Zákon o zmene rodných čísel za “základné identifikátory” má byť dnes prerokovaný na rokovaní vlády SR. Odborníci zo Slovensko.Digital kritizujú, že zmena rodných čísel za iné identifikátory neprináša reálne benefity a návrh zákona nebol najprv prerokovaný v Rade vlády pre digitalizáciu.
Na dnešnom rokovaní vlády majú ministri prerokovať návrh zákona, ktorým sa majú nahradiť rodné čísla za nové „základné identifikátory“. A to napriek tomu, že návrh zákona mal byť najprv prerokovaný v Rade vlády pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh, čo sa nestalo.
“Dôvody takéhoto porušenia štatútu Rady vlády nepoznáme, avšak z doterajšej veľmi slabej komunikácie Ministerstva vnútra SR o tomto zákone máme pocit účelového obchádzania odbornej diskusie, akoby ministerstvo vedelo, že ním presadzovaný koncept má vážne nedostatky,” hodnotí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.
Stanovisko odborníkov zo Slovensko.Digital sa ani s novou verziou zákona nezmenilo. Ako už uviedli v minulosti, z technického hľadiska prechod z rodného čísla na iný univerzálny
identifikátor považujú za uskutočniteľný, chýba však vyhodnotenie, či potreba takejto zmeny je väčšia ako finančné a aj spoločenské náklady na jej realizáciu. Pochybnosti o zmysle a efektivite zmeny pritom pretrvávajú. Nedostatok odbornej diskusie pritom kritizujú aj ďalšie odborné združenia.
„Všetci odborníci, s ktorými sme sa rozprávali, krútia hlavou nad plánom zaviesť nezmyselné sektorové identifikátory. Tu vidíme tragédiu slovenského eGovernmentu pod drobnohľadom – ide sa zaviesť komplikované riešenie, ktoré bude navždy pohlcovať peniaze na prevádzku a údržbu, pritom v skutočnosti ho nikto nepotrebuje a Ministerstvo vnútra ním stráca čas namiesto toho, aby sa venovalo dôležitejším veciam – napríklad zlepšeniu svojich elektronických služieb, ktoré majú roky známe nedostatky,“ dodáva Illek. V časti týkajúcej sa sektorových identifikátorov bol síce návrh zákona zmenený tak, že používať ich bude iba ten úrad, ktorý sa dobrovoľne prihlási, avšak ani táto zmena z pohľadu Slovensko.Digital nepomohla. V zavedení sektorových identifikátorov totiž nevidia žiadny zmysel a žiadajú túto časť zákona úplne vypustiť.
„Dnes je jasné, že koncept sektorových identifikátorov vymyslený pred viac ako 10 rokmi, je už prekonaný. Namiesto tvrdohlavého pretláčania tohto riešenia by Ministerstvo vnútra
spolu s Úradom pre informatizáciu mali uznať, že táto cesta nevyšla. Nie je to hanba, všade vo svete niekedy IT projekty zlyhajú. Zatiaľ sme však stále v stave, kedy na Slovensku všetky štátne projekty sú oficiálne úspešné,“ hovorí Illek. Ten pripomína, že nepozná žiadny úrad, ktorý by potvrdil, že nemá už v súčasnosti zaistenú dostatočnú úroveň bezpečnosti, bez sektorových identifikátorov.
“Preto vyzývame ministerku vnútra, aby stiahla tento návrh zákona z rokovania Vlády SR a ak to neurobí, vyzývame podpredsedu Vlády SR pre informatizáciu, aby neumožnil jeho schválenie,” uzatvára Illek.
Konkretizáciu výhrad k súčasnej podobe návrhu zákona:
Všeobecne k zákonu a spôsobu jeho prípravy
Aktuálna podoba zákona obsahuje množstvo zmien oproti verzii z medzirezortného pripomienkového konania, pričom tieto zmeny, ich účel a dôsledky neboli doteraz v odborných fórach venovaných informatizácii verejnej správy prezentované. Vzhľadom na rozsah zmien sme presvedčení, že by predkladateľ mal pripomienkové konanie zopakovať.
Ministerstvo vnútra stále nevypracovalo žiadnu detailnejšiu analýzu, aké celkové náklady budú spojené s prechodom na nové identifikátory. Pritom ide o náklady verejnej správy, aj privátnej sféry. Taktiež chýba cielená analýza dopadov na podnikateľské prostredie. Bez takýchto analýz je pritom nemožné seriózne zvažovať, či sa prechod vôbec „oplatí“. Chýbajúce analýzy vyčíta predkladateľovi zákona aj Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK. Pre porovnanie Ministerstvo zdravotníctva SR vyčíslilo, že iba spotrebovaný pracovný
čas na vpísanie nových BIFO identifikátorov do zdravotnej dokumentácie bude pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znamenať náklady na úrovni 3,8 mil. Eur. Z tohto príkladu vidíme doteraz prezentované odhady na úrovni celkových nákladov 250 mil. Eur za skôr konzervatívne.
Hoci ide o zásadnú zmenu týkajúcu sa informatizácie verejnej správy, Ministerstvo vnútra SR o tomto zákone mimoriadne nedostatočne komunikuje v príslušných odborných fórach. Návrh zákona ani raz nebol predmetom rokovania v pracovných skupinách pre strategické priority NKIVS zriadené na ÚPVII, dokonca nám ani nebolo zaslané vyhodnotenie rozporového konania a nepoznáme ani stanovisko ÚPVII ako gestora informatizácie VS, alebo ÚOOÚ. K zákonu nebol vypracovaný ani legislatívny zámer.
Návrh zákona mal byť a nebol prerokovaný v Rade vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh v zmysle jej štatútu Článok 3 bod 2 a Článok 5 bod 3. Týmto bol štatút Rady vlády porušený. Tento stav vnímame ako snahu účelovo obísť Radu vlády, keďže v iných poradných orgánoch vlády materiál prerokovaný bol.
V zákone sú na viacerých miestach zvláštne ustanovenia s nejasným cieľom, ktorých reálny dopad sa nedá vopred odhadovať. Napr. podľa §15 ods.2 je „každý“ povinný poskytnúť Ministerstvu vnútra SR súčinnosť ktorú bude pri plnení zákona potrebovať. Takáto povinnosť nie je pritom v podobných zákonoch bežná a jej zmysel nie je ani vysvetlený v dôvodovej správe.
K plánu vytvoriť špeciálne tzv. sektorové identifikátory
Tvrdenie Ministerstva vnútra SR, že zavedenie sektorových identifikátorov zvýši bezpečnosť údajov považujeme za úplne nepravdivé. Najlepšie túto skutočnosť ilustruje fakt, že dnes používané rodné čísla zostanú v informačných systémoch zapísané natrvalo, čiže „prepojiť databázy“ sa bude dať vždy cez rodné čísla.
V súčasnosti nie je známy orgán verejnej moci, ktorý by deklaroval že bez zavedenia nových sektorových identifikátorov nedokáže zaistiť bezpečnosť svojich informačných systémov. Naopak, vo všetkých prípadoch kedy sme s úradmi na túto tému komunikovali, odpoveď bola že už v súčasnosti je úroveň bezpečnosti zaistená dostatočne (bez sektorových identifikátorov).
V súčasnej podobe zákon zavádza „dobrovoľnú povinnosť“ používať sektorové identifikátory – pre tie úrady, ktoré o to sami požiadajú. Ak by takýto prípad nastal, sme presvedčení že bude možné realizovať opatrenia iba v rámci príslušného úradu (bez potreby sektorových identifikátorov, nového zákona, registra…), ktoré budú mať rovnaký efekt a súčasne budú menej nákladné.
Hlavným zmyslom zavedenia sektorových identifikátorov má byť zákaz používania bezvýznamových identifikátorov v príslušných systémoch. Opak je však pravdou,
bezvýznamové identifikátory budú prítomné na dokladoch, mnohých listinách (a ich kópii prenesenej do IS), v každom elektronickom podpise a na ďalších
miestach (viď. §5 ods. 3 a 4).
Ak aj žiadne úrady nebudú využívať sektorové identifikátory, nový register a súvisiaca infraštruktúra navrhovaná zákonom bude musieť byť prevádzkovaná „navždy“, a bude potrebné ju s nemalými nákladmi udržiavať.
Práca so sektorovými identifikátormi bude technicky komplikovaná, čo vytvára vysoké riziko problémov, napr. v dôsledku zlyhania jedného komponentu nebudú údaje dostupné a úrad s nimi nebude môcť pracovať až do odstránenia problému. K plánu náhrady rodných čísel bezvýznamovým identifikátorom
Dávame do pozornosti, že na účely technickej identifikácie fyzickej osoby v informačných systémoch verejnej správy už v súčasnosti v registri fyzických osôb existuje unikátny údaj „počítačové číslo osoby“ (PČO), ktoré MV SR takto aj používa.
Za pravdivý nemôžeme považovať ani v dôvodovej správe prezentovaný názor, že „v roku 2053 sa vyčerpajú všetky možné varianty“ rodného čísla. Zo všetkých možných kombinácií rodných čísel totiž doteraz bolo vyčerpané iba menšie množstvo. V každom roku je súčasným systémom možné prideliť spolu cca. 660 tisíc rodných čísel. Najväčší počet novonarodených obyvateľov bol v r. 1979 – cca.
100 tisíc a v súčasnosti je to menej ako 58 tisíc novonarodených obyvateľov za rok. To znamená, že aj bez zmeny mechanizmu prideľovania rodných čísel je možné každému novonarodenému obyvateľovi prideliť unikátne rodné číslo aj pre viaceré roky ktoré majú rovnaké posledné dvojčíslie. Napr. z valídnych kombinácií rodných čísel v tvare 79XXYY/ZZZZ bolo v roku 1979 použitých iba cca. 100 tisíc čísel, viac ako pol milióna kombinácií zostáva „voľných“, preto v roku 2079 môžu byť používané ďalej a vzhľadom na očakávaný počet novonarodených obyvateľov v tomto roku ich bude úplný dostatok. (Pre úplnosť uvádzame, že tento prepočet by bolo treba overiť na úrovni dní, nie rokov, avšak v tejto granularite nie
sú údaje dostupné.)
Aj ak by nový „bezvýznamový identifikátor“ bol zavedený, prevádzkovať len za účelom jeho evidencie nový register (viď. §4) pokladáme za veľmi neekonomické.
Dlhodobo kriticky hodnotíme zámer prideľovať nové bezvýznamové identifikátory ako náhodné desaťmiestne číslo (viď. §3 písm.a)). Takto identifikátory budú pre ľudí veľmi ťažko zapamätateľné a môžu byť napr. v tvare pripomínajúcom rodné číslo, z čoho bude vznikať veľké riziko ich zámeny.
