Už krátko po vzniku Československa v roku 1918 bolo zrejmé, aké dôležité bude zaistenie bezpečnosti republiky a akú významnú úlohu v mladom štáte bude hrať armáda. Ku kľúčovým dodávateľom armády patrili aj Škodove závody v Plzni. Od roku 1925 bola súčasťou ich koncernu aj mladoboleslavská automobilka, ktorá moderné vojenské vozidlá vyrábala aj na báze úspešných osobných automobilov ŠKODA POPULAR a SUPERB.
Mladoboleslavská automobilka sa významne zaslúžila o motorizáciu prvej Československej republiky, vrátane jej armády. Z vývojového radu úžitkových modelov pripomeňme súpravu ťahača Laurin & Klement 550 s návesom Martin. Technicky vyzretý produkt vznikal v Mladej Boleslavi podľa licencie americkej spoločnosti Martin Rocking Fifth Wheel Company. Armáde bolo dodaných niekoľko variantov automobilu: valník s užitočnou hmotnosťou 7 000 kg aj jeho modifikácia pre delostrelectvo, telefónny automobil, pojazdná dielňa pre opravy vojenských lietadiel či benzínová cisterna.
V 30. rokoch minulého storočia ŠKODA svoju pozornosť sústredila na stredné a ťažké nákladné autá so vznetovými motormi vlastnej konštrukcie. Pritom všetky domáce konkurenčné značky sa v tom čase spoliehali na nákup zahraničných licencií. Materský koncern, Škodove závody v Plzni, navyše zvíťazil v tendri na dodávku legendárnych ľahkých tankov LT vzor 35. Osvedčili sa však aj adaptácie osobných automobilov, od najmenších po najluxusnejšie modely v ponuke značky ŠKODA. Napríklad šesťvalec L & K – ŠKODA 360 sa uplatnil ako sanitka či dezinfekčný automobil, menšie modely 110 a 120 s úžitkovými karosériami boli dodávané aj vojenským autoškolám, teda so zdvojenými ovládacími prvkami.
Vynikajúcu priechodnosť civilných ľahkých automobilov ŠKODA POPULAR preukázali extrémne diaľkové jazdy i skúsenosti stoviek spokojných zákazníkov. Okrem nezávislého zavesenia všetkých kolies, vhodného sprevodovania a polohy ťažiska, zohrala úlohu aj absencia diferenciálu, vďaka čomu mali poháňané zadné kolesá veľmi dobrú trakciu v blate, piesku aj na snehu. Pre potreby mladej československej armády si štandardný POPULAR nevyžadoval veľa úprav. Vojenská verzia sa okrem pneumatík 5,25-16 s hrubým dezénom líšila predovšetkým otvorenou karosériou vo farbe khaki a špecifickou výbavou. Úvodná séria 35 roadsterov bola československej vojenskej správe dodaná v období od septembra do decembra 1935.
Už v marci 1936 nasledovali tri prototypy ŠKODA POPULAR, ktoré boli ešte výraznejšie prispôsobené potrebám armády. Vývoj urýchľovala rýchlo sa zhoršujúca medzinárodno-politická situácia, ohrozujúca demokratické zriadenie prvej Československej republiky. Po dôkladných skúškach sa v decembri 1936 rozbehla sériová výroba. Do polovice augusta 1937 do armády „narukovalo“ 330 automobilov POPULAR. Osvedčený podvozok a štvorvalcový motor 995 cm3 / 22 k (16 kW) zostali zachované, z Otrokovíc pochádzali 16-palcové terénne pneumatiky Baťa Ballon.
Karoséria s minimálnymi prevismi mala vpredu nájazdový uhol 35 a vzadu 30 stupňov. Základná cena vojenského automobilu sa od civilných automobilov POPULAR príliš nelíšila. Pôvodná cena 21 030 Kčs vzrástla o 1 996 Kčs pre prvky špecifickej výbavy: pod ľavé predné sedadlo výrobca zabudoval schránku na dokumenty, ktorú bolo možné zaplombovať, nechýbala lekárnička či hasiaci prístroj. Akumulátor sa spod prednej kapoty presťahoval pod zadnú lavicu. Jeho miesto v motorovom priestore zaujal desaťlitrový kanister, doplňujúci 30-litrovú palivovú nádrž.
Do služby v armáde sa hlásili aj špeciálne prevedenia na báze civilných modelov vyššej triedy. Pokroková konštrukcia osobného automobilu ŠKODA SUPERB sa vo výrazne modifikovanej podobe uplatnila v terénnych automobiloch s pohonom 6 × 4, neskôr aj 4 × 4. Ako prvé vznikli v apríli 1936 dva exempláre modelu ŠKODA 903 práve na báze radu SUPERB. Šesťvalcový motor SV s parametrami 2 703 cm3 / 44 kW konštruktéri prispôsobili prevádzke v členitom teréne. Aby olejové čerpadlo pri extrémnych náklonoch vozidla nenasalo vzduch, uplatnila sa suchá kľuková skriňa motora so zásobou maziva v samostatnej nádržke.
Chrbticový rám podvozku automobilu SUPERB tvoril centrálny trubkový nosník, vpredu vidlicový pre pružné uloženie motora a prevodovky. Tento základ bol adaptovaný na šesťkolesové usporiadanie s pohonom 6×4 a rázvorom 2470 + 920 mm. Automobil so svetlou výškou 225 mm, krátkymi prevismi karosérie a značnou krížiteľnosťou náprav sa v teréne pohyboval na špeciálnych pneumatikách 5,50-18, každá zo zadných náprav mala samostatnú redukciu a diferenciál.
Pôvodnú jednoduchú karosériu prototypu 903 s dvoma sedadlami a ložnou plochou neskôr nahradil pohotovostný variant typu Break. Okrem vodiča so spolujazdcom pojal šesť členov mužstva, sediacich na dvoch pozdĺžnych laviciach. Ľahká plátenná strecha sa skladala do priestoru za prednými sedadlami. Typ 903 Break z roku 1938 už poháňal silnejší šesťvalec SV 2 914 cm3 / 63 k (46 kW). Osvedčený technický základ sa uplatnil aj v modeli ŠKODA 903 s uzavretou karosériou, o ktorý prejavila záujem aj armáda spojeneckej Juhoslávie.
