Preboha. Naše CSS porty sú vyradené! Jediná šanca je kvantifikovať SSD a bezdrôtovo injektovať pixely do 1080p siete. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ak máte o IT, hardvéri alebo všeobecne počítačoch aspoň základnú znalosť, určite sa vám už mnohokrát stalo, že ste sa pri pozeraní nejakého filmu alebo seriálu chytili za hlavu z dôvodu nejakej donebavolajúcej sprostosti. Nie ste sami. Poďme si spolu zanadávať a posťažovať sa.
Na úvod musím podotknúť, že v tomto texte sa nechcem rozčuľovať nad celkom samozrejmým a dobre známym faktom, že filmy neodzrkadľujú skutočnosť. Realita musí vždy nejako ustúpiť zobrazovanému príbehu. Bolo by hlúpe hovoriť, že v tom filme Avengers je softvérové rozhranie a počítačový hardvér Tonyho Starka prehnaný a nereálny, zatiaľ čo pred vami poletuje v oceľovom raketovom obleku, vedľa neho skáču severský bohovia pricestovaní z inej dimenzie a do toho sa päsťami rozháňa zelený muž, ktorý po zasiahnutí radiáciou namiesto smrti zmutoval do 500 kg obludy. Sú to proste príbehy, ktoré nás majú nadchnúť, odreagovať a zabaviť. Nejde o žiadnu dokumentaristiku. To čomu sa chcem venovať je lenivosť, lajdáckosť a totálne ignorantstvo tvorcov.
Som si istý, že je na ňom minimálne 500 W súborov (TV seriál Limitless)
Nevyhnutné nerealistické postupy
V kinematografii existuje mnoho nerealistických zobrazení udalostí, ktoré sú nutné alebo skrátka len zažité z dôvodu navodenia atmosféry, alebo rýchleho demonštrovania nejakého javu.
Áno vieme, že meče, nože a iné bodné a sečné zbrane nerobia pri vytiahnutí z puzdra ten charakteristický šššššššššščččččččččččing zvuk. Ľudia si ale na tento prejav zvykli a bez neho by už scény dokonca vyzerali čudne. Navyše, existencia toho zvuku umožňuje nielen odhaliť, že sa niečo tasí tajne alebo potme, ale funguje to aj ako zastrašovací prvok alebo prejav agresie.
Takisto je na tom aj charakteristické cvakanie v prípade pištolí, brokovníc alebo hocakej inej strelnej zbrane. Je jedno že už bola tasená a namierená predtým. Ak sa ozve klasický sčik-sčik zvuk, vieme, že už fakt ide do tuhého.
Dajte si pozor, aby ste pri zasúvaní USB kľúčov s dôkazmi nemali vo Windows prednastavenú funkciu „exploduj do súborov“
Podobne ak vidíme na obrazovke hackerskú scénu, očakávame, že po úspechu sa objaví nápis PRÍSTUP POVOLENÝ, alebo niečo ekvivalentné, i keď je takýto softvérový mechanizmus absurdný. Tak ako v prípade tasených mečov a ich zvuku, ani tu v realite nikto neočakáva, že sa text objaví pri prihlásení ku e-mailu, účtu sociálnej siete alebo cloudovému úložisku.
Z tohto dôvodu sa dá mávnuť rukou aj nad tým, že ak nejaká osoba otvorí dôležitý USB kľúč či externý disk, na displeji sa jej začnú otvárať všetky súbory. Myslím si, že ide o pochopiteľnú barličku, slúžiacu na rýchlu vizuálnu reprezentáciu množstva dát, ktoré má osoba náhle k dispozícii.
Z rovnakého dôvodu často vidíte vo filmoch a seriáloch to, že nejaká postava nesie tašky z ktorých trčí dlhočizná bageta. Ide o vizuálnu reprezentáciu, vďaka ktorej behom jednej sekundy a bez nutnosti akéhokoľvek vysvetľovania vieme, odkiaľ daná osoba práve ide. Nebola v škole, práci ani v práčovni. Bola v obchode. Nenakupovala pri tom darčeky či niečo zaujímavé pre dej. Bola skrátka len nakúpiť nutné potraviny a vracia sa práve domov.
Môže mi niekto vysvetliť, prečo je na tom Gnome linuxe spustený cez Wine program Windows Kreslenie a v ňom je otvorený obrázok s tabuľkovým procesorom? (TV seriál White Collar / Biele Goliere)
Oslava hlúposti a diletantstvo schované za umelecký prejav
Čo ale ohromné chyby a nezmysly, ktoré nie sú použité na ľahkú vizualizáciu?
Často sa dá stretnúť s obhajobou, že ak chcete rozpovedať dobrý príbeh, nemôžete vždy všetko silou mocou držať bez chýb a realita musí ustúpiť zaujímavej dejovej linke.
Pamätáte sa na pôvodný film Deň nezávislosti, keď jeden z hlavných hrdinov zlikvidoval ochranné pole mimozemských lodí? To umožnilo masívny spoločný protiútok a zničenie útočníka. Tento zaujímavý a nečakaný postup si vyžadoval absurditu, že hrdina sa napojil na počítač mimozemšťanov a infikoval ho vírusom.
S pomocou Mac počítača infikujeme vírusom neznámy výpočtový stroj cudzej rasy vo filme Deň nezávislosti. Čo myslíte, bol na jeho naprogramovanie použitý jazyk CUFO++?
Je jasné, že autor nemal ani poňatia o tom (alebo to skrátka ignoroval), čo to vlastne počítačový vírus je. Neuvedomil si teda, že ide o program, ktorý funguje na špecifickom operačnom systéme, procesoroch a všeobecne na konkrétnom softvérovom a hardvérom štandarde. Nejde o biologickú nákazu, ktorou sa nakazí čokoľvek počítaču podobné (koniec koncov, to platí aj pre biologický vírus. Ani tie nie sú univerzálne pre všetky živočíchy).
Priznám sa, v tomto som navážkach a chápem, že ide o nosnú linku deja a nedá sa len tak zmeniť. Táto nepresnosť teda má účel. Dá sa pri tom polemizovať nad tým, že nejde o vírus ako taký. Ide o to, že geniálna postava za pár hodín pochopila cudzí výpočtový systém tak, že ho dokázala pokaziť a vírus je scenáristická barlička na dobrú vizualizáciu pre laika. OK, beriem.
Nevadí, že ten kvantový procesor nemôžeme vybrať. Naklonujem si jeho operačný kód smartfónom (TV seriál Arrow)
Ono ale na nutnosť posunu deja, príbeh a zjednodušenie sa nedá spoliehať vždy. Chcete vidieť ako sa to nemá robiť a aká je hranica medzi umeleckým prejavom a debilitou? Pozrite si pilotný diel seriálu Scorpion.
Hlavná zápletka tohto dielu je, že banda technických géniov rieši brutálny a nebezpečný technický problém. Na medzinárodnom letisku v Los Angeles prestal po aktualizácii fungovať softvér na kontrolu a riadenie leteckej dopravy. Letisko teda nemôže naviesť lietadlá na pristátie a hrozí, že popadajú na zem! ¯\_(ツ)_/¯
Odmyslime si, že už to je nezmysel, pretože letiská pomocou svetiel a iných prostriedkov dokážu lietadlá navigovať aj tak. Sústreďme sa na inkriminovaný softvér. Softvér nefunguje a nedá sa opraviť, pretože nikto nevie ako. Aj keď bol práve očividne aktualizovaný, firma ktorá ho vytvorila už neexistuje. Skrachovala na konci minulého storočia, takže nikto nevie, čo si s nefungujúcim softvérom počať. Krízový tím teda beží po zálohu starej verzie programu do dátového centra, kde sa nachádza na jedinom HDD.
Som si dosť istý, že to takto nefunguje… (TV seriál Criminal Minds / Myšlienky vraha)
Ale pozor, záloha je nielenže jedna, ale každý deň sa prepisuje novými dátami! Majú teda len pár minút na to, aby tam stihli dobehnúť, pretože inak sa záloha prepíše tou novou nefunkčnou verziou, ktorú tam systém letiska nevyhnutne odošle. ಠ_ಠ
OK, tak majú disk a vezú ho späť na letisko. Ale čo sa nestane? V aute bol príliš blízko reproduktorov a tie disk vymazali, takže záloha je stratená. ¯\_(ツ)_/¯
Všetko už vyzerá beznádejne, ale géniovia si uvedomia, že jedno z tých obrích dopravných lietadiel čo nemôže pristáť letí z inej časovej zóny a ešte má na palubnom počítači starú verziu daného navigačného programu. Prečo, to veru nevieme.
Dozvieme sa, že ak by toto lietadlo kleslo dostatočne nízko, mohli by softvér z neho bezdrôtovo stiahnuť. Ale do šľaka, zase je tu problém. Lietadlo letí moc rýchlo, takže to nestihnú. Ako to vyriešia? Nasadnú na Ferrari, rozbehnú sa po letisku a zrovnajú rýchlosť s lietadlom, ktoré klesne len pár metrov nad pristávaciu plochu. No len sa na to pozrite, nech sa páči:
Ak premýšľate nad tým, že prečo lietadlo vlastne nepristane, keď už je 4 metre nad pristávacou plochou a letí zarovno s ňou, tak na to vám odpoveď nedám. Poviem vám len, že Wi-Fi v takejto vysokej rýchlosti už očividne nefunguje. Asi preto, že rádiové vlny letiace rýchlosťou svetla sú na Ferrari príliš pomalé, takže jeden z pilotov musí cez podvozok lietadla vyliezť von a hodiť do auta eternetový kábel!
Sú tieto hlúposti umením? Sú nutné pre dobrý a kvalitný dej? Obávam sa, že scenáristi takéhoto odpadu neboli nútení zjednodušovať dej pre ľahšie pochopenie.
Ak pri tvorbe príbehu niekto potrebuje ignorovať zdravý rozum, fungovanie technológii a fyzikálne zákony v takomto rozsahu, tak tu nejde o kreatívneho umelca, ale len o idiota s dierami v scenári.
Je na tom IT horšie ako iné odbory?
Pri pohľade na absurdné obrázky a videá môžete oprávnene podotknúť, že tieto dunihlavy nemá len človek so základnou znalosťou IT. Ide o problém týkajúci sa všetkých odborov a podobne sa chytajú za hlavu napríklad doktori pri sledovaní seriálov a filmov, ktoré majú nejakú zápletku týkajúcu sa chorôb a iných zdravotných ťažkostí.
Je to ale pravda? Pozrite sa na seriál z lekárskeho prostredia, ako je napríklad Dr. House. Áno, žiadne také diagnostické centrum nikde na svete neexistuje a idea geniálneho doktora riešiaceho len najťažšie prípady je rozprávková. Ide ale o vysokorozpočtový seriál, ktorý má niekoľko odborných konzultantov z oblasti medicíny.
Samozrejme, presnosť musí ustupovať deju a seriál obsahuje množstvo nereálností, avšak na druhú stranu obsahuje aj množstvo veľmi presných popisov a reálnych prípadov, z ktorých sa môžete aj niečo dozvedieť a poučiť.
Prelamovanie šifrovania v seriáli Castle
Pamätáte si na diel, v ktorom Housa obťažuje sused, ktorým je namosúrený vojnový veterán bez ruky? Ten neprestajne trpí fantómovou bolesťou neexistujúcej končatiny, pretože o ňu prišiel v momente, ako mal zaťatú päsť a toto napätie tak stále cíti. House na počkanie „zbúcha“ krabicu so zrkadlom, kde veterán strčí jednu ruku a jeho mozog odraz interpretuje tak, ako by mal stále obe. Následne mu House povie, aby zaťal silno päste a uvoľnil ich, čím dostane mozog vizuálne potvrdenie, že sa to udialo aj pri jeho neexistujúcej ruke. Veterán to urobí a okamžite sa mu uľaví. Príde vám to ako výmysel? Naopak, tvorcovia tu zapracovali do deja reálny mechanizmus, ktorý vytvoril renomovaný neurovedec Vilayanur S. Ramachandran.
Porovnajte to s vysokorozpočtovým seriálom, ktorý je primárne založený na počítačoch a technológiách, CSI: Cyber a ich dvoch kódov písaných na sebe (video nižšie). Ako je možné, že v jednom odbore ktorému bežný človek nerozumie (medicína) sa udržať presnosť dá a v inom (IT) nie?
Aby sme ale nekrivdili, existujú seriály z IT prostredia, ktoré držia vysoký štandard, pričom za spomenutie stojí Mr. Robot alebo komediálny seriál HBO Silicon Valley, kde je síce všetko brané s dávkou zveličenia a absurdity, ale bez do očí bijúcich technických debilít.
Asi si nie je istý, či to zvládne ich optická GPU sieť (TV seriál Arrow)
Čo ale filmy a seriály z nesúvisiaceho prostredia? Koľko krát ste napríklad zažili to, že vo filme niekto povedal, že ide na SONO vyšetrenie alebo magnetickú rezonanciu a namiesto reálne vyzerajúcich prístrojov nasledovala debilná scéna, ako niekto niekomu svieti do ucha baterkou, alebo používa zubársku vŕtačku? Ja si teda nič také nevybavujem.
Za to si ale vybavujem ako v seriáli Limitless jedna z hlavných postáv zahlásila, že zabavila z počítača pevný disk podozrivého a v ruke držala napájací zdroj.
Obetovanie reality film nezlepší, práve naopak
Skúste sa zamyslieť nad tým, prečo napínavá operácia pacienta vo filme vyzerá podobne ako reálna operácia. No asi preto, že takto vyzerať má. Dokonca aj keď priamo na kameru nie je ukázaný záber na niečo, čo by slabšie povahy nezvládli, pohyb doktorov a rýchle gestá šitia sú dostatočné na to, aby každý vedel o čo ide.
Ak to ide pri operácii na sále, prečo pri hackerskej scéne na displeji musí zákonite rotovať 3D obrázok kocky, alebo je znázornené nejaké prechádzanie 3D tunelom, pripomínajúce film Trávnikár z roku 1992, či šetrič obrazovky z Windows 95?
Pozrite sa napríklad na túto scénu z NCIS, kde hackerský útok odvracajú dvaja ľudia búchaním do spoločnej klávesnice.
To fakt musí byť zobrazované takto, pretože inak by to nikto nepochopil? Je nejaký špeciálny dôvod, prečo musia byť pri hackovaní na obrazovke lebky, prelomené zámky, červené blikania a varovania o digitálnych nukleárnych útokoch ako v seriáli Castle?
Stretol som sa s dvomi obhajobami. Prvá je, že by ľudia reálny postup nepochopili, pretože je príliš technický. Takáto obhajoba sa mi príliš nezdá, pretože aj filmová operácia s lekárskym žargónom je zložitá a myslím si, že žiadny divák nepovie, že by mala byť nahradená scénou z detskej hry Operácia, aby každý vedel, že teraz sa „opravujú“ obličky. Veď to stačí povedať a divák už pochopí čo sa deje, aj keď operáciu obličiek sám nerozpozná od operácie pľúc. Očakáva, že je zobrazená správne.
Druhá obhajoba je, že scéna hackovania musí byť nadnesená kvôli tomu, že realita je jednoducho nezaujímavá a príliš fádna. Ak sa ale pri lekárskej scéne stačí pozerať na pracujúce ruky doktora, bez zobrazenia „detailov“, prečo nestačí pozeranie na ruky IT experta bez grafických vylepšení? Filmový doktor predsa pri operácii takisto nemusí robiť saltá, aby zaujal.
Že to pri hackingu nejde a nefungovalo by to? Pozrite sa na túto skvelú scénu z Matrixu. Trinity v nej spúšťa Nmap, čo je reálny program na skenovanie portov. Pomocou neho skenuje porty počítača s IP adresou 10.2.2.2, pričom nájde otvorený port 22. Na ňom správne beží SSH služba, umožňujúca vzdialený prístup.
Čo sa udeje ďalej? Spustí program sshnuke, ktorý podľa textu na obrazovke zavádza exploit SSHv1 CRC32. Žiadna hlúposť. Reálny bug SSH CRC-32 s pretečením buffera v roku 2001 odhalil bezpečnostný analytik Michal Zalewski. Trinity vďaka bugu resetuje administrátorské heslo a získa tak prístup k vzdialenému ovládaciemu počítaču elektrárne, na ktorom následne vypne uzly elektrickej siete.
Ak viete čo sa deje, tlieskate tvorcom za skvelé realistické vyobrazenie. A čo laici? No schválne, skúste prísť k nejakému človeku, ktorý o IT nemá ani poňatia a túto scénu mu prehrajte. Následne sa spýtajte, čo znázorňuje. Som si istý, že každý vám presne povie, o čo ide, pretože je to jasné z ladenia scény, hudby, strihov a deja, ktorý sa odohráva na obrazovke. Každý bude vedieť, že ide o hackerský útok a myslím si, že ľudia ocenia, že nevyzerá ako by niekto riešil digitálnu Rubikovu kocku. Myslím si teda, že argumenty o prílišnej technickosti a fádnosti sú len hromadou planých výhovoriek.
Ide to ukážkovo aj reálne. Len treba chcieť
Výsmechy do tváre
Možno si poviete, že netreba byť na scenáristov a režisérov príliš tvrdý. Nedá sa overovať všetko a chyby sa stanú vždy. Pozorne sa ale pozrite na príklady z jednotlivých obrázkov.
Dialóg „Napojila som virtuálne TCP na open source senzor“ alebo „cez systém prechádza teraflop dát“ niekto musel napísať s tým, že mal aspoň základnú predstavu, čo tie slová znamenajú. Alebo snáď používal tento generátor?
Tu nejde o to, že by na niečo neboli už financie a keďže ten dialóg nie je nosný prvok v deji, netreba to overovať a držať presné, pretože aj tak to „nikto“ nepochopí a tú sprostosť nezbadá. Na filmovom aj televíznom sete je zástup technikov starajúcich sa o počítače a inú elektroniku a dozaista aj nemalý počet ľudí, ktorí z hľadiska IT nie sú totálne vymletí. Neverím, že z desiatok alebo stoviek ľudí čo sa zúčastnili celého procesu nikto nepovedal „Pán režisér. To čo Bill drží v ruke nie je disk, ale zdroj, mali by sme to vymeniť. Veď toho je v sklade rekvizít celá hromada“. Bola odpoveď režiséra „drž hubu a krok“ alebo čo?
Beriem argument, že niečo okrajové nemôže byť presné z dôvodu, že by overenie a realistické vyhotovenie stálo veľa času a peňazí. Ale veci, ktoré je triviálne mať dobre a sú zle len preto, že je niekto lenivý ignorant sú neospravedlniteľné. Je to totožné ako tie úbohosti z CNN alebo inej spravodajskej stanice, kde je mapa Európy a vedľa Slovenska a Česka je na mieste Rakúska nápis Irak. To nie je znak toho, že niečo je náročné a nie je čas na overenie. Je to znak debila, ktorý je očividne zamestnaný niekde kde byť zamestnaný nemá, pretože aj v prípade nevedomosti overenie správnosti trvá 10 sekúnd a je celkom zdarma.
Existuje dokonca fanúšikovská teória, že tieto očividné IT nezmysly v seriáloch je súťaž medzi odbornými konzultantmi, že kto do vysielania dokáže prepašovať väčšiu kravinu. Myslím si ale, že na niečo také už vo svete nie je priestor skoro dve dekády.
V 80-tych a 90-tych rokoch boli počítače, hacking a IT ľudia pre verejnosť ešte možno niečo čudesné a veci ktoré počítače umožňovali bola akási mágia, ktorej nikto mimo odboru nerozumel.
Chápem, ak sa technické veci zjednodušia, ale aký má význam nezjednodušiť nič a namiesto reálnych vecí trepať sprostosti? (TV seriál Arrow)
Dnes ale nejaký druh počítača, či už vo formáte notebooku alebo smartfónu, vlastní niekoľko miliárd ľudí. Vzhľadom na cenu týchto zariadení je prakticky isté, že nejaký druh počítača vlastní omnoho viac ľudí, než vlastní auto.
Predstavte si ale nejaký film, ktorý by s vážnou tvárou obsahoval scénu, kde vodič auta zahlási, že mu dochádza palivo, zastaví pri krajnici, nahádže do kufra lopatou piesok, hodí dnu zápalku a pokračuje ďalej.
Určite by ste sa na to dívali s vyplesknutými očami a pýtali by ste sa, čo tá scéna mala znamenať. Prečo vodič nenatankoval benzín a prečo hádzal do kufra piesok a zapaľoval ho, ako by bol horľavý a poháňal auto?
Režisér a scenárista filmu by vám následne objasnili, že to bola normálna scéna. Podľa dejovej linky bolo treba zastaviť na tankovanie, aby sa vodič zdržal, čím došlo k tomu, že dorazí neskoro na vystúpenie svojej dcérky. Tankovanie samo o sebe nebolo dôležité pre vývoj deja, takže nevadí, že to je zobrazené nepresne.
Okamžite by ste si asi pomysleli, že tvorcovia filmu sú zrelí na návštevu nejakej inštitúcie pre mentálne chorých. Myslím si, že podobne by sme dnes už mali nazerať aj na tvorcov týchto IT nezmyslov.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
