Praktiky podvodníkov sa nemenia, snažia sa získať osobné údaje aj cez bazáre

Niektoré typy internetových podvodov sa stále opakujú.

Snaha vylákať prihlasovacie údaje do internetbankingu je jednou z obľúbených praktík podvodníkov, ktorých snahy neutíchajú ani cez Vianoce a v období medzi sviatkami, ako sme písali v našom nedávnom článku.

Prešlo doslova len pár dní a opäť sme v redakcii zaznamenali pokus o internetový podvod. Realizovaný bol podľa osvedčenej podvodníckej šablóny, na ktorú sme opakovane upozorňovali pred zhruba rokom, ale aj pred takmer dvoma rokmi. Avšak v takýchto prípadoch sa stále oplatí pripomínať, čo nám na internete môže hroziť.

Nedoslýchavý záujemca o kúpu nádrže

Tentoraz podvodník opäť zareagoval na inzerát na bazárovom portáli Bazoš.sk. Oslovil nás esemeskou, v ktorej sa pýtal, či je daný tovar (v tomto prípade plechová nádrž) ešte k dispozícii. Po kladnej odpovedi prišla ďalšia sms, pri ktorej sa nám rozblikala prvá varovná kontrolka.

Záujemca o kúpu totiž upozorňoval, že má problémy so sluchom a aby sme ho preto kontaktovali cez esemesky. Ale aj celkový text tejto správy napovedal, že ju asi nepísal Slovák, resp. človek, ktorý týmto jazykom hovorí. Hlavne formulácia „chcem nakúpiť s doručením Slovenskou poštou, zabralo ti to?“ znela naozaj zvláštne.

Pokračovali sme však v komunikácii a dotyčného upozornili, že plechová nádrž nie je bežná vec, ktorá by sa zasielala poštou a poštovné by vyšlo draho. Na to sme dostali odpoveď, u ktorej už bolo celkom jasné, že pochádza z nejakého internetového prekladača a šlo o text, ktorý nám ponúkal zaslanie peňazí vopred, ak vyplníme svoje osobné údaje.

V tejto fáze sme už komunikovali len z dôvodu, že sme o celom prípade chceli napísať. „Kupujúci“ nám následne poslal sms s internetovým odkazom. Šlo o adresu, ktorá mala navodiť dojem, že je to oficiálna stránka Slovenskej pošty, ale namiesto koncovky .sk mala koncovku .icu.

Na stránke podvodníci použili oficiálne logo Slovenskej pošty a celkovo vyzerala, že dotyčný záujemca vopred zaplatil cenu nádrže aj poštovné a stačilo len kliknúť na tlačidlo „Prijať prevod peňazí“.

Po kliknutí sa objavila stránka so zoznamom bánk na Slovensku, spomedzi ktorých sme si mali vybrať tú našu. Preklikali sme ich na skúšku viacero a každá z nich sa tvárila ako internetbanking danej bankovej inštitúcie. Avšak naozaj iba tvárila, šlo o falošné stránky a ak by sme na nich zadali naše prihlasovacie údaje, dostali by sa do rúk podvodníkom. Tento postup sa nazýva phishing.

Našu komunikáciu s údajne nedoslýchavým záujemcom o nádrž sme zakončili poznámkou, že nejde o oficiálnu stránku Slovenskej pošty, keďže má koncovku .icu. Na to nám už neodpovedal a dnes (3. 1. 2023) je už celá stránka nedostupná.

Vymyslený človek

Zaujímal nás ešte jeden detail, a to či sa podvodník vydáva za skutočného človeka, alebo si nejakú identitu len vymyslel. Na falošnej stránke Slovenskej pošty uviedol meno Ľubomír Cibuľka a bydlisko obec Dúbrava. Dedín s týmto názvom je na Slovensku viac, ale podľa poštového smerovacieho čísla šlo o malú obec so zhruba 200 obyvateľmi v Sninskom okrese.

Podarilo sa nám skontaktovať s jej starostom Františkom Balážom. Ten nám potvrdil nielen to, že človek s takým menom u ich v dedine nebýva, ale že priezvisko Cibuľka sa v obci a okolitom regióne ani nevyskytuje.

Polícia o podvodníkoch vie

Na praktiky takýchto podvodníkov často upozorňuje aj Policajný zbor Slovenskej republiky (PZ SR). Naposledy sa tak stalo v decembri, keď na svojej facebookovej stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR informoval o novej kampani Vytoč svojho podvodníka.

V rámci nej polícia žiada používateľov, aby podvodníkom poslali výsmešný obrázok s klaunom a policajtom následne zaslali screenshot takejto konverzácie. Aj týmto spôsobom sa PZ SR snaží na podvodné praktiky upozorňovať.

Na záver zopakujeme, že na internete, hlavne keď ide o peniaze, je vždy potrebná opatrnosť a aj zdravá miera nedôverčivosti či podozrievavosti. Konkrétne rady, ako sa vystríhať podvodom tohto typu, nájdete v našich predchádzajúcich článkoch: