Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Najväčším medzinárodným problémom bolo v treťom štvrťroku rozhodnutie Britov odísť z Európskej únie.

Diskusiu v jednotlivých európskych krajinách však ovládali hlavne témy týkajúce sa ich vnútornej situácie. Ekonomické a príjmové očakávania a ochota nakupovať sa v rôznych krajinách Európy vyvíjali rôzne. Celkovo pokleska spotrebiteľská klíma v európskej dvadsaťosmičke od júna do septembra 2016 z 13,1 na 12,3 bodu.

Začiatok tretieho štvrťroku bol poznamenaný rozhodnutím Veľkej Británie opustiť EU, ktoré padlo koncom júna. Takmer vo všetkých európskych krajinách, a najmä v UK, poklesla dôvera spotrebiteľov a predovšetkým ekonomické očakávania. V niektorých prípadoch išlo o výrazný pokles. Spotrebiteľská klíma  sa v európskej dvadsaťosmičke znížila z 13,1 bodu v júni na 10,0 bodu v júli. V septembri tak dosiahli hodnoty 12,3 boda. Už v auguste však v Európe diskusie ohľadne Brexitu ustúpili do pozadia a prevládli predovšetkým témy týkajúce sa konkrétnej situácie jednotlivých krajín. Dopady Brexitu na náladu európskych spotrebiteľov bude možné s istotou predpovedať až vo chvíli, keď začnú konkrétne vyjednávania a odchod UK z Únie sa skutočne priblíži.

Ekonomika v Európe sa vyvíja pozitívne. Skoro všetky krajiny hlásia ekonomický rast, v niektorých prípadoch veľmi výrazný. To sa odráža aj na miere nezamestnanosti. Vo väčšine krajín zamestnanosť rastie a nezamestnanosť klesá. Tieto pozitívne údaje však u spotrebiteľov nespôsobujú výrazný rast ich ekonomických a príjmových očakávaní. Ochota nakupovať nie je vždy konzistentná s celkovým ekonomickým vývojom jednotlivých krajín. Vyzerá to tak, že v súčasnosti hrajú dôležitú úlohu kokrétne problémy tej ktorej krajiny, ako aj všeobecné psychologické faktory a zásadná neistota vyplývajúca z neukončenej vojny v Sýrii, teroristických útokov vo Francúzsku a Nemecku, vzostupu pravicových populistických strán vo voľbách aj v prieskume verejnej mienky a z nadchádzajúcich prezidentských volieb v USA.

Nemecko: príjmové očakávania a ochota nakupovať zostávajú na vysokej úrovni

Ekonomické očakávania nemeckých spotrebiteľov poklesli v treťom štvrťroku o 11,2 bodu. V septembri tento ukazovateľ dosiahol 6,8 bodu. Nemci teda aj naďalej očakávajú v nadchádzajúcom mesiaci mierny rast.

Ekonomické očakávania od júna rovnako poklesli, a síce o 7 bodov, a v septembri dosiahli 52,6 bodu. Tento ukazovateľ tiež zostáva na veľmi vysokej úrovni a naznačuje, že Nemci očakávajú v nasledujúcich mesiacoch zreteľný nárast príjmov aj zvyšovanie zamestnanosti.

Ochota nakupovať je na podobne vysokej úrovni. V septembri ukazovateľ dosiahol 53,3 bodu. Je to o 1,1 bodu menej ako v júni a 2,9 bodu viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takýto vysoký ukazovateľ je výsledkom dobrej situácie v oblasti zamestnanosti a mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. Je omnoho lákavejšie peniaze míňať ako sporiť.

Francúzi očakávajú pokles príjmov

Vo Francúzsku sa nedal v treťom štvrťroku vypozorovať jasný trend vývoja ekonomických očakávaní. Zatiaľ čo v júli činil 3,4 bodu, v auguste sa prepadol na -2,7 bodu, aby následne začal v septembri stúpať na 6,8 bodu. Od júna teda ukazovateľ vzrástol celkom o 6,3 bodu. To znamená, že Francúzi očakávajú v nasledujúcich mesiacoch iba minimálny ekonomický rast.

Problematická ekonomická situácia v krajine sa zreteľne odráža na príjmových očakávaniach jej obyvateľov. Vďaka vysokej nezamestnanosti a zlým vyhliadkam na oživenie spotrebitelia predpokladajú, že v nasledujúcich mesiacoch dôjde k ďalšiemu poklesu príjmov. Tento ukazovateľ stúpal od júna iba o 0.9 bodu a v septembri dosiahol -13,9 bodu. V porovnaní so septembrom 2015 totiž došlo k poklesu o 6,8 bodu.

Ochota nakupovať sa však u francúzskych spotrebiteľov v minulom štvrťroku mierne zvýšila. Ukazovateľ od júna vzrástol o 6,7 bodu a v septembri predstavoval 8,7 bodu. To je presne rovnaká hodnota ako pred rokom.

Spojené kráľovstvo: ekonomické očakávania sa po Brexite zlepšujú

Po júnovom referende Britov o vystúpení krajiny z EÚ ekonomické očakávania klesli z -5,9 bodu v júni na -28,3 bodu v júli. Bola to najnižšia hodnota tohto indikátora od októbra 2012. Do septembra sa vylepšil, ale v súčasnosti je na úrovni -1,8 bodu. To viac než vykompenzovalo jeho prepad po Brexite.

S príjmovým očakávaním to bolo podobné. V júli sa indikátor spočiatku prepadol o 21,4 bodu na hodnotu -2,2 a potom sa ustálil. V septembri dosiahol 13,7 bodu. To znamená, že navzdory rozhodnutiu vystúpiť z EÚ očakávajú Briti v nasledujúcich mesiacoch mierny rast príjmov a určite zníženie nezamestnanosti.

Na rozdiel od týchto dvoch ukazovateľov ochota nakupovať v treťom štvrťroku sa toľko nekolísala. Aj keď indikátor od júna do júla poklesol, v septembri už bol zhruba na rovnakej úrovni (6,7 bodu) ako v júni (6,0 bodu).

Presnejšie odhadnúť aký dopad bude mať vyjednávanie Veľkej Británie a EÚ ohľadne Brexitu na spotrebiteľskú klímu a na jednotlivé indikátory, bude možné až na budúci rok.

Taliani v ekonomické oživenie veľmi nedúfajú

Taliani ani počas nasledujúcich mesiacov neočakávajú ekonomický rast. Dôvodom sú následky finančnej krízy a obrovský počet utečencov. Ekonomické očakávania dosiahli v septembri -40,6 bodu, čo je najnižšia hodnota od januára 2014. Celkom tento ukazovateľ poklesol od tohtoročného júna o 9,3 bodu a v porovnaní so septembrom vlaňajšieho roku o 25,5 bodu.

Príjmové očakávania v septembri na úrovni -10,0 bodu boli najnižšie od januára 2014. Od júna ukazovateľ poklesol o 2,9 bodu. Taliansky spotrebitelia očakávajú nižšie príjmy v súvislosti s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá môže ešte stúpať.

Aj keď mali Taliani v druhom štvrťroku stále chuť nakupovať, v treťom štvrťroku tento ukazovateľ klesol o 13,9 bodu a v septembri bol na úrovni 6,8 bodu. Vyzerá to tak, že výrazná ochota nakupovať zaznamenaná v predchádzajúcich mesiacoch zrejme ustúpila.

Grécko ďalej bojuje s recesiou

Gréci stále zápasia s dôsledkami finančnej krízy a s obrovským prílivom utečencov. V treťom štvrťroku síce ekonomické očakávania od júna vzrástli o 7,7 bodu, ale -37,1 bodu znamená, že hodnota tohto ukazovateľa je oveľa nižšia ako jeho dlhodobý priemer 0 bodov. Gréci teda ani zďaleka neočakávajú ekonomický rast.

Podobný obraz vidíme aj v príjmových očakávaniach: tento ukazovateľ narástol za posledné tri mesiace o 6,9 bodu. Avšak -37,5 bodu znamená, že ostáva aj naďalej v zápornej oblasti. Spotrebitelia totiž neveria, že teraz nezamestnanosť poklesne, alebo že mzdy porastú.

Nijako teda neprekvapuje, že ochota nakupovať ostáva mimoriadne nízka. V septembri bol tento indikátor -42,8 bodu, čo bolo o 2,2 bodu viac ako v júni. V júli sa však prepadol na -49,1 bodu, čo bola najnižšia hodnota od septembra 2012. V dôsledku ťažkej ekonomickej situácie a vysokej nezamestnanosti si mnohí Gréci môžu dovoliť nakupovať len základné veci každodennej potreby.

Rakúšania počítajú s rastom príjmov

Napriek slušnému tempu rastu očakávajú rakúski spotrebitelia v nadchádzajúcich mesiacoch o niečo slabší ekonomický nárast. Ekonomické očakávania sa opäť pomaly zvyšujú. Ich ukazovateľ však bol v septembri na úrovni -7,2 bodu, čo je oveľa menej ako priemerná hodnota 0 bodov a tiež pod hranicou, keď spotrebitelia veria, že ekonomika porastie. Od júna teda vzrástol o takmer o jeden bod a od septembra minulého roku o 12,6 bodu. V auguste tento indikátor dosiahol – 4,2 bodu a to najviac od júla 2014.

Na rozdiel od pesimistického pohľadu na ekonomický vývoj očakávajú Rakúšania v nasledujúcom období výrazný rast príjmov. V septembri boli príjmové očakávania 24,4 bodu, čo od júna predstavuje pokles o 3,6 bodu.

Niektorí rakúski spotrebitelia sú zjavne ochotní nakupovať drahšie veci. Ochota nakupovať je teda na uspokojivej úrovni 17,9 bodu. Napriek tomu sa však tento ukazovateľ od júna znížil o 5,2 bodu. V porovnaní so septembrom 2015 je o 6,8 bodu vyšší.

Poľsko je presvedčené, že jeho ekonomika bude aj naďalej posilňovať

Poľskí spotrebitelia sa pozerajú na ekonomický vývoj v nasledujúcom období optimisticky. Ukazovateľ ekonomických očakávaní bol v septembri na úrovni 23,7 bodu. To je o 6,9 bodu viac ako v júni a o 8 bodov viac ako pred rokom. Tento pozitívny pohľad má svoje opodstatnenie: poľský hrubý domáci produkt významne rastie. V druhom štvrťroku bol o 3 percentá vyšší než v rovnakom období predchádzajúceho roku.

Silný ekonomický rast sa odráža aj na neustále klesajúcej miere nezamestnanosti: tá sa znížila zo 7,3 percenta v septembri 2015 na 5,9 percenta  tento rok v auguste. Tento vývoj má priamy dopad na spotrebiteľov, ktorý očakávajú v nasledujúcich mesiacoch výrazný nárast príjmov. Príjmové očakávania boli v septembri na hodnote 42,6 bodu, čo oproti septembru minulého roka znamená zvýšenie o 35,3 bodu.

Ochota nakupovať zatiaľ nedokáže s touto dynamikou držať krok. Napriek tomu však bol v septembri jej indikátor v kladných číslach na úrovni 11,5 bodu. Spotrebitelia sú teda stále viac ochotní dávať peniaze za drahé produkty a služby. Ukazovateľ dosiahol v auguste 26,7 bodu a to je najvyššia hodnota za 8 rokov.

Česká republika: v auguste bola ochota nakupovať najvyššia za deväť rokov

Českí spotrebitelia zjavne predpokladajú, že silný ekonomický rast v krajine potrvá aj v ďalších mesiacoch. V súlade s tým vzrástli ekonomické očakávania od júna o 10,8 bodov a dosiahli 36,4 bodu. Od septembra 2015 to predstavuje nárast o 13 bodov.

Vďaka prudko rastúcej ekonomike došlo k výraznému zníženiu miery nezamestnanosti. S 3,9 bodmi má v súčasnosti Česká republika najnižšiu nezamestnanosť v celej EÚ. V Česku je prakticky zamestnaný každý človek. Vďaka tomu spotrebitelia očakávajú v nadchádzajúcich mesiacoch výrazný nárast príjmov. Tento ukazovateľ bol v septembri na hodnote 52,1 bodu, čo je o 8,5 bodu viac ako v júni a o 13,7 bodu viac ako ako pred rokom.

Táto pozitívna nálada ovplyvňuje ochotu Čechov nakupovať hodnotné a drahé produkty a služby. Aj ochota nakupovať bola v septembri na vysokej úrovni – dosiahla 27,2 bodu. V auguste bola potom jej hodnota 28,3 bodu, čo je najviac od júla 2007.

Slovensko: silný ekonomický rast posilňuje optimizmus spotrebiteľov

Ekonomika na Slovensku rastie – pri poslednom prieskume bola o 3,7 percenta vyššie ako v rovnakom štvrťroku minulého roka. A spotrebitelia veria, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa to nezmení. Ekomonické očakávania sú tiež na slušnej úrovni 28,6 bodu. Ukazovateľ vzrástol od júna o 5,7, bodu. V skutočnosti sa oproti septembru 2015 zvýšil o 16,4 bodu.

Ekonomický rast sa odráža rovnako na trhu práce. Od októbra 2015 poklesla nezamestnanosť z 11,1 percenta na 9,5 percenta v auguste. Slováci očakávajú, že v súvislosti s tým, ako si stále viac ľudí nájde prácu, narastú aj príjmy a tento trend bude pokračovať. V septembri dosiahol tento ukazovateľ 30 bodov, a to je jeho najvyššia hodnota od decembra 2014.

Dobrá ekonomická situácia sa však zatiaľ neodráža zodpovedajúcou mierou na spotrebiteľskej ochote míňať. Ochota nakupovať na úrovni 13,6 bodu bola v septembri jasne v kladných číslach, ale aj napriek tomu to bolo o niečo viac ako v júni (15,0 bodu). V medziročnom porovnaní to znamená nárast o 11,4 bodu. Z toho je zrejmé, že niektorí Slováci si môžu dovoliť nákup drahých produktov. Väčšina však potrebuje svoje disponibilné prostriedky na pokrytie každodenních potrieb.

Značky: