Niekoľko európskych štátov vchádza pod záštitou ochrany detí a mládeže do riskantných vôd a pokúša sa o vytvorenie efektívnych zámkov na „dospelácky“ obsah, ktoré prerastajú až do vytvorenia nebezpečných národných firewallov. Prečo sú tieto snahy nebezpečné a prečo môžu prinášať omnoho viac problémov ako úžitku?

Pornografia patrí k extrémne populárnemu internetovému obsahu. Pornhub.com, najväčší pornografický videoportál na svete, tróni na 8. priečke najnavštevovanejších webov sveta, čím o jednu priečku predháňa aj Wikipédiu. V tesnom závese sú weby ako xHamster, Xnxx či Xvideo, pričom len táto štvorica spolu prekračuje 150 miliárd návštev ročne. Ak k tomu pridáme stovky miliónov menších pornostránok, veľmi rýchlo je badateľné, že spoločne s vyhľadávačmi, sociálnymi sieťami a e-shopmi je pornografia najžiadanejšia „komodita“ internetu.

Aj keď je často mylne asociovaná s mladými mužmi, štatistiky a prieskumy jasne ukazujú, že je vyhľadávaná a obľúbená vo všetkých vekových skupinách obyvateľstva, vrátane tých najstarších. Viac ako 42-miliardovú ročnú návštevnosť Pornhubu vytvoria z 32 % ženy, zhruba 40 % ľudia starší ako 35 rokov a zo 4 % ľudia starší ako 65 rokov (pre dobré pochopenie tohto posledného čísla je vhodné upozorniť, že veková skupina 65+ tvorí len 9 % svetovej populácie).

V realite je skrátka pornografia veľmi populárna a aj napriek pretrvávajúcim stigmám ju opakovane sledujú miliardy ľudí. Neexistuje pri tom jediný náznak, že by sa to malo v budúcnosti zmeniť.

Ilustrácia: Matthew Turner

/Ilustrácia: Matthew Turner/

Súčasný stav, pri ktorom je pornografia na internete dostupná zdarma, v ľubovoľnom počte, kedykoľvek a najmä komukoľvek, spúšťa u niektorých skupín obyvateľstva morálnu paniku.

Faktom je, že k pornografickému obsahu majú ľahký prístup aj neplnoleté osoby, pričom nejde len o tínedžerov, ale aj o tie menšie deti. Zaužívaný „ochranný“ mechanizmus, pri ktorom stačí kliknúť myšou alebo bruškom prsta na displej a odsúhlasiť, že máte viac ako 18 rokov, sa stal obľúbeným bonmotom a zdrojom vtipov.

V posledných rokoch tak začíname v demokratických krajinách vidieť snahu túto situáciu riešiť, pričom pod nátlakom rôznych občianskych združení, náboženských a iných skupín, dochádza k vytvoreniu nových zákonov a technických riešení na „kontrolu plnoletosti“, ktoré sú v mnohých ohľadoch totálnou katastrofou.

O ČO VLASTNE IDE A PREČO BY VÁS TO MALO ZAUJÍMAŤ

Problematickosť a nebezpečnosť technologického podhubia „ochrany“ mládeže pred pornografickým obsahom nie je treba brať na ľahkú váhu, nakoľko sa týka všetkých ľudí bez rozdielu veku.

Je dôležité si uvedomiť, že v rámci tejto témy existujú dve separátne diskusie. Je možné diskutovať o tom, či je súčasná ľahká dostupnosť pornografického obsahu pre deti a mládež nejakým spôsobom škodlivá a či ich veľmi, málo alebo prípadne vôbec nejako negatívne ovplyvňuje. To je pravdaže neľahká a náročná téma, ktorá prekvapivo nemá jasnú odpoveď, pričom nech už máte v tejto súvislosti akýkoľvek vyhradený názor, nemožno ho odstrihávať od reality, že internetová pornografia v našom svete existuje a bude existovať.

Ak aj pripustíme, že súčasná situácia v jej ľahkej dostupnosti pre deti a mládež je natoľko vážny problém, že ho treba okamžite riešiť zásahom štátu, to či je navrhnutý spôsob riešenia účinný, či vôbec prinesie žiadaný osoh, alebo či nenarobí viac škody ako úžitku, je celkom odlišná a samostatná debata.

A tá mimoriadne súvisí s princípom fungovania internetu a technológií všeobecne. Kým napríklad v rámci predaja alkoholu je overenie plnoletosti triviálna záležitosť, ktorá až na hraničný vek nikoho neobťažuje, v prípade internetovej pornografie ide o celkom inú vec. Táto interakcia sa totiž neodohráva vo fyzickom svete, kde barman či predavač skrátka vidí, že osoba je plnoletá, takže ju neotravuje a jej tvár do 5 minút zabudne. V rámci internetovej komunikácie je plnoletosť možné zistiť len nejakým nutným poskytnutím kľúčovej informácie, ktorú je možné trvalo skladovať, strácať, kradnúť a zneužiť.

S pornografiou sa do dospelosti stretne takmer každé dieťa, Ilustrácia: kbeis

S pornografiou sa do dospelosti stretne takmer každé dieťa /Ilustrácia: kbeis/

Ba čo viac, systém ktorý sa za týmto účelom vytvorí, musí z dôvodu celosvetovej podoby internetu vždy nevyhnutne operovať s účinnými riešeniami na kontrolu, obmedzovanie a cenzúru obsahu pod taktovkou štátu, čo neveští nič dobré. A pri pohľade na tieto nebezpečenstvá je nutné mimoriadne dobre zvážiť, či zavádzaný systém vlastne nejako aktuálnu problematiku účinne rieši, alebo je naopak vo finále bezcenný.

Nebolo by to totiž prvý a ani posledný raz, keď neústupčivé názory moralistov a nimi vydupané protiopatrenia viedli k zhoršeniu situácie. Ako typický príklad môže slúžiť zavedenie prohibície, ktorá namiesto vysneného sveta bez alkoholu priniesla nárast jeho nebezpečnej konzumácie a zločinnosti. Obdobná situácia panuje aj v problematike tínedžerských tehotenstiev, ktoré náboženské skupiny chcú neprestajne riešiť kázaním „abstinencie“, aj keď je štatisticky jasne preukázané, že práve tento krok ich výskyt zvyšuje, zatiaľ čo sexuálna osveta, zdravý nestigmatizovaný prístup k sexu a antikoncepcii problém preukázateľne zmenšuje.

Nech už je teda váš osobný postoj k ľahkej dostupnosti internetovej pornografie pre mládež akýkoľvek, riešenie, ktoré by ste v tejto súvislosti radi videli, skrátka musí ísť v ruka v ruke s tým, ako reálny svet funguje a čo je možné/nemožné technicky i psychologicky dosiahnuť. Nemôžete ho založiť na túžbach a snoch.

SÚČASNÉ NEBEZPEČNÉ SNAHY BRITÁNIE, FRANCÚZSKA A ĎALŠÍCH ŠTÁTOV

Moderné európske snahy o kontrolovanie prístupu k internetovej pornografii začali v roku 2017 vo Veľkej Británii, s prijatím zákona Digital Economy Act. Jeho súčasťou bol aj legálny mandát na internetový verifikačný systém, podľa ktorého by komerční poskytovatelia pornografie museli implementovať „robustné“ riešenie na kontrolu veku, ktoré by s istotou zabránilo tomu, aby k ich obsahu mohli pristupovať neplnoleté osoby. Britským firmám, ktoré by to nedodržali, hrozila pokuta až do výšky 250 000 libier, alebo 5 % celoročného obratu. Overenie veku Britov by museli poskytovať aj zahraničné stránky a ak by to neurobili, britská rada pre filmovú klasifikáciu by mala moc telekomunikačným a internetovým poskytovateľom nariadiť, aby prístup na danú stránku zablokovali v celej krajine.

Navrhnúť a prevádzkovať nepriestrelný systém na overenie veku však nie je jednoduché. Zákonné nariadenia tak boli niekoľkokrát odložené z dôvodu hľadania schodných ciest k realizácii, čo napr. v roku 2018 viedlo k doslova až smiešnym predstavám, že prístupy k on-line pornografii budú predávané v novinových stánkoch. Záujemca, ktorý by chcel k stránkam pristupovať anonymne, by si musel ísť najprv zakúpiť do stánku „porno pas“ v podobe karty so 16-číselným kódom, ktorý by na webe použil. Predavač by pohľadom posúdil či daná osoba má viac ako 18 rokov, alebo by sa prípadne uistil ukázaním dokladu, tak ako je tomu v prípade predaja alkoholických alebo tabakových výrobkov. Príliš veľké nadšenie to nevyvolalo a tieto predstavy napokon začali čoraz viac ustupovať plánom na výhradne digitálne riešenie.

V priebehu roku 2019 sa návrh začal zhmotňovať do finálnej podoby, pri ktorej by každá pornografická stránka na svojom vstupe musela zobrazovať len overovací systém, ktorým by každý návštevník musel prejsť. Musel pritom pochádzať len od štátom odobreného poskytovateľa, ktorými sa mali stať novozaložené firmy ako AgeID, AgeChecked, AVSecure, AVYourself či VeriMe.

Tieto systémy mali overovať vek rôznymi spôsobmi, pričom medzi navrhnuté metódy patrilo to, že by každý používateľ musel týmto firmám zaslať napríklad kópiu pasu, alebo im umožniť prístup k svojmu profilu na sociálnej sieti, kde by jeho vek bolo možné potvrdiť z údajov či fotografií. Medzi ďalšie návrhy patrilo overenie na základe čísla platobnej karty alebo formou SMS, pri ktorej by naopak operátor musel oznamovať, ktoré čísla patria dospelým osobám a objavil sa dokonca aj návrh identifikovať vek osoby zamestnaneckým číslom, ktoré majú v Británii napríklad pracovníci pošty.

Prakticky proti všetkým týmto riešeniam sa mimoriadne ohradili bojovníci za práva používateľov a súkromie na webe. Keďže overenie veku používateľa on-line je prakticky nemožné vykonať anonymne, prístup k pornografii, čo je v základe značne osobná a súkromná vec, by stratil anonymitu takisto. Potenciálne bol celý systém takisto v rozpore s GDPR nariadeniami, slúžiacimi na ochranu osobných dát obyvateľov EÚ, čo však nemusel byť dlhodobý problém, nakoľko Británia v tej dobe bola už v procese opúšťania únie a vláde tak stačilo len „počkať“.

Potichu však nezostali ani bezpečnostní experti, ktorí varovali nad prakticky nevyhnutnými únikmi nazbieraných osobných dát v súvislosti s nekompetentnosťou alebo hackerskými útokmi. Takisto upozorňovali na to, že pred zneužitím týchto osobných dát samotnými overovacími firmami na reklamné alebo iné účely navrhnutý zákon nijako nechránil. Napríklad systém AgeID patril firme MindGeek, ktorá je zároveň vlastníkom stránok PornHub, RedTube a YouPorn, takže by mená a iné osobné dáta mohla zväzovať s návštevnosťou a preferenciami obsahu na najväčších pornostránkach na svete.

Poukazovali aj na to, že technicky zdatnejší používatelia, vrátane technicky znalejších tínedžerov, mohli systém prekonať pomocou VPN riešenia, zatiaľ čo menej technická väčšina populácie by bola v súvislosti s pornografiou odkázaná na nevyhnutnú stratu anonymity a potenciálne zneužitie svojich dát.

Aj napriek kritike britská vláda ešte na konci apríla 2019 trvala na tom, že všetko je v poriadku a nové zákony vojdú do platnosti v júli. Krátko pred stanoveným termínom však najprv oznámila ďalšie odloženie o 6 mesiacov, kvôli technickým a takisto právnym nejasnostiam, aby na konci roku 2019 napokon celá maškaráda skončila a vláda sa rozhodla daný zákonný mandát celkom opustiť. Prvá novodobá európska snaha o kontrolovaný prístup k internetovej pornografii tak našťastie celkom zlyhala.

Kolaps britských plánov však bohužiaľ nijako neovplyvnil snahy iných štátov.

V rámci Európy ide predovšetkým o Francúzsko, kde ochranu detí pred pornografickým obsahom dlhodobo presadzuje prezident Emmanuel Macron. Všetko dostalo reálnu podobu v júli minulého roku, kedy senátom a následne parlamentom prešiel nový širší zákon, týkajúci sa ochrany v súvislosti s domácim násilím a boja proti pedofilnému a inému škodlivému obsahu, do ktorého bola doplnená aj časť o povinnom zabezpečení účinného overovania veku návštevníkov pornografických stránok.

Odlišnosťou od pôvodných britských plánov je, že zákon dáva poskytovateľom obsahu voľnú ruku, ako účinnú kontrolu veku zabezpečiť, pričom zatiaľ najpopulárnejším riešením, ktoré vidíme na francúzskom webe aplikovať v posledných mesiacoch, je povinnosť pri vstupe zadať číslo kreditnej/platobnej karty. Keďže tie sú obvykle naviazané na reálne mená ich majiteľov, strata súkromia, ktorá v tejto súvislosti vzniká, je nevyhnutná. Podľa bezpečnostnej firmy Metacert je vo Francúzsku prevádzkovaných viac ako 5,5 milióna pornografických stránok, ktoré tieto nové nariadenia musia dodržiavať.

Vzhľadom na svetovú povahu webu je však pozornosť zameraná aj na zahraničné stránky. Nový francúzsky zákon dáva miestnym regulátorom právomoc vytvoriť oficiálny blacklist webov, ktoré z vlastnej vôle podobný systém pre svojich francúzskych návštevníkov nezavedú (na základe geolokácie). Tieto stránky budú v priebehu tohto roku najprv len varované a následne, ak odmietnu spolupracovať, regulátori budú mať možnosť prostredníctvom francúzskych súdov nariadiť telekomunikačným operátorom a poskytovateľom internetového pripojenia, aby stránku v celom štáte zablokovali (na úrovni DNS).

/Ilustrácia: Dmitry Stolz/

Oponenti v tejto súvislosti celkom správne argumentujú, že Francúzsko týmto krokom začne vytvárať „veľký štátny firewall“, podobný tomu čínskemu, ktorý môže byť následne zneužívaný aj na blokovanie iného nepohodlného obsahu. Nemusí ísť pri tom hneď len o autoritatívne konanie, ale aj o nekonečný zástup omylov, alebo diskutabilných zásahov. Na konci novembra minulého roku napríklad došlo v celom Francúzsku k zablokovaniu populárneho portálu Nhentai.to, ktorý sa zameriava na japonskú pornografickú kresbu a animáciu (hentai).

Ak sa tento pornoweb pokúsite vo Francúzsku navštíviť, budete presmerovaný len na stránku ministerstva vnútra, kde sa zobrazí oznámenie, že ste sa práve pokúsili navštíviť stránku obsahujúci detskú pornografiu a bolo vám v tom zabránené z dôvodu ochrany dôstojnosti zneužitých obetí, ktoré na obrázkoch sú. Miesto na diskusiu o tom, že ide o chybu, budete hľadať márne. Aj keď je pravda, že tento japonský štýl animácie a komiksov sa nezriedkavo odohráva v školskom prostredí, čo pre väčšinu ľudí pôsobí zvrhlo a perverzne, idea, že nakreslená postavička v komikse potrebuje ochranu svojej dôstojnosti a štátny zásah pred zneužívaním vyzerá vskutku komicky. Toto je pritom len jeden z príkladov, ktorý nastal v prvých mesiacoch zavedenia daného systému, pričom v nasledujúcich rokoch môže podobne dopadnúť prakticky nekonečný zástup iných webov, ktoré budú blokované zo zvláštneho či neopodstatneného dôvodu.

Zavedenie a presadenie podobných národných blokovacích systémov je na spadnutie takisto v Taliansku a Nemecku. Aj v týchto krajinách vidíme dlhodobejšiu snahu o presadenie účinnejších systémov na kontrolu veku (rôznymi spôsobmi), pričom jediný spôsob, ako k tomu donútiť aj zahraničné stránky, je hrozba ich blokovania pre celú krajinu. V Nemecku to viedlo až k oficiálnym sťažnostiam a protestom prevádzkovateľov veľkých pornografických stránok, ktorí to považujú za diskriminačné. Práve tie najväčšie weby začali byť na konci minulého roku oslovované miestnymi regulátormi, s požiadavkou na striktný kontrolný systém, napríklad formou zberu platobných kariet, alebo kontrolou občianskeho preukazu. Regulátori im pri tom hrozia, že ak neuposlúchnu, ich web bude v blízkej budúcnosti zablokovaný v celom štáte.

Prevádzkovatelia najväčších stránok pri tom upozorňujú, že menšie pornoweby z celého sveta, ktorých je prakticky nekonečný počet, podobnú požiadavku nedostanú a používatelia im dajú prednosť. Je ilúzia myslieť si, že ak bude používateľ z Nemecka pri návšteve PornHubu vyzvaný na odoslanie fotografie občianskeho preukazu alebo k zadaniu čísla svojej kreditnej karty, bez okolkov to urobí. Oveľa pravdepodobnejšie je, že radšej zacúva a navštívi inú stránku, ktorá to od neho vyžadovať nebude. Vládne nariadenia teda budú nemeckú populáciu, vrátane mládeže, odradzovať od veľkých pornografických webov, ktoré sú z princípu svojej popularity silno a aktívne manažované z hľadiska legality a neškodlivosti obsahu (napríklad v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, s detskou pornografiou, znásilneniami a nedobrovoľnou pornografiou) a nepriamo ich bude navádzať k návšteve menej známych a obskúrnych pornografické webov, v kútoch internetu, s pochybným a často nebezpečným obsahom.

/Ilustrácia: Dmitry Stolz/

Tlak na zavedenie overovacích systémov rastie vo väčšej či menšej miere aj v demokratických krajinách mimo Európy. Napríklad v Austrálii sa v posledných rokoch začali objavovať v tejto súvislosti celkom šialené nápady, že by on-line pornografia mala byť prístupná až po overení veku na základe biometrickej identifikácie tváre. Inak povedané, každý záujemca o šteklivý obsah by sa pred prežitím svojej súkromnej chvíľky musel najprv „zazubiť“ do kamery svojho telefónu či notebooku, aby vládou navrhnutý systém mohol schváliť a potvrdiť, že je pre daný obsah spôsobilý.

Aj keď tento navrhovaný systém sa s veľkou podporou verejnosti nestretol, austrálska vláda naďalej preskúmava alternatívne riešenia a v marci minulého roku poverila komisárov pre elektronickú bezpečnosť k zostaveniu časového harmonogramu na jeho zavedenie v uspokojivej podobe, s ohľadom na súkromie a bezpečnosť (bez biometrie tváre).

Základom systému má byť údajne čo možno najmenšia retencia osobných dát, pre zníženie možnosti ich ukradnutia, avšak ich uloženiu nebude nijako bránené. V tejto súvislosti sa stretávame s obvyklými „prianiami“, pri ktorých sa zostavovateľovi systému skrátka len nariadi, že uchovávané dáta musia byť uložené nejakým „bezpečným spôsobom“.

Plán má byť pripravený na posúdenie už na budúci mesiac, pričom komisári už dávnejšie priznali, že navrhovaný systém nijako nezastaví pornografiu prístupnú v rámci sociálnych sietí ako Twitter či TikTok a bude sa týkať len domácich, čisto pornografických stránok. Plán takisto ráta s tým, že drvivá väčšina zahraničných pornostránok nebude austrálske naradenia dodržiavať a keďže súčasťou plánu zatiaľ nie je žiadne geoblokovanie, vo výsledku tak bude mať kontrolný systém podobu brány, okolo ktorej bude chýbať plot.

Podľa komisára Adrewa Wallaca je však dôležité, aby systém bol navrhnutý správne a dobre, aj keď nebude dokonalý. Dôležité je, aby aspoň čiastočne znížil ujmu, ktorú podľa neho pornografia na mládeži pácha. Zároveň podotkol, že následné regulácie môžu systém ďalej zlepšiť a pojať aj sociálne siete a doplniť štátne filtrovanie zahraničného obsahu.

OBROVSKÁ VÝSKUMNÁ MEDZERA A OBLUDNÁ ZASTARANOSŤ SÚČASNÝCH NÁZOROV

V súvislosti s touto problematikou sa môžeme veľmi často stretnúť s presvedčením, že zavádzanie nových ochranných opatrení je síce komplikované a problematické z hľadiska ľudských práv, súkromia a bezpečnosti, avšak stojí to za to, pretože škodlivosť pornografie na deti a mládež je údajne vedecky preukázaným faktom, ktorý nemožno ignorovať.

Veľkým prekvapením pri tom je, že situácia vôbec nie je taká jednoznačná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mnohé štúdie s týmito závermi totiž vnášajú do problematiky kultúrne vychýlenie a bez okolkov zlučujú morálne, často z náboženských názorov vychádzajúce „negatíva“, s reálnymi psychologickými a fyzikálnymi faktormi. Takmer nikdy nehľadajú žiadne pozitívne asociácie, i keď jednoznačne existujú, pričom prisudzujú pornografii aj následky, ktoré sú v skutočnosti mnohonásobne viac ovplyvňované výchovou a prostredím.

Azda najviac alarmujúcim problémom však je, že nielen minulé ale aj obrovská časť dnešných štúdií operuje s mimoriadne zastaranou a dnes už neexistujúcou podobou internetovej pornografie, ktorá prešla v posledných rokoch obrovskou premenou. Výsledkom je, že zavádzanie súčasných drakonických opatrení v mnohých štátoch môže byť doslova postavené na vode.

V tejto súvislosti je mimoriadne zaujímavý odborný report „Efekt pornografie na deti a mládež – prieskum dostupných dôkazov“ (ISBN 978-1-76016-149-1, www.academia.edu/41080651), ktorý bol vypracovaný pre potreby austrálskej vlády odborným ústavom pre rodinné štúdie v roku 2017. Podrobná analýza predkladá a sumarizuje zistené negatívne efekty pornografie v dostupných vedeckých štúdiách z celého sveta za posledné roky, pričom zdvíha varovný prst nad ich neúplnosťou a takisto nejasnosťou.

Poukazuje na to, že absolútne drvivá väčšina svetového výskumu v tejto oblasti začína s predpokladom, že pornografia má na dané vekové skupiny negatívny efekt a vyhľadáva situácie a výsledky, v ktorých sa tento predpoklad potvrdí. Okrem toho, výskum sa často zameriava výhradne len na heterosexuálne vzťahy a zároveň vnáša do problematiky kultúrny kontext toho, čo je vhodné morálne správanie a čo nie. Hlavne v amerických výskumoch, ktoré v tejto sfére patria k najpočetnejším a najcitovanejším, je pritom neraz vidieť jasný kultúrny bias spôsobený sexuálnym kozervativizmom (v USA dodnes existujú vládou podporované programy propagujúce sexuálnu abstinenciu, namiesto klasickej sexuálnej výchovy mládeže).

Amatérska tvorba dnes pornografii celkom dominuje, Ilustrácia: Elena Xausa

Amatérska tvorba dnes pornografii celkom dominuje /Ilustrácia: Elena Xausa/

Typicky, medzi škodlivé efekty pornografie môže byť započítané napríklad zvýšenie pravdepodobnosti na predmanželský sex, alebo na nezáväzný sex v krátkodobom vzťahu, i keď daný akt vonkoncom nemusí byť negatívny z pohľadu všetkých kultúr a takisto modernejších noriem. Práve naopak, nemalá časť ľudí bude tento efekt vnímať ako pozitívum v súvislosti s prirodzenejším prístupom k sexu, ktorý má byť normálnou súčasťou života a nie hanebnou činnosťou zaťaženou starosvetskými stigmami.

Ako ďalšia dobrá ukážka situácie môže byť výsledok prieskumu detí v súvislosti s okamžitým efektom prvého videnia pornografie. Prieskumy tohto typu môžu byť vykonávané z etických dôvodov vždy len na „už existujúcom stave“, pričom operujú so spomienkami detí alebo ich rodičov. Základným a bežne pozorovaným faktom je, že staršie deti obvykle reagujú na daný obsah so zvedavosťou a záujmom, zatiaľ čo veľmi malé deti obvykle nepochopia čo sa deje, prípadne im situácia pripadá smiešna.

Často sa však poukazuje na to, že do svojej dospelosti sa s pornografiou stretne drvivá väčšina detí a mládeže, pričom z tých, ktoré už tento zážitok mali, ho 10 % z nich popíše ako veľmi alebo extrémne znepokojujúci (prieskum detí vo veku 10 a 17 rokov / Mitchell, 2007). V podobnom austrálskom prieskume (Livingstone, 2014), ktorý sa venoval menším deťom vo veku 9 až 12 rokov, to bolo 22 %. Rôzne občianske morálne združenia, zákonodarci, alebo aj samotní výskumníci považujú tento jav za demonštráciu toho, ako môže byť internetová pornografia škodlivá, pretože spôsobenie šoku a stresu deťom je nevyhnutne zlé.

Avšak pri triezvejšom pohľade na výsledok, pri ktorom 80 či 90 % detí nazerá na pornografický obsah so zvedavosťou a záujmom, zatiaľ čo 10 či 20 % so šokom, je veľmi ťažké sa s týmto názorom stotožňovať. Stres a šok totiž v tomto prípade môže ísť aj na vrub zanedbanej alebo zlej výchovy, v rámci ktorej si dieťa nie je vedomé existencie sexuálneho aktu až do veľmi vysokého veku a následne je vizuálnym kontaktom s ním šokované, či už formou pornografie, alebo hoc aj nočným „pristihnutím“ rodičov.

/Ilustrácia: Healthline.com/

Obrovská časť výskumu v tejto oblasti celkom zlyháva aj v tom, že absolútne nevenuje pozornosť tomu, ako je pornografia mládežou vnímaná. Automaticky počíta s tým, že mladí ľudia sú pri konzumácii tohto obsahu celkom pasívni a zraniteľní a nikdy nie skeptickí a kritickí. Takisto sa veľmi často v týchto štúdiách predpokladá, že menšie deti vôbec nemajú poňatia o existencii sexu ako takého, takže jediný dôsledok kontaktu s pornografickým obsahom musí byť výhradne pochopený ako škodlivý a ubližujúci.

Kvalitatívny výskum v tejto oblasti pritom často ukazuje, že mládež si je prehnaných stereotypov a nereálnosti zobrazovaného pornografického aktu obvykle vedomá. Obzvlášť komicky to vyzerá v súvislosti s tým, ako už od malého veku u detí očakávame, že plne chápu nereálnosť činov a situácií v rozprávkach, alebo rozpor medzi realitou a príbehom akčného filmu, pričom pri sledovaní pornografickej snímky u nich tento naučený efekt akoby zázrakom neočakávame. A toto je pri posudzovaní škodlivosti kontaktu s pornografiou mimoriadne dôležité a aj napriek tomu opomínané.

Veľmi problematické je takisto to, že sa veľký význam prisudzuje štúdiám vykonaným pred desiatimi, či dokonca ešte viac rokmi, ktoré už majú mimoriadne zastaranú ideu internetovej pornografie. Dokonca ešte aj v súčasných prácach pritom môžeme naraziť na poukazovanie škodlivosti pornografie v súvislosti s tým, že v nej dominujú iba špecifické skupiny ľudí a fyzikálne proporcie, predovšetkým svalnatí muži a tenké atletické ženy.

Takisto sa poukazuje na škodlivosť zobrazovania nerealistickej situácie, ktorá samotnému sexu predchádza, alebo v akej podobe prebieha. To sa následne prevteľuje do reportu negatívov o tom, že pornografia vyvoláva v mládeži zlé asociácie s tým, ako sex vyzerá a akú má dynamiku a môže v nich vyvolávať úzkosť či neistotu. Či už z hľadiska potrebnej výdrže pri budúcom vlastnom sexe, obáv o telesnú atraktivitu, alebo úkonov, ktoré „treba vykonať“.

Argument o nerealite porna už dnes ani zďaleka nemá takú silu, Ilustrácia: Brittany England

Argument o nerealite porna už dnes ani zďaleka nemá takú silu /Ilustrácia: Brittany England/

Toto zastarané vnímanie pornografie je pritom dnes už celkom odstrihnuté od reality, v ktorej behom poslednej dekády začalo dominovať amatérske video. Na najväčších pornostránkach na svete je tohto obsahu dnes už mnohonásobne viac, ako profesionálneho materiálu, pričom patrí k mimoriadne populárnym a mnohým kategóriám celkom dominuje.

Nejde pri tom len o objem, teda počet videí ako taký, pretože s miliónmi používateľov štúdiová produkcia nemôže súperiť. Ide aj o prirodzenosť, vášeň a reálnosť, čo sú mimoriadne často vyhľadávané výrazy. Veľké stránky ako PornHub každoročne uverejňujú štatistiku návykov a preferencií svojich používateľov, pričom parameter „amateur“ pri filtrovaní obsahu už niekoľko rokov po sebe drvivo dominuje, čo sa prejavuje aj pri algoritmickom odporúčaní videí na hlavných/úvodných stránkach.

Do očí bijúcim rozdielom pri tom je, že amatérska pornografia, nahrávaná v domácich podmienkach samotnými aktérmi, nielenže naozaj zobrazuje reálnu podobu sexuálneho aktu, je v nej zároveň vidieť klasickú interakcie, neprikrášľovanie, autenticitu a takisto kompletný zástup rôznych typov tiel a prejavov.

Je neuveriteľný paradox, že prakticky všetky aspekty, na ktoré bežné štúdie poukazujú ako zdroje škodlivosti z hľadiska vývoja mládeže, hrajú v súčasnej podobe internetovej pornografie druhé husle. Idea, že porno má zásadne len podobu toho, že sa 6 hodín natáčania zostrihá do 20-minútového klipu, v ktorom každý sex začína orálne, pokračuje vaginálne, následne análne a končí ejakuláciou na tvár, je dnes už celkom imaginárna. Niežeby profesionálne produkovaný obsah, pri ktorom tieto pravidlá nezriedkavo platia zmizol, avšak objem amatérskej videoprodukcie, ktorá má celkom inú podobu, ho z hľadiska percentuálneho podielu utlačil do minority.

Ak dnes neplnoletý či plnoletý človek navštívi po prvýkrát najväčšie pornostránky, prvé video s ktorým sa stretne môže pokojne zobrazovať celkom normálny sex dvoch ľudí v partnerskom vzťahu, v jednom kontinuálnom nezostrihanom zábere jednej statickej kamery, alebo smartfónu držaného v ruke. A tento fakt je jednoducho demonštrovateľný.

FANTÁZIA O ÚČINNOSTI VO VYSNENOM NEEXISTUJÚCOM SVETE

V posledných troch rokoch vidíme, že štátom nariadené riešenia ľahkej dostupnosti internetovej pornografie pre deti a mládež majú obrovské množstvo problémov. Experimentuje s nimi čoraz viac krajín, pričom použité metódy sú nielen nepraktické a nedôstojné, ale hlavne veľmi nebezpečné. Nielen z hľadiska únikov osobných dát a straty súkromia, ale aj z dôvodu hroziaceho vzniku národných firewallov, ovládaných morálnymi cenzormi.

Pri pohľade na dostupnú odbornú analýzu vedeckých štúdií v tomto smere pritom s hrôzou môžeme zistiť, že týmito nepraktickými a nebezpečnými metódami vlastne riešime morálny a výchovný problém, ktorý možno ani neexistuje, alebo neexistuje v takom veľkom negatívnom význame, ako si to mnoho aktivistických skupín a iných proponentov predstavuje. Obzvlášť z dôvodu že sú ich názory založené na zastaraných predstavách o pornografii prežívajúcich z analógovej éry, alebo z prvej dekády 21. storočia, pred masívnym rozšírením používateľského obsahu.

Mnoho názorov zostalo zamrznutých v minulosti a pokúša sa on-line pornografiu riešiť ako v jej analógovej ére, Ilustrácia: Musketon

Mnoho názorov zostalo zamrznutých v minulosti a pokúša sa on-line pornografiu riešiť ako v jej analógovej ére, /Ilustrácia: Musketon/

Toto však na chvíľku dajme bokom a na záver sa ešte pozrime sa do očí poslednému tretiemu faktoru, ktorým je to, či vôbec tieto plány, mechanizmy a nariadenia vôbec fungujú a situáciu riešia tak, ako si to ich fanúšikovia predstavujú.

Nech už totiž máte na pornografiu akýkoľvek názor a vnímate ju negatívne, neutrálne či pozitívne, faktom je, že ju nemožno vylúčiť z rovnice dospievania. Pornografia skrátka existuje, drvivá väčšina ľudí na svete ju pozerá a v budúcnosti sa to nezmení.

Aj keby jej existencia prinášala viac negatív, ako pozitív, čo je napríklad prípad alkoholu, svet bez nej už skrátka nestvoríte. Vysnívaná predstava o tom, že žiadne dieťa či tínedžer s ňou nikdy nepríde do styku a sex po prvýkrát uvidí až v 18 rokoch, alebo v momente, keď ho sám bude vykonávať, patrí do stredoveku. A to nielen z ľudského hľadiska, ale aj z toho technologického.

Hlavným dôvodom, prečo sa proti týmto novodobým snahám treba ohradiť je, že aj keby boli vskutku opodstatnené, nikdy by nemali efekt, ktorý sa od nich očakáva. Obrovské množstvo pornografického obsahu nájdete na sociálnych sieťach ako Twitter či TikTok, alebo na portáloch ako Reddit, kde v mnohých prípadoch rovno vznikol. Vytvorili ho samotní používatelia, pričom vďaka smartfónom s kvalitnými kamerami, ktoré má dnes každý vo vrecku, je chrlený neuveriteľným tempom. Kým v minulosti pornografický obsah produkovali len tisíce profesionálnych herečiek a hercov a natáčalo ich pri tom len zopár štúdií, dnes ho produkujú dobrovoľne a zdarma zástupy miliónov ľudí. A to je potrebné akceptovať a prispôsobiť sa.

Pre takéto stránky povinné kontroly veku občianskym preukazom či naskenovaním tváre nie sú vôbec plánované, pretože pornografický obsah netvorí dominantnú časť ich obsahu. Avšak vzhľadom na ich mamutiu veľkosť má aj 10 % časť mnohonásobne väčší objem, ako drží na svojich serveroch stredne veľká pornografická stránka.

Ak je teda cieľom zabrániť, aby sa tínedžeri alebo menšie deti nikdy nedostali k pornografickému obsahu, pričom k tomu vytvoríme hoc aj neprekonateľné zámky veľkých a malých pornostránok, vedzte, že tento obsah sa dnes nachádza aj všade inde a je zdieľaný rýchlosťou blesku. A tomu z princípu fungovania sociálnych sietí, komunikátorov a všeobecne internetu nikdy nezabránime. Drakonické opatrenia, ktoré ohrozujú bezpečnosť a osobné dáta väčšiny ľudí v štáte a oslabujú stabilitu samotnej demokracie (budovanie štátnych firewallov), tak vo výsledku budú skrátka zbytočné, pretože nedosiahnu želaný efekt.

Vyplní sa len prianie morálnych panikárov diktovať zákony, pričom sa začnú ihneď obzerať po niečom ešte invazívnejšom. Nech pritom budú priťahovať slučku spoločnosti akokoľvek, pornografiu zo sveta nikdy nevymažú a tínedžeri ju z biologických dôvodov budú vyhľadávať naďalej a urobia všetko preto, aby sa k nej dostali aj napriek akýmkoľvek zákazom. Odstrihávanie ľahkých ciest pri tom bude viesť len k zatraktívneniu tých nebezpečnejších.

Obrovskými zdrojmi pornografie sú aj sociálne siete ako Twitter či TikTok

Obrovskými zdrojmi pornografie sú aj sociálne siete ako Twitter či TikTok

Samozrejme, všetci asi budeme súhlasiť s tým, že s pornografickým obsahom by nemali byť ledabolo konfrontované malé deti. Aké je teda to správne riešenie? Nezaslúžia si deti ochranu?

Odpoveďou je, že zaslúžia. Rovnako ako si ju zaslúžia aj všetci ostatní, nech už je ich vek akýkoľvek. Každý človek má právo byť pred pornografiou chránený v tom zmysle, že by ho nemala svojvoľne obťažovať.

V tomto prakticky v celom svete platí veľký konsenzus, ktorý ako spoločnosť už dlhodobo používame. Či už v klasickej tlači, televízii alebo v rámci internetu, v základe je pornografia skrytá. Ak si chcete na spravodajských portáloch prečítať správy, pozrieť zábavné či iné videá na YouTube, alebo skrátka použiť vyhľadávač na hľadanie informácií, prakticky nikdy vás pornografický obsah neprekvapí a ani nezavalí.

Používame na to sociálne normy, zákony a takisto pokročilé technologické filtre. Chyby filtrov a iných mechanizmov sa pravdaže stávajú, avšak ide o raritu. Žiadny systém nefunguje bezchybne. Skúste si ale napríklad pri vyhľadávaní obrázkov na Googli dočasne vypnúť vstavané filtre a hľadať nejaké „eufemistické“ výrazy. Presvedčíte sa, ako vás neuveriteľne účinne za bežných okolností chránia.

Základné skrývanie pornografického obsahu, ktorý existuje takpovediac mimo hlavného pohľadu, je celkom správne a zrejme len málokto bude proti tomuto stavu niečo namietať. Tento obsah je veľmi ľahko a ihneď dostupný, ale v základe len vtedy, keď si ho vedome a cielene vyžiadate. Táto ochranná roleta občas u niekoho s hrmotom vystrelí dohora a pornografický obsah sa odhalí aj neželane, čo je problém hlavne u detí, nuž ale predstavovať si, že za 18 rokov života človeka sa táto náhoda nikdy nestane je absolútna fantázia.

A to je pravda nielen dnes, ale aj v minulosti. Koniec koncov, ak máte viac ako 35 rokov, zažili ste svoju pubertu ešte pred érou internetovej pornografie, takže sa skúste sami seba spýtať, či sa vám pornografický obsah „podarilo“ nevidieť až do dospelosti. A ak ste ho videli skôr, popremýšľajte nad tým, či máte pocit, že vás daný moment masívne psychologicky a morálne ovplyvnil.

Pornografia sa nikam nechystá a zostane s nami už natrvalo /Ilustrácia: Tara Jacoby/

Súčasná ľahká dostupnosť pornografie je „problém“, ktorý si vyžaduje sociálne riešenie, nie technologické. Tim Norton, z občianskeho združenie Digital Rights Watch, ktoré sa zaoberá ochranou digitálnych práv občanov to pekne zhrnul vyjadrením, že hlúpe zavádzanie neúčinných overovacích mechanizmov veku nás len odrádza od skutočnej konverzácie.

Ak chceme naše deti naozaj udržať v bezpečí od nebezpečného on-line obsahu (vrátane nevhodnej pornografie), riešením nemôže byť snaha o jeho zamknutie do komory a predstieranie, že neexistuje. Správnou reakciou spoločnosti a rodičov musí byť otvorená komunikácia, investícia do správnej sexuálnej výchovy, podporné sociálne programy na búranie starovekých stigiem a vytvorenie vedomostí a vlastností, ktoré umožňujú deťom a vlastne aj dospelým pohybovať sa v súčasnom svete a jeho situáciách.

Mnoho ľudí má pocit, že prísne a neprekonateľné vekové limity na pornografický obsah situáciu len pomáhajú udržať pod kontrolou, aj keď ju úplne nevyriešia. Veď predsa tento limit máme aj na predaj alkoholu a to, že neplnoleté osoby majú možnosť sa dostať k nemu aj iným spôsobom, predsa nie je argument na zrušenie/nezavedenie vekového limitu. Toto pravdaže platilo aj pre pornografiu, ale žiaľ len do doby, keď existovala len vo forme VHS kaziet a tlačených magazínov, ktoré bolo potrebné kupovať. Tento svet už dnes neexistuje a už ani nikdy existovať nebude. Pornografický obsah je dnes predovšetkým zdarma, a to v objeme, ktorý mnohonásobne prevýšil predošlú éru. Nič neváži a dostáva sa lusknutím prsta z opačného konca sveta priamo do vášho vrecka.

A my musíme žiť v tom dnešnom svete, nie v tom vysnenom. Posledné čo potrebujeme, je v panickom morálnom výkriku „pomyslite niekto na deti“ zavádzať extrémne nebezpečné mechanizmy, riešiace problém, ktorý možno ani neexistuje, spôsobom ktorý nefunguje.

Značky: