu, ktorá je celkom odlišným miestom, tak bežných pirátov nájdeme na dvoch rôznych platformách. Prvou je nekonečný zástup súborových úložísk a diskusných fór na zdieľanie odkazov, tou druhou veľký zástup P2P sietí a pridružených indexovacích webových stránok. Ak sa pozrieme na súborové úložiská, tak niektoré z nich, ako je napríklad v našich končinách populárne „Ulož to“, majú implementované vlastné vyhľadávanie. V ňom sa súbory hľadajú pochopiteľne lepšie, než v internetovom vyhľadávači a na ramenách ochrancov autorských práv je neustále tieto úložiská monitorovať a nelegálny obsah ich prevádzkovateľom nahlasovať. Aj keď teda používatelia nájdu odkaz na rôznych internetových stránkach, pri pokuse ho stiahnuť sa ohlási len správa úložiska, že súbor bol odstránený na žiadosť majiteľa autorských práv.
Ak by existovalo len jedno či dve úložiská a všetky súbory by boli názorne pomenované, išlo by len o hru o čas. Pirát by súbory chcel stiahnuť čo najskôr a naopak organizácie ochrancov autorských práv by ich čo najskôr vyhľadali a zmazali. Situácia však vonkoncom nie je taká jednoduchá. Vyhľadávanie väčšina úložísk nemá a navyše nie je žiadna povinnosť súbory názorne pomenovávať. Úložísk a neúnavných uploaderov je takisto prakticky nekonečný zástup a sledovanie a identifikovanie všetkých súborov je nemožné. V čase, kedy ochrancovia nejaký súbor zablokujú, si ho už pravdepodobne stiahlo veľké množstvo ľudí, pričom v ten istý moment je už zrejme nahrávaný v ďalších kópiách niekam inam. Ide teda o nekonečný boj točiaci sa stále dokola. Pirátovi, ktorý súbory len pasívne sťahuje, pritom nejaká extrémna starosť nevzniká. Stačí, aby navštevoval nejaké veľké zberné diskusné fórum na zdieľanie odkazov. Pomocou neho totiž môže hľadať obsah od množstva uploaderov, ktorý je umiestnený na rôznych úložiskách po celom internete. Dostane sa k nemu jednoduchým integrovaným hľadaním a veľmi rýchlo. To, že odkaz vedúci na jedno či druhé úložisko je už neplatný, ho nijak zvlášť netrápi, pokiaľ je totožný súbor na treťom či štvrtom úložisku stále aktívny. Takýchto fór je veľké množstvo, pričom často majú veľké komunity. Ak niektoré z nich prestane existovať, komunita sa skrátka presunie na iné. Tie najväčšie a najpopulárnejšie však existujú už viac ako dekádu, pričom v slovensko-českej komunite ide predovšetkým o Warforum, na ktorom je registrovaných niekoľko stoviek tisíc používateľov, zatiaľ čo v prípade celosvetovej komunity zas ide o Warez-BB, ktoré má niekoľko miliónovú členskú základňu.
Prečítajte si tiež:
5 tipov pre zvýšenie produktivity
Sony Xperia Z4 tablet – video
Pripravia Google a Huawei nový Nexus?
Pirátska platforma v podobe používania on-line úložísk s pridruženými diskusnými fórami na zdieľanie odkazov, je z hľadiska celkových čísiel obrovská a protipirátske združenia posielajú denne tisícky požiadaviek na zmazanie súborov. Z hľadiska celkového objemu prenesených dát však prvé husle nehrá (jedným z dôvodov je obvykle veľmi nízka rýchlosť sťahovania). Koruna patrí v tomto smere inej platforme bežných pirátov, ktorou sú P2P siete a k nim pridružené indexovacie stránky. Najpoužívanejším P2P protokolom na svete je BitTorrent, ktorý sa dlhé roky podieľa nezanedbateľnou mierou aj na celosvetových štatistikách prenesených dát. V rámci podielu na uploade domácich používateľov mu patrí celosvetovo bezkonkurenčne prvé miesto (približne tretina objemu). V prípade downloadu sme za posledné roky svedkami jeho percentuálneho poklesu. Napríklad v rámci Severnej Ameriky ešte v roku 2010 zaberal 20 % internetovej prevádzky, avšak v roku 2011 to bolo už len 14 %, v roku 2012 necelých 13 %, o rok neskôr 9 % a v minulom roku dokonca už len necelých 6 %. Nesúvisí to však s tým, že by výrazne klesala jeho popularita alebo objem prenesených dát. Dôvod je ten, že v rámci internetu začal mať v posledných piatich rokoch čoraz viac „ťažkotonážnych“ spolupútnikov. V roku 2010 prenášala Severná Amerika mesačne približne 5 exabajtov dát, čo znamená, že BitTorrent sa 20 % prevádzky podieľal na jednom exabajte (EB). V roku 2014 však Severná Amerika prenášala už 20 EB mesačne a pri súčasnom 6 % podielu BitTorrentu to znamená 1,2 exabajtu. O ostatné dáta sa starajú najmä veľké video streamovacie služby, pričom ide predovšetkým Netflix a dnes už aj 4K videá, ktoré podporuje YouTube. Ľahká dostupnosť množstva legálneho video obsahu sa v USA bezpochyby podieľa na tom, že rast BitTorrentu sa ostro nezrýchľuje. V Európe je situácia mierne odlišná a zrejme aj menšia dostupnosť legálneho streamingu prispieva k trochu väčšej akcelerácii. Kým v roku 2013 tvoril BitTorrent 10 % z celkového 12 EB downloadu (1,2 EB), v roku 2014 to bolo 11 % zo 14 EB, teda 1,54 EB. Odhaduje sa, že BitTorrent používa na svete každý mesiac okolo 300 miliónov ľudí.
Okrem BitTorrentu existuje ešte množstvo iných P2P sietí, avšak z hľadiska celosvetovej štatistiky ide dnes už o omnoho menšie komunity. Ich doba behom posledných 10 rokov skrátka pominula, najmä z dôvodu stúpajúceho objemu zdieľaných dát, pretože čo do rýchlosti a použiteľnosti s BitTorrentom nemôžu súperiť. Neznamená to však, že prestali existovať. Napríklad sieť Direct Connect je stále živá a používaná najmä v Rusku a vo východnej Európe. Počty používateľov sa však pohybujú na desiatkach tisíc či stovkách tisíc, čo z hľadiska protipirátskych skupín prestáva byť zaujímavé, najmä keď tieto komunity fungujú mimo webového obsahu. To sa o BitTorrente povedať nedá, pretože najväčšie indexové stránky ako PirateBay alebo KickassTorrents, ktoré poskytujú magnet linky alebo torrent súbory (nie však samotné dáta, tie sa šíria P2P sieťou), patria medzi najnavštevovanejšie webové stránky na svete. A to je pre ochrancov autorských práv respektíve protipirátske združenia jasný cieľ.
Rozbúrené more a nepotopiteľné pirátske lode
Švédska stránka PirateBay, teda pirátska zátoka, patrí už od svojho vzniku v roku 2003 k najpoužívanejším indexom siete BitTorrent. Ani zďaleka však nie je jediná. Úlohou stránok tohto typu je poskytovať komunite miesto na zdieľanie informácií o súboroch prítomných v sieti, umožniť vyhľadávanie a takisto poskytovať špeciálne „navigačné“ súbory alebo inštrukcie. Používateľ na stránku príde, vyhľadá žiadaný obsah a napojí sa naň pomocou torrent súboru alebo magnet linku umiestneného na stránke. Na webe samotnom teda daný dátový obsah nie je. Torrent je miniatúrny súbor, obsahujúci metadáta, ktoré príslušnému softvéru s podporou BitTorrent protokolu prezradia, ako daný súbor získať. Ide predovšetkým o adresu koordinačného trackeru, ktorý používateľov sťahujúcich súbor riadi, ďalej údaje o tom, ako je daný súbor alebo kolekcia viacerých súborov veľká a čo všetko ju tvorí. Používateľ po otvorení torrent súboru v programe ihneď vidí, že napríklad hudobný album obsahuje desať skladieb MP3, jeden textový súbor s popisom a JPEG obrázok obalu. Môže si pri tom vybrať len jeden a až následne sa program pripojí na tracker, prevezme si adresy používateľov, ktorí daný súbor zdieľajú a začne ho sťahovať. Naproti tomu magnet link už podľa svojho názvu žiaden súbor neobsahuje a inštrukcie sú zahrnuté priamo v ňom. Nejde pritom o odkaz na umiestnenie súboru, ako v prípade bežného hypertextového odkazu, ale o odkaz, ktorý obsahuje identifikátor súboru ako takého (tvorí ho kryptografická hašová hodnota). Používateľ teda nepotrebuje tracker, ktorý by ho presne nasmeroval na konkrétnych používateľov. Zjednodušene povedané, vďaka magnet linku sa dozvie softvér unikátne meno súboru, vojde do BitTorrentovej siete a zakričí „Kto má súbor XY?“. Všetci, čo počujú, odpovedia a ak ho nemajú, zakričia otázku ďalej. Pomocou rôznych metód siete, ako je distribuovaná hašovacia tabuľka (DHT) a výmena peerov (PEX) sa mu napokon dostane kladnej odpovede a prepojí sa s používateľmi, ktorí súbor zdieľajú. Výhodou je, že tento typ informácie nikdy nezastará. Nikdy totiž nesmeruje na už neaktívny tracker alebo neaktívneho používateľa. Tou najväčšou výhodou však je, že P2P sieť je decentralizovaná a nevyžaduje riadiaci tracker, ktorý možno vyradiť z činnosti. Naopak miernou nevýhodu je, že začatie sťahovania môže trvať aj niekoľko desiatok sekúnd, pretože programu chvíľu trvá, než mu na otázku kladne odpovie dostatok účastníkov siete. Program takisto nevie, z akých súborov sa daný obsah skladá (používateľ sa to však dozvedel na indexovacej stránke), takže až po začatí samotného sťahovania sa obsah ukáže a používateľ si môže vybrať, ktoré časti chce a ktoré nechce sťahovať (čo má zmysel len v prípade, že ide o veľkú kolekciu obsahu, nie jeden videosúbor filmu).
Aj keď zdieľanie torrent súborov a magnet linkov je možné na akejkoľvek stránke, v e-maile, či komunikačnej sieti, tak je nepochybné, že indexové stránky komunitu združujú a umožňujú efektívne vyhľadávať v obsahu podľa rôznych parametrov. Indexové stránky BitTorrentu, ktoré každý mesiac navštívia milióny unikátnych používateľov, sú dlhodobým tŕňom v oku protipirátskych združení. Samotné poskytovanie vyhľadávania torrent súborov či magnetov však patrí do šedých a veľmi diskutabilných vôd. Stránky ako také totiž žiadne súbory porušujúce autorské práva neobsahujú a rozpor v tejto problematike dobre ilustruje slogan „odkaz nie je zločin“. Podobne, ako v prípade Googlu a iných vyhľadávačov, aj pre indexové stránky BitTorrentu je bezpečnejšie (z pohľadu vyhnutia sa žalobám), ak preukazujú spoluprácu na základe plnenia žiadostí o odstraňovanie nelegálneho obsahu po podaní DMCA požiadaviek. Ak teda protipirátska organizácia zažiada na indexovej stránke o zmazanie informácií o súbore XY, stránka jej vyhovie a záznam odstráni. Vzhľadom na to, že stránok a používateľov je veľké množstvo, ide podobne ako v prípade súborových úložísk o nikdy nekončiaci súboj, ktorý sa pre ochrancov práv skrátka nemôže z princípu skončiť víťazne. Zaujímavé je, že kým väčšina indexových stránok BitTorrentu požiadavky DMCA pre vlastnú ochranu plní, ten najväčší v podaní PirateBay to nikdy nerobil a nie nadarmo sa stal absolútnou svetovou ikonou bežného typu digitálneho pirátstva. V roku 2009 síce z dôvodu ochrany vypol vlastný tracker a v roku 2012 prestal podporovať zdieľanie torrent súborov (začal preferovať výhradne magnet linky umožňujúce necentralizované pripojenie), avšak z hľadiska používateľov sa nič nezmenilo. Stránka plnila svoje indexovacie povinnosti tak ako vždy a po kliknutí na magnet link sa súbor začal sťahovať.
Proti stránke vznikla vôbec tá najväčšia protipirátska aktivita, aká sa dá predstaviť. Najvážnejšou bola bezpochyby razia švédskej polície a zhabanie serverov stránky v roku 2006. Samotný PirateBay však bol naspäť on-line behom niekoľkých dní zo serverov v Belgicku, Rusku a ďalších štátov. Neustále sa tak vynáral ako mýtická Hydra, ktorej po useknutí hlavy narastú ďalšie dve. V roku 2009 sa na základe tejto konfiškácie dočkali štyria prevádzkovatelia serveru žaloby, ktorá skončila verdiktom na jeden rok odňatia slobody za asistenciu pri porušovaní autorských práv. Navrhovaná pokuta v objeme jednej miliardy dolárov však u súdu neprešla a bola znížená na 2,7 milióna eur, na ktorú sa majú obvinení zložiť (podľa ich vlastných vyjadrení ju však nemajú z čoho zaplatiť a takisto to nemajú v pláne ani v budúcnosti, pretože odmietli ponuku používateľov stránky na verejnú zbierku). PirateBay však už v tej dobe spravovala iná skupina ľudí a tieto okolnosti sa, na sklamanie ochrancov práv, nijak nepodpísali na jeho prevádzke. V priebehu rokov PirateBay takisto neustále čelil blokovaniu svojej domény z množstva štátov. Pre obyvateľov sa však vždy objavil proxy server, umožňujúci pristupovať k stránke z náhradnej adresy. Z dôvodu veľkého nátlaku na providerov musel pritom mnohokrát meniť umiestnenie aj svojich serverov. Výpadky však nikdy netrvali dlhšie, než pár hodín.
Najnovšia udalosť veľkého významu sa stala v decembri minulého roku, kedy servery PirateBay (v tej dobe umiestnené v Štokholme) zhabala švédska polícia po nátlaku protipirátskej skupiny Rights Aliance. Stránku sa tak podarilo vyradiť aj napriek tomu, že väčšinu jej prevádzky zaobstarávalo 21 virtuálnych serverov umiestnených v komerčných cloudoch. Na používateľov BitTorrentu však tento ďalší a tentoraz omnoho dlhší výpadok nemal vplyv. Zvýšenie návštevnosti zaznamenali iné indexové stránky, pričom išlo najmä o KickassTorrents, ktorý v popularite šliapal PirateBay na päty už dlhší čas. Tento výpadok sa prevtelil do jeho korunovácie na najpoužívanejšiu pirátsku stránku. Obsah PirateBay pritom počas decembrového výpadku nezanikol. Behom pár dní sa začali objavovať kompletné kópie stránky vďaka tomu, že celý obsah a databáza PirateBay je neustále dostupná v podobe voľne stiahnutého torrentu. Behom mesiaca sa tak spustilo viac ako 370 kópií, pričom najpopulárnejší bol zrejme oldpiratebay.org, spustený prevádzkovateľmi indexovej BitTorrent stránky isoHunt. Ide o ďalšieho velikána so zaujímavým osudom, ktorý bol v roku 2013 donútený zastaviť svoju činnosť po uvalení pokuty 110 miliónov dolárov. Okamžite sa však objavilo niekoľko kópií, pričom jedna z nich (isoHunt.to) sa behom krátkej doby stala plne funkčnou a prakticky identickou náhradou. Na konci minulého roka však každopádne piráti čakali hlavne na návrat materskej lode v podobe pôvodného PirateBay, pričom prvé známky života sa objavili 21. decembra, teda 12 dní po výpadku spôsobenom zhabaním servera. Domáca švédska doména thepiratebay.se totiž začala zobrazovať vlajúcu pirátsku vlajku. Keďže sa však obsah stále neobjavil, predlžoval sa tak najdlhší výpadok v histórii, pretože PirateBay za 12 rokov svojej existencie nikdy nebol off-line viac ako tri dni. Prvého januára sa napokon objavil na stránke aktívny odpočet nastavený na prvý február a v priebehu mesiaca vlajku vystriedalo niekoľko iných obrázkov, vrátane mýtických zvierat v podobe Hydry a Fénixa. Zaujal takisto šifrovaný odkaz, ktorého význam nebol nikomu známy. Niektorí ľudia sa domnievali, že vedie na zálohy alebo na testovaciu podobu obnovenej stránky. Rozlúštenie sa napokon podarilo jednému z fanúšikov na portáli Reddit a ukázalo sa, že skutočnosť bola omnoho jednoduchšia. Išlo o odkaz vedúci na YouTube video so známou scénou Arnolda Schwarzeneggera z filmu Terminátor, v ktorej hovorí, že sa vráti. PirateBay sa napokon vrátil do plnej funkčnosti o deň skôr, teda posledný januárový deň.
Vďaka dlhodobejšiemu výpadku sa PirateBay ešte nestihol vrátiť na svoju obvyklú čelnú pozíciu v popularite BitTorrentových indexov. Jednou z príčin je, že niektorí používatelia nabrali podozrenie, či stránku skutočne prevádzkujú pôvodní správcovia a nejde o nejaký druh pasce protipirátskych organizácií. Išlo však o nepodložené tvrdenia, čo sa ukázalo v priebehu februára aj marca, kedy sa jeho doména opäť dostala do ich hľadáčika. Do platnosti vstúpilo blokovanie domény napríklad v celom Španielsku (používatelia z tejto krajiny sa tak uchýlili na proxyservre, ktoré na stránku presmerovávajú z inej adresy). PirateBay je momentálne až tretím najnavštevovanejším indexom BitTorrentov v poradí. Prvenstvo momentálne patrí stále populárnejšiemu „nakopávaču zadkov“ KickassTorrent, pričom jeho najnavštevovanejšej doméne Kickass.to patrí na webe 133 priečka. Na druhom mieste je Torrentz.eu (228 priečka), ktorý je však len agregátorom iných indexových stránok. Obe stránky dodržujú DMCA a nahlásený obsah blokujú, čo používateľov môže neraz otráviť (musia totiž magnet či torrent hľadať na inom indexovači alebo počkať, kým sa objaví znova). Ikonický PirateBay však v rebríčku opäť stúpa a v apríli mu už k druhému miestu veľa nechýba (236. miesto v svetovom rebríčku). Každopádne je vidieť, aká márna je snaha protipirátskych organizácií. Ani po druhej razii sa PirateBay nepodarilo zastaviť a navyše pri jeho takmer dvojmesačnom výpadku korunu prebrala iná stránka, konkrétne KickassTorrents.
Epický súboj smeruje na politickú pôdu
Súboj, ktorý ochrancovia autorských práv vedú proti pirátstvu v oblasti silnej filtrácie výsledkov vyhľadávania, v rámci blokovania domén či likvidácie serverov, je však len špičkou ľadovca. Tým najväčším kalibrom je lobovanie, teda aktívne ovplyvňovanie zákonodarcov, ministrov a všeobecne politikov v snahe výrazne zmeniť zákony. Cieľom by mal byť účinnejší boj s pirátstvom, pričom typickým príkladom je napríklad pretlačovanie zavedenia systému troch prehreškov, pri ktorom by mohol byť používateľovi z dôvodu sťahovania pirátskeho obsahu odopretý prístup k internetu. Ďalšie snahy smerujú k zavedeniu prísnejších trestov, ktoré by dosahovali úrovne ťažkých zločinov a takisto k presadeniu tvrdších postihov regulárnych webových portálov, vyhľadávačov či internetových poskytovateľov, ktorí by nereagovali dostatočne promptne na nahlasovanie nelegálneho obsahu. Situácia skutočne eskaluje a sprvu by sa mohlo zdať, že tento smer vývoja je nevyhnutný a neexistuje prakticky nič, čo by ho mohlo vo finále zastaviť. Nič ale ešte nie je jasné. Do politiky sa totiž začínajú dostávať osoby, ktoré vyrástli v ére internetu a masívneho zdieľania súborov. V súčasnosti má pirátsku politickú stranu zaregistrovanú už 33 štátov, pričom napríklad na Islande mieri dokonca na tie najvyššie méty. Jedno je pri tom isté, autorské právo potrebuje v USA aj v EU významný upgrade, ktorý ho posunie do internetovej éry. V priebehu tohto desaťročia tak môžeme očakávať veľké zmeny a to už jedným alebo druhým smerom. Práve tejto problematike sa budeme venovať vo voľnom pokračovaní tohto článku v nasledujúcom vydaní časopisu touchIT.