GfK realizovala komplexnú analýzu európskej maloobchodnej scény v 32 európskych krajinách. Tento výskum sa zameriava na kúpnu silu, podiel maloobchodných výdajov na celkové výdaje obyvateľov, infláciu, produktivitu predajnej plochy, zmeny v maloobchode v dôsledku rozširujúceho sa internetového obchodovania a rovnako predkladá prognózu obratu na rok 2015. Štúdia bude zverejnená v budúcom čísle časopisu ACROSS Magazine, ktorý vyjde v júni.
- Kúpna sila: V roku 2014 mali spotrebitelia v 28 krajinách Európskej únie na útratu a sporenie celkom asi 7,75 biliónov euro. To znamená, že kúpna sila na jedného obyvateľa činila 15,360 euro, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nominálne zvýšenie zhruba o 2,5 percenta. V Európe však pretrvávajú obrovské rozdiely v prosperite: zatiaľ čo v Nórsku je disponibilný príjem na jedného obyvateľa 30,560 euro, v Bulharsku je to iba 3,097 euro – teda približne jedna desatina.
- Prognóza obratu: rast internetového obchodu prináša stále väčší tlak na klasický maloobchod v celej Európe. Preto GfK predpovedá pre rok 2015 v celej európskej dvadsaťosmičke iba mierny nominálny rast maloobchodu o 0,5 percenta. Ak zoberieme do úvahy všetkých 32 krajín zaradených do prieskumu, predstavuje priemerný nárast obratu 0,8 percenta. Medzi krajiny dosahujúce najväčší rast obratu patria opät Rumunsko (+5,1 percenta) a pobaltské krajiny (+4,0 až +5,0 percent). V roku 2014 sa situácia v maloobchode začala stabilizovať v krajinách južnej Európy, ktoré boli silno zasiahnuté ekonomickou krízou. V Grécku však maloobchodný obrat opäť poklesne. Na základe teraz dostupných dát pre rok 2015 a za predpokladu, že Grécko neopustí Európsku menovú úniu, by malo opäť prísť k miernemu zníženiu maloobchodného obratu o zhruba -1,0 percenta.
- Podiel maloobchodu na súkromú spotrebu: V krajinách európskej dvadsaťosmičky došlo v roku 2014 znovu ku zníženiu podielu maloobchodu na súkromej spotrebe na 30,9 percenta (2013: 31,2 percenta; 2012: 31,4 percenta). Tento vývoj je ovplyvnený dvoma kľúčovými faktormi, ktoré majú protichodný účinok: poprvé došlo v polovici roku 2014 k poklesu cien ropy, čo viedlo k zníženiu cien energií a palív; po druhé – dlhodobo pôsobí trend stáleho zvyšovania nákladov na bývanie, zdravotnú starostlivosť a oddychové aktivity. Tieto výdaje znamenajú menej peňazí na maloobchodnú spotrebu a v konečnom súčte rušia krátkodobý efekt nižších cien ropy.
- Inflácia: Spotrebiteľské ceny rástli v roku 2014 iba mierne (+0,6 percenta) a pre rok 2015 sa predpovedá rast inflácie iba na úrovni 0,2 percenta. Európska komisia očakáva v r. 2015 v niektorých krajinách dokonca deflačnú tendenciu s tým, že najviac sa prejavia v Španielsku a vo Švajčiarsku, kde by mala inflácia dosiahnuť -0,1 percenta. K najvyššiemu rastu inflácie príde opäť v Turecku (+6,3 percenta) a v Rusku (6,0 percent). Očakáva se, že vďaka nízkej inflácii zostane skutočný obrat klasického maloobchodu v roku 2015 stabilný.
- Produktivita predajnej plochy: V mnohých krajinách sa začala produktiita predajnej plochy znovu zvyšovať potom, keď sa znovu spustilo mnoho projektov pozastavených v dôsledku finančnej krízy. V 28 štátoch Európskej únie sa produktivita predajnej plochy zvýšila o 0,6 percenta a dosiahla zhruba 4,100 euro na 1 meter štvorcový. Na prvých miestach zoznamu krajín s najvyššou produktivitou predajnej plochy v roku 2014 sú krajiny ako Luxembursko, Švajčiarsko a Škandinávia. Krajiny s najnižšou produktivitou predajnej plochy sa nachádzajú vo východnej a juhovýchodnej Európe. Aj tak sa ale produktivita predajnej plochy vo väčšine týchto krajín v roku 2014 zvýšila, lebo maloobchodný obrat sa tam vyvíja pozitívne.
- Zmeny spôsobené internetovým obchodom: GfK konštatuje, že produktivita predajnej plochy je v severnej aj v južnej Európe pod stále väčším tlakom, najmä v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii. Hlavným dôvodom je to, že v mnohých produktových skupinách došlo k presmerovaniu obratu na internetový maloobchod. Napriek tomu dynamika elektronického obchodu sa vo východnej Európe zvyšuje, dopad tohto trendu zatiaľ nie je príliš citeľný, lebo absolútne objemy predaja cez internet sú relatívne malé. Typickým príkladom je Poľsko. Naopak, na vyspelých trhoch ako je Nemecko, už také segmenty, ako napr. odevy, nerastú tak intenzívne ako pred niekoľkými rokmi. Súčasne sa však znižuje počet budovaných alebo plánovaných nákupných centier, a to predstavuje príčinu, aj dôsledok meniacej sa trhovej dynamiky.
„Európska ekonomika sa opäť rozbieha,“ Hovorí Dr. Gerold Doplbauer, expert GfK na maloobchod a vedúci tohto výskumu. „Zvýšený domáci dopyt, ako aj silnejšia vonkajšia konkurenceschopnosť, predovšetkým v niekoľkých ekonomicky oslabených krajinách, môže prispieť k vyrovnanejšiemu udržateľnému rastu v prospech maloobchodu. Napriek tomu toto celkové hodnotenie je pozitívne, na regionálnej úrovni sa situácia výrazne liši.“
Reinhard Winiwarter, vydavateľ časopisu ACROSS Magazine, ktorý je partnerom štúdie, uvádza: „Výskum GfK prináša veľmi cenné poznatky o súčasnej trhovej klíme v maloobchode a v sektore nehnuteľností. Sme veľmi radi, že vďaka spolupráci s GfK môžeme našim čitateľom ponúknuť v súvislosti s ich európskymi maloobchodnými zámermi väčšiu transparentnosť a pokojnú myseľ.“
Značky: gfk
