Názor Michala Reitera – sú z nás lovci Pokémonov?
Na Pokémonov si matne spomínam z dávnych čias. Videl som ich pravdepodobne niekde na českom TV kanáli. To som mal asi 13 rokov. Bol to len záblesk, vlastne dodnes som nevedel, čo Pokémon je. Minimálne nie to, koľko častí má seriál, o čo tam išlo a ani, kto je Pikaču. Myslím, že je žltý a je to nejaký „alfa samec“ v rámci tohto sveta J
Bol som veľmi zvedavý, aká bude hra na mobiloch. Najmä vďaka Romanovmu nadšeniu z tejto hry. Nainštaloval som si ju ešte z neoficiálneho zdroja, vo forme APK súboru. Hra sa javila ako pomerne zábavná. Niečo chytáte a zbierate. Pekný nápad, no potom som zistil, že to chytanie je veľmi jednoduché a netreba na to nejakú extra námahu. Iste, treba chodiť. Nech je ako chce, ak niekoho donúti práve toto trochu sa hýbať, je to plus. Každý má iný motivačný faktor.
Asi po dvoch dňoch nasledovalo prvé odinštalovanie. Potom sa nálada okolo Pokémonov zmenila aj vnútrofiremne a klasické „jak je“ pri káve nahradila otázka „v akom si tíme?“. Dobre teda, po týždni nasledovala opätovná inštalácia. Teraz už z oficiálneho zdroja Google Play. Hra sa totiž objavila aj na Slovensku. Zapol som ju a začal loviť malé príšerky. Našiel som super vlastnosť a tou je akási vábnička. Nepotrebujete robiť nič extra a Pokémoni sa pri vás začnú objavovať. Takto som sa dostal behom 45 minút až na úroveň 5. Páčilo sa mi objavovanie rôznych druhov. Princíp chytania nie je zase tak úplne jednoduchý.
Treba prstom spraviť gesto, ktorým sa virtuálnou loptou trafíte do Pokémona. Lietajúci sa chytali o poznanie ťažšie. Faktom je, že hra vás pohltí. Nie je to ako čítať správy na mobile. Síce sa pozeráte na displej viac než pred seba, no stále ide o program. Hra zaujme vašu pozornosť, preto sa objavovali aj prípady, keď si ľudia ublížili a nevnímali počas chôdze okolie. Sám som si to uvedomil, je to pravda, treba na to dať pozor. Hra je zatiaľ neustále vo vývoji a nové vylepšenia by mali postupne pribúdať. Tak, aby sa aspoň podľa tvrdení fanúšikov podobala čoraz viac na konzolovú predlohu.
Mišov verdikt
Pokémon môže byť pre mnohých skvelá zábava. Viem si hru predstaviť, ak sa vytvoria tímy a v rámci nich si hráči porovnávajú a zdieľajú svoje skúsenosti, zážitky alebo miesta, kde ulovili Pokémonov. Hra je veľmi nápaditá a zasadenie do reálneho prostredia je naozaj pekná vec. Najmä ak sa rozhodnete poňať hru športovo a chodiť na miesta, kde sa bojuje, alebo len aby sa vám vyliahol nový Pokémon. Hre ako takej nemôžem nič zásadného vytknúť a vo svojej podstate sa mi páči. Ja ale na Google Play zostávam označený Puzzle – majster. Stále toho o Pokémonoch ešte veľa neviem. Želám si, aby to presne takto aj zostalo.
Názor Romana Kadleca – najúspešnejší článok na TOUCHIT.sk
Priznám sa, že takéto „haló“ som ešte asi nezažil. Vývoj hry Pokémon GO som vnímal a na aplikáciu som sa tešil, keďže som pred pár rokmi odohral všetky Pokémonské hry na konzolách spoločnosti Nintendo. Mimochodom, najskôr boli hry, až potom seriál. A hoci ma samotný seriál nikdy neoslovil, pár zberateľských kartičiek a album s nálepkami by sa u mojej babky na povale našli. Prvý predpoklad bol však splnený – mám pozitívny vzťah k Pokémonom.
Tesne po americkej premiére hry začali zahraničné portály plniť správy o tom, ako Američania hrajú doslova všade. Vravím si OK, toto je už vážne a patrilo by sa hru vyskúšať v predstihu. Z čisto pracovných záujmov, čo spôsobuje toľko kriku. O tom, ako hrať Pokémon GO pred oficiálnym spustením, som napísal aj článok, ktorý bol v júli jedným z najčítanejších na našom webe. 17-tisíc zobrazení je veľmi slušné číslo a prekonalo všetky očakávania. Z nejakého dôvodu tu hru chceli hrať všetci… V júli nás dvakrát navštívila Markíza, kde sa obvykle o hrách nehovorí skoro vôbec a Pokémoni boli všade, dokonca aj v Novom Čase. Toto je už jasný dôkaz toho, že máme dočinenia s masovou záležitosťou.
Aby som však prešiel k otázke – áno, Pokémon GO považujem za unikátnu aplikáciu, ktorá si získala aj mňa a rád si ňou krátim čas. Svojho času bola dokonca úspešnejšia ako fitness náramok v snahe dostať ma von „robiť kroky“. Globálnu hystériu, ktorú vyvolala, však nechápem. Z hľadiska hrateľnosti totiž aplikácia obsahuje iba dve minihry – chytanie Pokémonov a súboje v telocvičniach a žiadna z týchto činností neexceluje. Práve naopak, sú jednotvárne a rýchlo môžu vyvolať stereotyp. A aj radosť z chytania Pokémonov po pár dňoch prejde, pretože sa všade budú zjavovať tí, ktorých už máte.
Áno, Pokémon GO vynikajúco prepája skutočný svet s tým virtuálnym, ale to spravil už aj Ingress. Je to prvá hra od vývojárov z Niantic Labs a práve vďaka nej Pokémon GO mohol vzniknúť. Všetky PokéStopy a telocvične totiž vývojári vytvorili na základe dát z Ingressu.
Romanov verdikt
Ingress je v jadre zábavnejšia a komplexnejšia hra ako Pokémon GO a v dobe jej uvedenia na trh jej venovali pozornosť iba technologickí nadšenci. Pokémoni fungujú na rovnakom koncepte, majú zjednodušenú hrateľnosť a celý svet sa z toho ide zblázniť. Logické vysvetlenie neexistuje, ale treba uznať, že appka je unikátna. Tým, ako vynikajúco prepojila technológie z hry Ingress s fenoménom Pokémonov, na ktorých za posledných 20 rokov vyrástlo veľa používateľov telefónov. A ako sa hovorí, stará láska nehrdzavie…
